Denník N

Prečo je sága Hany Zelinovej Alžbetin dvor stále taká čítaná?

seriál Alžbetin dvor

Keď sa povie Hana Zelinová, väčšine príde na um trilógia Alžbetin dvor. Sága rodiny Fabiciovcov a zemanov z Turca, ktorý bol spisovateľkiným rodiskom.

Pritom Zelinová napísala spolu vyše 100 kníh, ktoré preložili do 15 jazykov. Písala aj pre mládež, pridala rozhlasové hry, či televízne filmy.
No turčianska trilógia je niekde inde a čitatelia po nej siahajú ešte aj dnes, hoci vyšla v 70.rokoch minulého storočia. Dokazuje to už 5.vydanie tejto trilógie, práve vyšla tretia časť Kvet hrôzy a podľa našich informácií sú predajné čísla viac než výborné.
Prečo?

 

Sága Alžbetin dvor

Len v skratke pre tých, čo trošku zabudli. Celá trilógia (Alžbetin dvor, Volanie vetra a Kvet hrôzy) sleduje životné osudy štyroch generácií zemianskych rodín od začiatku 19.storočia až do roku 1975 minulého storočia.

Hlavný hrdina a zároveň rozprávač Filip Fabici vyrastá bez rodičov na Alžbetinom dvore, v jednom z najkrajších kaštieľov v Turci i v celom Hornom Uhorsku. Najviac sa kaštieľ môže pýšiť veľkou izbou, salónom, ktorý vzbudzuje závisť a zamestnáva fantáziu mnohých iných miestnych šľachticov. Kaštieľ dal postaviť Filipov prastarý otec Mathias ako dar pre svoju manželku Alžbetu Castiglione za to, že mu porodila syna…

O pohnutej histórii svojho rodu, nad ktorým visí kliatba, sa dozvedá od poručníka Jakuba a starej matky Júlie.

Postupne vychádza najavo, že príčinou všetkého nešťastia, čo sa valí na Fabiciovcov, je takzvaný kódex Filipovho prastarého otca Mathiasa…
Mathias totiž kedysi pozval na kaštieľ maliara, aby Alžbetu zvečnil na plátno, no počas maľovania sa títo dvaja do seba zamilovali a Mathias Alžbetu zabil. Kódex teda hovoril, že na Alžbetinom dvore nesmie už nikdy žiť žiadna Alžbeta. Ak by nejaký jeho dedič zobral za ženu nejakú Alžbetu, stráca tým vlastnícke právo na kaštieľ a všetko, čo k nemu patrí.

Tento kódex prináša nešťastie prakticky od začiatku…

sága Alžbetin dvor Hana Zelinová

 

Stále obľúbená a čítaná

Trilógia vyšla v 70.rokoch minulého storočia a po desiatich rokoch sa dočkala televízneho spracovania. Hrali v ňom vtedy najväčšie slovenské, i české herecké osobnosti, aj začínajúci herci. Spomeňme mená ako Radoslav Brzobohatý, Jana Alnerová-Zvaríková, Richard Stanke, Maroš Kramár, Emília Vášáryová, Magda Vášáryová, Hana Gregorová, Vlado Müller, Michal Dočolomanský, Leopold Haverl, Viera Strnisková, Štefan Kvietik, Štefan Skrúcaný, Ľubomír Paulovič, Zuzana Tlučková a ďalší.

Hana ZelinováJe neuveriteľné, že strhujúci príbeh má čo povedať aj dnešnej generácii – aj preto sa tak darí Zelinovej knihám, ktoré vychádzajú v 5.vydaní. Vydavateľ teda neurobil chybu a dobre odhadol čitateľský záujem.
Ako je to možné? Prečo je Zelinovej sága stále taká čítaná?

Rozhodne môže za to najmä jej rozprávačský talent, vďaka ktorému vás vtiahne a vy sa rýchlo vpletiete do rodiny Fabiciovcov, zvyknete si na vtedajšie pomery a zvyky. Nasajete vtedajšiu atmosféru.
Zelinová tiež dokonale poznala prostredie, čo prispieva autentickosti a uveriteľnosti. Dostávame tak výstižný obraz našej histórie a na jej pozadí sa odohráva tragický ľúbostný príbeh.

„Moje romány sa vždy dotýkali ľudských problémov. Svoje knižné hrdinky a hrdinov opisujem tak, ako sa sami vidia, hoci v benátskom zrkadle. Jednoducho: s nimi a v nich,“ napísala kedysi Hana Zelinová.

Aj preto Hana Zelinová patrí právom medzi najúspešnejších slovenských spisovateľov.
Aj preto sa jej sága Alžbetin dvor dá čítať po takmer polstoročí. Nenudí, práve naopak – zaujme, vtiahne, poteší.

udeľovanie Hana Zelinová
Slávnostné udeľovanie titulu zaslúžilý umelec ministrom kultúry SSR Miroslavom Válkom v roku 1979. Zľava Hana Zelinová, Božidara Turzonovová, Ivan Teren, Edita Nemčíková-Špannerová, Vincent Šikula a Vladimír Müller, ktorý v sfilmovanom Alžbetinom dvore stvárnil Tadeáša Ruttkaya.

Začítajte sa do prvých strán ságy Alžbetin dvor:

Pamätám sa, ako ma portrét Mathiasa Fabiciho, tajného radcu sedmohradského vojvodu Františka Rákociho II. a môjho najslávnejšieho predka, vždy vystrašil, keď som zostal vo veľkej izbe sám. Len preto som nemal v detstve veľkú izbu rád, hoci bola krásna. Bez nej by Alžbetin dvor nebol Alžbetiným dvorom a už vôbec by nevzbudzoval závisť a túžbu okolia, najmä tých urodzených paní, ktoré o nej len počuli, ale nikdy v nej nesedeli. Chýr o nej pršal s dažďom a letel s vetrom.
Už ako malého chlapca sa ma na návštevách v susedných kúriách nevypytovali na nič inšie, iba na to, čo v izbe pribudlo a aká je.
O dva roky staršia Izabela Rakovská mi od hnevu div oko nevypichla dlhou ihlou, ktorou sa pod dohľadom nemeckej guvernantky učila mriežkovať pančuchy, keď som jej o izbe nechcel rozprávať.
Dnes je už Izabela matkou bezmála takého veľkého chlapca, ako som bol vtedy ja, ale od tých čias ju nemám rád. Poškodený očný nerv mi hocikedy nečakane strpčí život, ale či mi ešte niečo môže strpčiť život?
Nápadný prepych a kôpka vzácnych starožitností, ktoré ešte nevidela, nedali spávať ani Klementíne Nedeckej. Pred časom, pred necelým pol rokom sa ma z ničoho nič opýtala:
„Ozaj je taká krásna tá vaša izba?“
„Či krásna, neviem, ale niektoré veci v nej sú pekné,“ povedal som s pocitom teplého šťastia, že ju raz do nej zavediem a všetko jej poukazujem.
„Rozprávaj mi o nej. Celú mi ju opíš,“ požiadala ma a sadla si do fotelky pod oblok, za ktorým sa široko-ďaleko iskril sneh.
Z rímsy ho iba pred chvíľou Klementína vlastnou šatôčkou zmietla a nasypala na ňu maku. A tak som sa pustil do opisovania fabiciovského salóna, ako keby to nebol náš salón, ale daktorá z múzejných siení.
Som človek triezvy, nezdedil som po otcovi umelecké sklony, fantastické príbehy ma nevzrušujú, ale tá príhoda, ktorá sa vtedy odohrala na rímse Klementíninho obloka, sa mi natrvalo vryla do pamäti — a neviem, čo s ňou.
Len čo som začal rozprávať o vyrezávaných limbových hradách a o palisandrovom obložení stien nášho salóna, priletela na mak sýkorka a začala ho bezstarostne zobkať. Čosi z jej bezstarostnosti muselo vojsť aj do môjho hlasu, lebo sa mi rozprávalo ľahko a dobre. Možno aj farbisto, veď Klementíne oči žiarili ani akvamarínový prívesok na jej hrdle a ústa sa jej usmievali, sťaby nesedela v izbe svojej vydatej sestry ako chudobná príbuzná, ale v našej veľkej izbe ako moja žena.
Práve som rozprával o našich cínových holbách rozostavaných na ebenovej polici, ktoré si Júlia Thomková, moja stará matka, cenila nad všetko ostatné, keď spoza jedálenských dverí ktosi zaštrkotal príbormi.
Obzrel som sa k dverám a históriu dvanástich holieb som nedopovedal. Prečo? Na rímse zostalo po sýkorke iba jedno pierko, ktoré si čierny kocúr veľmi usilovne labkou zhadzoval z naježených fúzov. No a preto, lebo Klementína povedala:
„A teraz mi povedz všetko, čo vieš o krásnej Rimanke.“
Vzdychol som si.

Foto: Slovenský spisovateľ, LA SNK a ČSTK

Teraz najčítanejšie

Milan Buno

Som knihoholik. Priznávam:) Nevydržím deň bez toho, aby som neprečítal aspoň pár strán nejakej knihy. A občas si nájdem čas, aby som sa podelil o svoje dojmy a postrehy. Na tomto blogu niektoré z nich nájdete. Budem rád, keď sa pridáte do diskusie, dáte nejaký svoj tip na čítanie a odporučíte zaujímavú knižku. Ďakujem.