Spoločnosť sa stala obeťou plytkosti

Sedeli na stretnutí, ktoré nemalo hlavu, ani pätu a znova sa len ukázalo, že nikto nikoho neberie vážne. Nechutná plytkosť, ktorá sa šíri spoločnosťou ako mor. A nejde len o to, že namiesto podstatných vecí si väčšina ľudí radšej prečíta bezvýznamný článok o samozvaných celebritách, ktoré nikdy nič nedokázali. Je to aj o vzťahoch, aké vedieme. Namiesto otvoreného rozhovoru z očí do očí sa ľudia vymazávajú z priateľov na sociálnych sieťach, prípadne si zablokujú viditeľnosť príspevkov pre konkrétnu osobu. Aké detinské a…plytké.

Klesáme do záhuby?

Čím to vlastne je, že negatívne veci majú oveľa väčší úspech ako pozitívne? Nemám na mysli trápne „akože smiešne“ videá, seriály, relácie, v ktorých zosmiešňujeme nielen seba, ale aj niekoho iného a nazývame ich šírením pozitívnej energie. Základom všetkého je šíriť skutočnú lásku, nie nenávisť a pohŕdanie. Len tak môže táto planéta prežiť.

Ako som tak sedela v tej miestnosti, ovládla ma radosť, že zakrátko sa tam už nebudem musieť vrátiť a byť medzi ľuďmi, ktorí zabudli byť ľuďmi. Každý si hľadí iba na svoj záujem, na svoj prospech. Nepozerá sa doľava, ani doprava. Nezáleží mu na tom, či svojím konaním niekomu ublíži. Hlavne, aby zostal v suchu. Kam sme sa to dostali? Kam to vlastne spejeme? S otvoreným srdcom ponúknete priateľstvo a dostane sa vám len odmietnutia. Prečo? Pretože ten druhý má strach, že ho chcete podviesť, oklamať, využiť. Ale, takto sa predsa nedá žiť, pretože bez vzájomnej láskavosti budeme klesať stále do väčšej záhuby.

Už nie si môj „priateľ“

Len tak z nudy som si chcela po čase otvoriť jeden profil na Instagrame. Išlo o osobu, ktorú mám naozaj rada a ktorej som nikdy nič zlé nespravila. Čakalo ma nepríjemné prekvapenie – zablokovala si ma. Bez dôvodu, bez vysvetlenia. Nebudem jej písať, prečo to urobila. Radšej si počkám na osobné stretnutie a s čistým svedomím sa jej spýtam, čo ju viedlo k takémuto kroku. A či svoje jednanie považuje za ľudské a empatické. Som nesmierne zvedavá, čo mi odpovie a ako sa pri tom bude tváriť. Áno, presne takto dnes fungujeme. Otvorenú komunikáciu nahradilo pokrytectvo. Problémy neriešime, ale zametáme pod koberec. To je odraz dnešnej doby. Oveľa horšie však je, keď si predstavím, že práve ľudia, ktorí nevedia jednať s ľuďmi, pracujú na postoch, ktoré si túto schopnosť vyžadujú.

Sloboda namiesto lásky

Jedným z obrazov spoločnosti je aj najčítanejšie médium, teda bulvár. Najväčšiu čítanosť dosahujú články o tom, kto pribral, schudol, kto sa rozviedol, kto s kým spal. Ľudí zaujímajú životy cudzích osôb, namiesto toho, aby riešili tie vlastné. A práve tu sa dostávame k jadru problému. Keď človek nie je spokojný s vlastným životom, upriami svoju pozornosť na život niekoho iného. Chce ho rozpitvať, vedieť každý detail, ideálne priamo zo spálne, pretože má strach riešiť seba. Zistil by, že sa musí zmeniť, ak chce byť naozaj šťastný, lenže na to je príliš pohodlný. A keď o živote danej osoby všetko zistí, „zahodí ju“ a pustí sa do rozoberania ďalšej. Pripomína vám to niečo? Je to obraz toho, ako sa zmenili ľudské hodnoty a spôsob správania sa vo vzťahu – „už ma nudíš, tak ťa vymením za niekoho zaujímavejšieho“. Pevné priateľstvá dnes vznikajú len výnimočne, pretože ľudia potrebujú neustále niečo nové a šokujúce. A hlavne, aby ich to emocionálne nezviazalo, pretože sloboda je vraj dôležitejšia ako pevné puto.

Čo ďalej?

Otázkou je, či si vôbec vieme predstaviť, čo sa stane s týmto svetom, ak nezmeníme myslenie a seba. Naozaj dospejeme do štádia, v ktorom sa z ľudí stanú roboty bez emócií. A to predsa nemôžeme dopustiť. Prvým krokom je odstrániť strach, že nám bude ublížené, ak uveríme životu. A tým druhým je šíriť lásku k planéte, k prírode, k ľuďom a hlavne sa začať mať rád, lebo bez toho nezahoríme láskou k nikomu a k ničomu inému. Stačí, keď počas prechádzky zdvihnete z trávy papier a hodíte ho do koša. Keď nepôjdete do práce autom, ale na bicykli (ak máte tú možnosť). Keď niekomu poviete, ako mu to pristane alebo sa naňho len usmejete. Nedovoľme, aby nás plytkosť úplne pohltila.