Denník N

Milí moji pro-choice kamaráti.

Blíži sa nám  národný pochod za život a ja aj v tento čas premýšľam, kde my máme vlastne spor. Prosím, okrem pohoršeného odfrknutia si, venujte mi v komentároch logickú odpoveď aspoň na niektorú z množstva mojich otázok.

Čo je vašim hlavným dôvodom, že podporujete potraty? Je to presvedčenie, že do určitého mesiaca to proste nie je ešte dieťa/človek? Alebo je za tým presvedčenie, že kým je ten nový život v tele mamy, tak je jej výsostným právom ho poriešiť ako uzná v danej situácií za vhodné? Prípadne máte iný argument?

V tomto blogu sa budem veľmi laicky venovať prvému prípadu a mám k tejto téme zopár otázok a postrehov. Taká prvá a základná otázka: ak to nie je človek, tak čo potom? Respektíve máte informáciu, že by sa ženám narodilo niečo iné ako ľudské dieťa? A potom v prípadoch, že je bábätko želané a očakávané, tak prečo žena (pár) hovorí, že čaká dieťa? Prečo nepovie: „Hm, zlato čakáme „niečo“. Hádam nám to tentoraz vydá na dieťa.“? Takže, ak je bábätko želané, tak to je dieťa a ak nie je, tak ho prestávame tak vnímať a pomenujeme si ho odbornejšie: plod, zygota, prípadne zatiaľ len zhluk buniek? Príde vám fér a čestné, že pomenovanie nového života je závislé na okolnostiach a nie na faktoch? A ak áno, tak prečo?

Ak súhlasíte s tým, že sa vždy rozprávame o človeku (a jeho rôznych stupňoch vývoja), tak prečo by mal mať človek inú hodnotu pred narodením, ako má po ňom? Napríklad slovenské právo dovoľuje dediť aj takému človeku, ktorý je „len“ počatý. Áno je to podmienené narodením, ale stačí, že vznikne a už sa s ním počíta.

Ale hlavne sa pýtam, prečo keď je dieťa želané, tak podnikáme rôzne kroky k jeho udržaniu, zdravému vývoju prípadne uzdraveniu? Prečo keď je dieťa želané a chybou lekára oň prídeme, tak k veľkej bolesti pribúda aj strašný hnev? Prečo keď je dieťa želané a nastane spontánny potrat, tak to tú ženu/matku hlboko zraní? A prečo, keď dieťa nie je želané, tak to všetko platí úplne opačne?

No keď to tak teda je, tak potom platí, že hodnota človeka je založená na tom, či ho na tomto svete čaká niekto s láskou alebo so strachom. Ty si dôležitý, lebo si ľúbený, a ty už nie, lebo sme ťa neplánovali a nechceme ťa. Ale mne sa zdá, že toto vedie k absurdite, aby hodnota človeka závisela od toho, či je človek ľúbený iným človekom.

Ale prečo ostať iba pri ešte nenarodených deťoch? Prečo sa takto nepostaviť aj k chorým či starým alebo opusteným? Prečo ste aktívnymi v projektoch, ktoré sa venujú ľuďom bez domova? A prečo chodíte zbierať smeti do lesa? Čo je vašou skutočnou motiváciou a cieľom? Je ňou angažovanosť, spoločenský status či záchrana života? A už len posledná otázka: prečo má prednosť život prírody pred životom človeka?

 

S úctou,

pro-life Mária

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie