Denník N

Návrh na zálohovanie fliaš je ako nosiť vodu v deravom mechu

Minister životného prostredia Lázsló Sólymos sa už mesiace chváli, ako ide bojovať s plastovým odpadom. Zákon o zálohovaní fliaš, ktorý je momentálne na prerokovaní v parlamente, sa teší aj veľkej podpore verejnosti. Návrh má však mnoho úskalí, o ktorých sa nehovorí aj keď by sa malo.

Chýba hodnota za peniaze

Ako vypočítali analytici z Inštitútu pre environmentálnu politiku, zavedenie zálohovacieho systému PET fliaš nás vyjde draho. Na začiatku zaplatíme 80 miliónov eur, ročne nás údržba systému vyjde na 5 miliónov. Extra výdavky budú mať aj obchodné domy, ktoré budú musieť upravovať plochy, aby sa tam zmestili automaty na výkup fliaš a ich skladovanie, ale aj výrobcovia nápojov. Kým dnes si kúpite fľaškový nápoj za 80 centov, po novom zaplatíte spolu so zálohou 92 centov. Tým, že systém bude stáť výrobcov nápojov nemalé náklady, sa nápoje pravdepodobne predražia ešte viac. Túto sumu však dnes nevieme odhadnúť.

Samozrejme, v SaS rátame s tým, že ochrana životného prostredia niečo stojí. Mnohé potrebné opatrenia nikdy nebudú zadarmo, pokiaľ sa návratnosť  odrazí na čistejšej prírode a zdraví našich detí, hodnota za peniaze je primeraná. Návrh zákona o zálohovaní neprináša požadovaný výsledok, ktorý by mal byť v čistejšom životnom prostredí. naráža. Za peniaze, ktoré do toho vrazíme, nedostaneme rovnocennú hodnotu. Prečo?

Odpadu sa vyzbiera málo, separovanie utrpí

Toto riešenie totiž pohodené fľaše v prírode a riekach odstráni len minimálne. Nosným argumentom ministerstva pre zavádzanie zálohovania bolo pritom vyčistiť krajinu od pohádzaných fliaš a plechoviek v prírode a urobiť ju znova peknou.

Pri zálohovaní sa však ráta s tým, že vracať do systému sa budú môcť len fľaše, ktoré budú nepoškodené, nepopučené, bez poškriabaného kódu – presný opak odpadu, ktorý sa povaľuje v lesoch či na lúkach a pláva dolu riekami. Nehovoriac o fľašiach, ktoré k nám priplávajú napríklad z Ukrajiny, alebo zakúpenými v zahraničí – systém pri výkupe s fľašami z iných krajín nepočíta. A keď už sme pritom, čo sa stane s ďalším odpadom v prírode, ktorý sa neklasifikuje ako plastová fľaša alebo plechovka? Kto bude mať motiváciu ju zdvihnúť a vrátiť do obehu ako surovinu? Pohodené obaly, fólie či kelímky vari prírodu nešpatia?

Zavedenie zálohovania fliaš nás za ťažké peniaze odbremení od plastového odpadu len zľahka – približne o 0,05%. A čo je horšie, odradí to ľudí ďalšieho separovania. V Nemecku po zavedení zálohovania klesla miera triedenia odpadu o 11%. Na Slovensku to číslo môže byť ešte horšie, nakoľko triediť ešte stále poriadne nevieme. Do toho chceme ľudí miasť ďalším opatrením. Po novom budú musieť triediť zvlášť zmesový odpad, papier, zvlášť plasty ako kelímky či fólie a zvlášť nepopučené nepoškodené plastové fľaše so slovenským špeciálnym označením. To už je príliš veľa nádob a zmätku, výsledkom ktorého bude, že  plastové kelímky a fólie skončia s vysokou pravdepodobnosťou v čiernom kontajneri a následne v spaľovni alebo na skládke komunálneho odpadu.

Ako príklad v zálohovaní ministerstvo uvádzalo aj Českú republiku. Tá však nakoniec od tohto opatrenia ustúpila. Pretože to je nákladné, ublíži to separácii a nič to nevyrieši.

Čo navrhujeme my?

V prvom rade je veľká škoda, že minister nepripustil väčšiu diskusiu o alternatívnych riešeniach a od začiatku si tlačil svoju predstavu – napriek protiargumentom vlastných analytikov a negatívnemu stanovisku vládnej komisia na posudzovanie vybraných vplyvov. Zákon  ešte schválený nie je a na hľadanie spoločných riešení stále ostáva čas. My v SaS do diskusie ponúkame mix týchto riešení:

Motivovať ľudí, aby  zbierali plastový odpad v prírode a odovzdávali za úhradu napríklad v zberných dvoroch. Tie sa nachádzajú v každej obci na rozdiel od automatov, ktoré bude potrebné za veľké peniaze umiestňovať vo veľkých obchodoch  s výmerou nad 300m2. Toto riešenie by zároveň myslelo aj na iné plasty ako len neporušené plastové fľaše. Na jeho realizáciu stačí dobrá vôľa, ochota samosprávy, OZV a zberových spoločností, prípadne drobná novela zákona o odpadoch.

Investovať do moderných triediacich liniek a dotrieďovacích centier zmesového odpadu. Skládkovanie je najhorší spôsob nakladania s odpadom a v čiernych kontajneroch je kopec odpadu, ktorú vieme využiť ako druhotnú surovinu. Zatiaľ nám však chýba dostatok technológií, ktoré nám k poriadnemu triedeniu pomôžu.

Tiež je dôležité vzdelávanie o tom, ako správne separovať. Dodnes sme sa to úplne nenaučili a pri separovaní buď robíme chyby alebo to nerobíme viac. Skokom k ďalšiemu opatreniu bez toho, aby sme mali za sebou prvý krok, tak akurát padneme na zem. Už dnes niektoré obce ako Košeca či Rakovice úspešne zaviedli systémy zberu odpadu podporené najnovšími technológiami, ktoré vyzbieraný odpad vážia. Tí, ktorí poctivo separujú, za odpad aj menej zaplatia. Ich príkladmi sa musíme inšpirovať celoslovensky.

V SaS dávame zelenú zdravému rozumu a riešeniam, ktoré dávajú hodnotu za peniaze. Nie rozmarom ministra, ktoré majú rovnaký efekt, ako keď prenášate vodu v deravom mechu.

 

Teraz najčítanejšie

Anna Zemanová

Zelená čistej a zdravej krajine aj pre naše deti Poslankyňa NR SR, členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie; tímlíderka pre životné prostredie strany SaS