Denník N

V našej dzedziňe vúbec sa nedá mancňit …

aj ked takú činost, samosebú, je možné robit. (-:

„ … neuvjeritelňe sa mancňila …“,

Evička ze Šaščína povidaųa.

„Cože spraviųa? Sa mancňiųa?“

„Né mancňiųa, ale mancňila!“

Jasné, šak je ze Šaščína …

a v nedalekém Šaščíňe kajú,

no u nás, na Smolinskem, ųákajú,

teda ´u´ z ocáskem dicki používajú.

Šaščíňané neríkajú ųoket, hųava,

ale enem loket, hlava …,

takže po našem správňe,

uvažujem kvalifikovaňe,

bi mjeųo bit mancňiųa.

…….

Neskúr, na druhí deň, známej sem sa optaų,

protože víznam sųova sem si nezapamataų.

…….

„Mancňila alebo mancňiųa?!?“

„To sem ešče ňikedi dofčilka nečuųa …“

A tak vím, že ňejaká baba v Šaščíňe sa mancňila,

no absolútňe nevím, lesik kebi na Smolinskem žiųa

a úplňe, úplňe rovnakú činoscú sa zaobíraųa,

co bi asi robiųa, enem vím, že bi nemancňiųa … (-:

Na Smolinskem bi totiš mancňit ňikedi nemohųa,

aňi kebi prímo ze Šaščína či ze Straží k nám došųa! (-:

Proč? Lebo v našej dzedziňe sa vúbec nedá mancňit!

No ot otpoųedňa už vím, že dá sa predvádzat aj múdrit. (-:

23.06.2019

Jazyková korektúra:

Andrea Danišová z obce Smolinské.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Anton Žemlička

milovník kníh i hier so slovíčkami pred rokom a pol začal premýšľať nad (ču)desnými mu(d)rovačkami prvá knižka vyšla minulý rok v decembri a ďalej v nich pokračuje na sklonku všedných dní ...