Denník N

Na dovolenke robme všetko to, čo nerobíme doma, odporúča psychologička

Čo si predstavíte, keď sa povie „dovolenka“? Sú to slnkom zaliate pláže, azúrové more, romantické prechádzky pri západe slnka či skôr preferujete aktívny oddych? Neviete si predstaviť dovolenku bez svojich ratolestí a prispôsobujete im výber destinácie či program? Ako dovolenku s deťmi zvládnuť? Alebo ste svetobežníci, ktorí najradšej počas dovolenky spoznávajú čaro cudzích, najlepšie exotických krajín bez svojich ratolestí? Na čo sa treba pripraviť a čomu nechať voľný priebeh? „Dovolenka je čas na oddych, čas na to, aby sme boli sami so sebou a so svojimi najbližšími. Je to čas na leňošenie, ale aj na zažívanie nových, nepoznaných vecí,“ hovorí školská psychologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK) Gabriela Herényiová. Dovolenka je veľmi dôležitá súčasť rodinného života a mali by sme si ju dopriať aspoň raz ročne.

Foto: Tomáš Madeja

Hurá, ide sa do sveta!

Podľa slov psychologičky Gabriely Herényiovej slovenské rodiny veľmi radi trávia čas spolu mimo domova. Nesmieme však zabúdať na dôkladnú prípravu. Ideálne je začať dovolenku plánovať už niekedy po Vianociach. „Odporúčam všetkým rodičom, aby vtiahli svoje deti do plánovacích a rozhodovacích procesov, a to počnúc výberom dovolenkovej destinácie až po samotné vymýšľanie programu. Spoločnými prípravami sa na dovolenku tešíme ešte väčšmi a sekundárne utužujeme aj rodinné puto,“ radí odborníčka z FiF UK.

Chystanie sa na odchod je v réžii rodičov, nápor je najmä na toho z nich, kto je aktuálne menej pracovne vyťažený. Je to zväčša mama, ktorá najmä tesne pred odchodom na vytúženú dovolenku drží „opraty“ vo svojich rukách, pripravuje všetkých na cestu, perie, balí, chystá jedlo a pod. „Zapojme do balenia aj svoje deti, pretože majú potom pocit, že si na dovolenku berú to, čo si ony samy vybrali. Samozrejme, mama im to vo finále ešte väčšinou pretriedi, pretože ináč by si deti niekedy zobrali ,za vagón‘ oblečenia či obľúbených hračiek,“ vysvetľuje psychologička. Otec zväčša prichádza „na scénu“, keď je už na cestu všetko pripravené. Je však dôležitým realizátorom, ktorý rodinu bezpečne dopraví na určené miesto – či už ide o dopravu na letisko a následnú logistiku, alebo cestu priamo až do dovolenkovej destinácie.

V prvom rade by sme sa však na dovolenku mali naladiť pozitívne a žiadnom prípade by sme nemali „sadať do auta“ pohádaní – ani partneri medzi sebou, ani rodičia s deťmi: „Hneď ako sadneme do auta či lietadla, prestaňme myslieť na spory a zamerajme sa na všetko to pekné, čo sme si naplánovali, a tešme sa na to,“ povzbudzuje psychologička. Uzavretý priestor auta tiež podľa nej núka priestor na intímne rodinné rozhovory či interaktívne hry s deťmi: „Tabletom síce deti zabavíme a sú ticho, no na druhej strane s nimi strácame kontakt,“ vysvetľuje Herényiová, pričom neodporúča, aby rozhovory riešili tému školy a s ňou spojené problémy, no taká hra so slovíčkami deťom môže len prospieť.

Buďme čo najviac spolu a pozor na prácu!

Dovolenka je čas, keď by sme veci mali robiť inak, ako ich zvykneme robiť doma. Dovolenka je pre všetkých dovolenkou len vtedy, ak sú napĺňané potreby všetkých členov rodiny. No hoci je dovolenka čas oddychu, keď môžeme byť všetci dlhšie hore a ráno si doprajeme neskoré vstávanie, aj na dovolenke by mali platiť určité pravidlá, a to tak pre dospelých, ako aj pre deti. Ak sme si zvolili dovolenku, na ktorej si jedlo pripravujeme sami, je dobré, aby sa povinnosti ohľadom nákupu potravín či prípravy jedla týkali celej rodiny. „Aké spomienky máte na dovolenku? Sú to najmä spomienky na zážitky. A pre budovanie rodinnej súdržnosti je dôležité, ak sa tie zážitky viažu na spoločne prežité chvíle – a práve varenie, hoci táto činnosť znie obyčajne, môže prispieť k budovaniu spoločných zážitkov, ktoré si budeme dlho pamätať,“ ozrejmuje dôležitosť bežných situácií psychologička. Je dôležité si rozvrhnúť, kto sa čomu bude počas dovolenky venovať, aby ťažisko povinností ohľadom starostlivosti o zvyšných členov rodiny nepripadlo len jednému z rodičov.

Psychologička rodičom odporúča, aby sa počas dovolenky úplne „odstrihli“ od pracovných povinností, príp. riešili pracovné telefonáty v čo najobmedzenejšej miere, resp. len vo vyhradený čas. „Sme vzorom pre svoje deti a všetko to, čo robíme my, deti imitujú,“ vysvetľuje. Dodáva, aby sme si naozaj programovo a cielene na dovolenke od práce oddýchli predovšetkým my – dospelí.

Dovolenka sa v mnohom odvíja od finančnej situácie rodičov

Psychologička sa zmieňuje aj o rozdielnych finančných situáciách slovenských rodín, keď niektorí rodičia sebe aj deťom doprajú na dovolenke všetko, po čom zatúžia, kým iní sú radi, že si mohli vôbec dovoliť ísť na dovolenku. Je dôležité o finančnej situácii hovoriť aj s deťmi, keďže pre niektorých rodičov sú lákadlá, ktoré si destinácie pre dovolenkárov pripravujú, skrátka finančne menej dostupné. Či sú to rôzne fakultatívne výlety, obľúbené adrenalínové zážitky, trhy plné najrôznejších tovarov, komentované prehliadky mestom, alebo najrozličnejšie ponuky pochúťok. Psychologička radí, že určite treba deťom niečo z toho dopriať, no ak máme tesno v peňaženke, robme to radšej v malom a postupne. A možno urobíme aj lepšie. „Dať deťom všetko naraz, ako to často vidíme u majetných rodičov, nie je dobré, lebo ak majú všetko odrazu, nevedia sa z ničoho poriadne tešiť. Nastavme deťom pravidlá. Ilustrujme si to napríklad na zmrzline. Dohodnime sa s deťmi, že každý deň si môžu dať jednu zmrzlinu. Je jedno, v akom čase si ju doprajú, ale keď si túto možnosť ,minú‘, tak ďalšiu zmrzlinu si budú môcť dať až na ďalší deň,“ odporúča. Väčším deťom môžeme dať malé vreckové, vďaka čomu sa zároveň učia hospodáriť s peniazmi, pričom sa tiež oboznamujú s cudzou menou. „Deti si tak musia zvážiť, čo si chcú kúpiť a na čo im to vreckové vystačí,“ dodáva. Odmena v podobe dopriania im toho, po čom celú dovolenku túžia, je tiež pozitívnou motiváciou, ako deti „udržať na uzde“ počas spoločných voľných chvíľ.

A čo psychologička hovorí na dovolenku all inclusive? „Je veľmi pohodlná, určite ju raz za čas treba zažiť. Nie je však veľmi vhodné, ak rodičia svoje deti počas takejto dovolenky ,odložia‘ do tzv. miniklubov, kde sa o nich celý deň starajú animátori. Dokonca to môže mať najmä na introvertnejšie deti negatívny vplyv. Keďže sa deťom počas školského roka zväčša nestíhame venovať nad rámec bežnej rutiny, mali by sme sa im naplno venovať aspoň na dovolenke,“ hovorí psychologička. Dodáva, že je vhodné striedať oddych na pláži, v aquaparku a pod. s aktivitami, ako napríklad fakultatívny výlet, prezeranie pamiatok, prechádzka do mesta. Inú formu trávenia dovolenky ponúka napríklad ubytovanie v kempoch, či už pri mori, alebo v blízkosti hôr či miest, príp. ubytovanie na chalupe bez vody a elektriky. Práve tento typ ubytovania nás „núti“ byť viac spolu a väčšmi spolu kooperovať. A tie zážitky sú na nezaplatenie.

Horšie to je v rodinách so striedavou starostlivosťou. „V týchto prípadoch aj na dovolenke badáme u rodičov – rivalov tendenciu ,kupovať si‘ vlastné deti, pričom ani nejde o to, čo dieťa reálne potrebuje, ale o to, ktorý z rodičov mu na dovolenke dopraje viac, drahšie, lepšie,“ vyjadruje znepokojenie psychologička. A pritom deťom z týchto rodín najviac absentuje práve to, čo sa za peniaze kúpiť nedá, a to harmonický fungujúci vzťah svojich rodičov.

Ako zvládnuť leto s deťmi – adolescentmi

Psychologička s úsmevom hovorí, že na pubertu detí sú zväčša najmenej pripravení práve ich rodičia, ktorých táto fáza dospievania ich ratolestí prekvapí azda najviac. Pubertiaci dávajú svojim rodičom riadne zabrať, a to aj počas dovolenkových dní. Ak sa rozhodneme naše dieťa v tomto značne komplikovanom vývojovom období nechať samo doma, mali by sme mu zorganizovať program, trebárs letnú brigádu. Alebo je dobré zveriť ho osobe, ktorej dôverujeme, môže to byť napríklad súrodenec rodičov či starý rodič. „Nezabudnime mu nechať jedlo na týždeň a pravidelne ho kontrolovať. No pozor na prílišnú úzkostlivosť, aby sme mali čas si na dovolenke aj oddýchnuť a užiť si ju, nie ju stráviť tým, že budeme nonstop kontrolovať naše pubertálne dieťa,“ radí psychologička. Veľa adolescentov si však pod náporom povinností v konečnom dôsledku uvedomí, že na dovolenke by im bolo lepšie, než keď majú plniť zadané úlohy.

„Ak sa už pubertiak rozhodne s nami ísť a my – rodičia chceme prežiť pokojnú dovolenku, vezmime so sebou aj jeho rovesníka, ktorého si naše dieťa vyberie. Môže to byť napríklad kamarát zo školy alebo bratranec,“ odporúča psychologička. „Parťáka“ nášho dieťaťa by však rodičia mali dobre poznať a pravidlá nastavené pre naše dieťa by mal dodržiavať aj on. Ak ich pustíme aj samých v cudzej krajine von, vysvetlime im možné riziká či hrozby – napr. to, že by sa mali strániť neznámych a pustých lokalít, byť opatrní pri komunikácii s cudzími ľuďmi, vyhýbať sa nebezpečným miestam, kde im hrozí riziko úrazu či poštípanie rôznym hmyzom a pod.

A čo takí adolescentní čerstvo zamilovaní? Aj na to má naša psychologička odpoveď: „Rodičom odporúčam partnera svojho dieťaťa ,vziať na milosť‘ a zobrať ho so sebou, aj keď je to zásah do ich rodinnej intimity. Určite to mladým zamilovaným dobre padne.“ Pravidlá však treba prispôsobiť veku zamilovaných – ak ide o 15- až 16-ročné deti, je nemysliteľné, aby spali spolu v jednej izbe. Je to pre samotných rodičov veľká zodpovednosť i zrieknutie sa svojho intímneho života počas uvoľnených dovolenkových dní, no ak chcú mať svoju ratolesť aj počas dovolenky nablízku, drobné ústupky nakoniec môžu vyústiť do obojstrannej spokojnosti.

Dovolenka rodičov – svetobežníkov

Rodičom, ktorí obľubujú exotické cudzie krajiny, psychologička odporúča zvážiť, či na tento typ dovolenky zobrať aj svoje deti: „Netreba mať výčitky svedomia, že sme ,krkavčími rodičmi‘, ak my s partnerom túžime po takomto zájazde a naše deti naň vzhľadom na rôzne riziká nemôžeme zobrať.“ Psychologička však odporúča s deťmi o tom hovoriť, vysvetliť im, prečo sme sa rozhodli ísť na dovolenku sami. „Ak sme takí ,zdravo egoistickí‘ rodičia, svojim deťom citlivo ozrejmíme dôvody, prečo ideme sami, prípadne im sľúbime v lete nejakú ďalšiu kompenzáciu – chatu alebo inú spoločnú dovolenku. Samozrejme, závisí to od našich finančných možností.“

Pre deti je tiež veľmi vzácne, ak s nimi rodičia zdieľajú zážitky z ciest, vytvárajú fotoalbumy, itineráre a pod.: „Mala som jedno dievčatko, ktoré tajne počúvalo za dverami, keď sa jej mamina vrátila z takejto exotickej dovolenky a zavolala si kamarátku, ktorej potom dlhé hodiny rozprávala zážitky. Deti sa v takýchto momentoch cítia odstrčené a často si neuvedomujeme, ako takéto pre nás maličkosti deti vedia zraniť,“ uvádza psychologička.

Sedem tipov namiesto záveru

Na záver psychologička ponúka sedem užitočných tipov, ako zvládnuť dovolenku s našimi ratolesťami:

  • Plánujte dovolenku vopred.
  • Urobte si spoločný plán aktivít aj s deťmi.
  • Zapájajte deti do balenia vecí – vyhnete sa tak neskorším protestom a zároveň ich tak učíte racionálne sa pobaliť.
  • Buďte dobre naladení, rozhodne neodchádzajte na dovolenku pohádaní.
  • Dbajte na to, aby ste sa s deťmi počas cesty zabavili spoločnou aktivitou, a nezabudnite tiež na obľúbenú stravu.
  • Nezabudnite na lekárničku (aspoň v základnej výbave).
  • Myslite dopredu a naplánujte deťom leto aj po dovolenke.

Zdenka Krasňanská

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Univerzita Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave je moderná európska univerzita. V roku 2019 oslavuje 100. výročie od založenia. Ako jediná slovenská vysoká škola sa pravidelne umiestňuje v celosvetových rebríčkoch najlepších univerzít sveta. Na 13 fakultách poskytuje najširší výber študijných programov (vyše 800) v troch stupňoch, pričom viaceré z nich sú na Slovensku jedinečné. Na výber je zo širokej škály oblastí ľudského poznania – od medicíny cez humanitné a sociálne vedy, prírodné vedy, matematiku až po teológiu. UK je výskumnou inštitúciou, ktorá zastrešuje stovky domácich i zahraničných vedeckovýskumných projektov. Viacerí študenti sú tak už počas štúdia súčasťou významného výskumu a môžu sa aktívne zapojiť do riešenia projektov a grantov či sa zúčastňovať na odborných stážach (aj v zahraničí). UK každoročne vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov spomedzi všetkých slovenských vysokých škôl a prijíma aj najviac študentov z celého sveta, napríklad z Nemecka, Nórska, Grécka, Iránu, Rakúska či Islandu.