Denník N

Keď to nechcete robiť pre planétu, robte to aspoň pre svoje zdravie.

Klimatické zmeny pomaly ale isto posúvajú svet do bodu, z ktorého niet návratu. Jedna z oblastí, na ktorú majú klimatické zmeny a znečistenie životného prostredia enormný dopad, je aj zdravie. Až doteraz sme si mysleli, že na zmiernenie týchto dopadov na zdravie musíme bojovať proti zmenám klímy a znečistenému životnému prostrediu. Ale ako môžeme využiť starostlivosť o naše zdravie tak, aby sme pomohli aj našej planéte?

Globálne otepľovanie zvyšuje počet prenášačov infekčných chorôb, ktorí sa posúvajú do oblastí, kde sa predtým nevyskytovali. Náhle výkyvy teplôt predstavujú veľké riziko hlavne pre starších ľudí alebo pre tých, ktorí trpia na rôzne, najčastejšie kardiovaskulárne alebo respiračné chronické ochorenia. Záplavy a suchá poškodzujú zdravie priamo aj nepriamo – majú dopad na potravinovú sebestačnosť, ovplyvňujú migráciu obyvateľstva a bezpečnostnú situáciu v postihnutých regiónoch. Keď budú klimatické zmeny takýmto tempom pokračovať, odhaduje sa, že v období od roku 2030 do 2050 budú tieto zmeny spôsobovať ďalších 250 000 úmrtí ročne.

Svetový fond na ochranu prírody (WWF) iba nedávno zverejnil štúdiu, ktorá zistila, že len za týždeň zje obyčajný človek plastové mikročastice o hmotnosti bežnej kreditnej karty. To už je  celkom výrazné množstvo materiálu, ktorý do nášho tela nepatrí a o ktorého účinkoch na naše zdravie ešte veľa nevieme. Vieme však ako plasty škodia zvieratám a životnému prostrediu – plastový odpad spôsobuje každoročne smrť viac ako milióna morských vtákov a viac než stotisíc morských cicavcov. Napriek tomu, že ľudia s prírodou bojujú s plastovým znečistením už roky, výskumov o účinkoch mikroplastov na zdravie ľudí je relatívne málo.

To sa však nedá povedať o vplyve kvality ovzdušia na naše zdravie, o ktorom máme veľmi presné informácie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že na celom svete ročne zomrie viac ako 4 milióny ľudí na následky znečisteného ovzdušia. K tomu sa pridáva približne 3,8 milióna úmrtí v dôsledku vystavenia domácností dymu zo špinavých kachlí a palív. K týmto problémom by sme kľudne mohli pridať niekoľko ďalších oblastí, ktoré súvisia so životným prostredím a zdravím. Všetky tieto problémy sú výtvorom ľudí – zbytočným, hlúpym a neuváženým následkom chamtivosti a ziskuchtivosti.

Svet sa už našťastie okrem pár “výnimočných“ lídrov posunul do fázy hľadania najefektívnejších spoločných krokov pre spomalenie, ideálne zastavenie, klimatických zmien, a rapídneho zlepšenia ochrany životného prostredia. My ich už vlastne ani nemusíme hľadať. Dobre vieme, čo má a čo nemá udržateľný dopad. V tejto chvíli už ide skôr o politickú vôľu, lobing, boj s priemyslom, korporáciami a ekonomickým rastom, než o hľadanie toho, čo funguje. Lenže zmeny klímy sa nezastavia, resp. nespomalia len medzinárodnými dohodami a plánmi. Potrebujeme reálne kroky a urgentné zmeny vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti.

Až donedávna bolo zdravie a zdravotníctvo považované najmä za sektor, ktorý bude trpieť dôsledkami klimatických zmien. Čím ďalej tým viac si však uvedomujeme, že to tak nemusí byť. Práve naopak, starostlivosť o naše zdravie je perfektným nástrojom na individuálne zmeny v našich životných štýloch, ktoré svojimi “vedľajšími účinkami“ pomáhajú životnému prostrediu.

V posledných rokoch sa vedie v kontexte klimatických zmien veľa debát o tzv. ko-benefitoch v oblasti zdravia. Sú to kroky, ktoré môžeme chápať ako zdravotné výhody, ktoré sa objavujú priamo alebo nepriamo v dôsledku aktivít smerujúcich k zníženiu emisií skleníkových plynov a zmien klímy. To môže znieť komplikovane. Skúsme si ale predstaviť dedinky a oblasti, kde ľudia stále kúria a varia pomocou spaľovacích palív. Keď by tieto komunity chceli menej znečisťovať životné prostredie, mali by prejsť na nespaľovacie zdroje energie, napríklad solárnu energiu. Tento krok súčasne zníži emisie skleníkových plynov a zníži aj vystavenie znečisťujúcim a dráždivým látkam pre dýchacie cesty. Presne toto je ko-benefit v oblasti zdravia. Inak povedané, je to ako zabiť dve muchy jednou ranou.

Medzi ďalšie príklady patrí zníženie príjmu živočíšnych tukov v strave tým, že znížime spotrebu hlavne červeného mäsa. To v prípade účinku na klímu vedie k zníženiu emisií z chovu hospodárskych zvierat, čo je celosvetovo obrovský problém, a v zdravotnej oblasti takéto obmedzenie znižuje riziko výskytu chronických kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Už len výmenou auta za bicykel či verejnú dopravu znižujete emisie a rovnako znížite aj sedavé správanie a teda aj riziko istých ochorení. (Viac ako) dve muchy jednou ranou.

Tieto spoločné prínosy pre zdravie fungujú obojstranne, záleží len na tom, ako sa na tieto prepojené problémy pozeráme. Logika tohto prístupu spočíva v presvedčení, že človek je sebecký tvor a pri riešení akútnych problémov sa sústredí na tie, ktoré sa ho bytostne dotýkajú. V tomto prípade je to jeho vlastné zdravie. Keď to nechcete robiť pre planétu, robte to aspoň pre svoje zdravie. Ak vás netrápi to, že plastová fľaša od sladeného nápoja, ktorý denne pijete a odhadzujete do trávy, tam pobudne ešte storočie, tak by vás mohol trápiť aspoň ten Damoklov meč cukrovky 2. typu.

Osud našej planéty by nemal byť ľahostajný nikomu. Bohužiaľ, najmä na Slovensku je niekedy veľmi ťažké vysvetliť, že len samotná živočíšna výroba zodpovedá globálne za viac uvoľnených emisií, ako všetka doprava na svete. Že nadkonzumácia červeného mäsa iba zvyšuje dopyt, bolestne škodí klíme, životnému prostrediu a zdraviu samotného konzumenta. Čo keby sa ale takéto konverzácie začínali takto: Viete, že nadkonzumácia červeného mäsa môže zvýšiť riziko vzniku rakoviny hrubého čreva? Viete, že máte vyššie riziko zlyhania obličiek, infarktu, alebo porážky? Viete, že keby ste do svojho jedálničku zaradili viac rastlinnej stravy, tak môžete znížiť riziko cukrovky 2. typu až o viac ako 50% percent?

Takéto spoločné prínosy pre zdravie a ochranu životného prostredia by sa mali považovať za hlavnú výhodu pri plánovaní stratégií proti klimatickým zmenám. Efektívne kroky, ktoré by spájali zdravie a boj proti klimatickým zmenám, majú potenciál nielenže zlepšiť situáciu na “oboch frontoch“ lokálne, ale zároveň by prispeli k splneniu celosvetových  klimatických a zdravotných cieľov na medzinárodnej úrovni. Tento dvojitý prístup by umožňoval politikom naraz riešiť viaceré otázky a v tom istom čase apelovať na ekonomické výhody takéhoto prístupu. To však vyžaduje otvorenú debatu o zvýšení dane na červené mäso alebo na sladené nápoje, ktoré by napríklad mohli byť investované do lepšej starostlivosti o ľudí trpiacich ochoreniami z tohto dôvodu. Zo strany vládnych inštitúcii by to samozrejme vyžadovalo financie, multidisciplinárny prístup k zdraviu obyvateľov, ráznu podporu programov ochrany životného prostredia, aktivít smerujúcich k mitigácii klimatických zmien a možno aj dôraz na podporu činností jednotlivca v našom kolektívnom boji za lepšiu budúcnosť. Veľa ľudí si väčšinou povie, že ich malé krôčiky veľmi svetu nepomôžu, pokiaľ sa nezmení systém a pokiaľ tí najvýznamnejší hráči nezačnú od seba. To však nie je to jediné, čo je potrebné. Myslieť globálne a konať lokálne musí ísť ruka v ruke, jedno bez druhého nemá zmysel a činnosti jednotlivcov sú hlavným stavebným kameňom zmenenej mentality verejnosti. Preto by sme mali v tejto oblasti pretaviť do reality slávnu vetu Neila Armstronga a snažiť sa, aby ju v rámci koordinovaného postupu proti klimatickým zmenám začalo chápať čím viac ľudí: “Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Marián Sedlák

Som mladý lekár a momentálne pôsobím štvrtý rok v najväčšej medzinárodnej organizácii študentov medicíny - International Federation of Medical Students' Association (viac na www.ifmsa.org) ako Vice-Prezident pre Externé Záležitosti. Podstata mojej práce je reprezentácia študentov medicíny v OSN & WHO, zdravotnícka diplomacia a vzdelávanie v medicíne. Pretože keď chceme budúcnosť podľa našich predstáv, musíme ju aktívne vytvárať.