Denník N

Krátky postreh z Letnej

Stál som tam. Stál som tam na Letnej. Stál som tam na Letnej, kde sa písala história. Stál som tam, kde predo mnou stálo viac ľudí iba na prelome režimov. Nikdy v novodobej histórii Českej republiky nestálo na jednom mieste viac ľudí.

“Nerozumiem tomu, proti čomu ľudia demonštrujú. Ľudia protestujú proti niečomu, čo sa nestalo a ani sa nestane. Človek má z toho pocit, že čím viac peňazí pumpujeme, tým sú ľudia nespokojnejší. Česko sa nikdy nemalo tak dobre, ako teraz.”

Asi nie je ťažké uhádnuť, kto je autorom týchto slov. Áno, Česko sa má teraz najlepšie, ako sa kedy malo, ale je to napriek Babišovi a nie vďaka nemu. Podobne by sa dalo hovoriť o všetkých krajinách, minimálne v bloku V4.

Včera som ako človek žijúci v Prahe, zo svojho presvedčenia, prirodzene putoval na Letenskú pláň. Atmosféra a obrazy, ktoré sa mi utvárali cestou na miesto činu boli naozaj úchvatné a cítiť z nich naozaj bolo, že sa chystá niečo výnimočné. Cítil som, že sa český národ konečne preberá a že to nemusí byť len také krátke vzplanutie, ako bolo oných šesť dní po 21.auguste 1968. V tom dave, ktorý prúdil stovky metrov zhora aj zdola, bolo cítiť, že je to dav iný. Je to dav sebavedomý, dav s demokratickou skúsenosťou, dav, ktorý je prierezom celej spoločnosti, nielen z hľadiska vekovej štruktúy demonštrujúcich, ale nechýbali ani ľudia hendikepovaní, na vozíku, slepí, o barlách, deti v kočíkoch, starí ľuda s paličkou. Ľudia zo všetkých svetových strán, z posledného kúta Česka, rôznej národnosti či menšiny.

Všetci spoločne, v obrovskej mase, putujúci na jedno miesto 700 metrov dlhé a 300 metrov široké. Povzbudený aj Zuzanou Čaputovou, ktorá vo štvrtok na Kampe podporila tunajších obyvateľov, keď z pozície prezidentky vyhlásila, že chápe plné Václavské námestie a že s Námestím SNP ho spája pokoj a slušnosť. Mala pravdu, na Letnej sa nás nakoniec podľa údajov operátora zišlo 284 tisíc. No napriek tomu nikto na nikoho nekričal, nikto nikoho nebil, nič nerozbíjal, žiadne straty na živote či majetku. A to je prvý krásny predpoklad, vandalizmus nám nikto vyčítať nebude.

”Na tento deň nikdy nezabudnem,” začal svoj prejav Mikuláš Minař, predseda spolku Milion chvilek pro demokraci. Od tej doby sa takmer tri hodiny niesli v jednom jedinom duchu. Nie je predsa možné, aby ministerským predsedom bola trestne stíhaná osoba. Nie je normálne, aby v 30. roku demokratického režimu bol na čele štátu bývalý agent ŠtB. Je absurdné, že došlo k výmene ministra spravodlivosti deň po tom, ako polícia navrhla obžalovať Andreja Babiša z dotačného podvodu v kauze Čapí hnízdo. Ako je možné, že novou ministerkou sa stala poradkyňa Miloša Zemana, ktorá v minulosti vyhlásila, že v Česku je možné si objednať trestné stíhanie? Tá istá osoba minimálne poškuľovala po výmene najvyššieho štátneho zástupcu (obdoba generálneho prokurátora), dnes predkladá novelu o štátnych zastupiteľstvách, aby ich prakticky riadila a vyberala osoba ministra spravodivosti. Prečo je premiérom ešte stále ten, u koho vidí Európska komisia masívny stret záujmov, keď je stále osobou “čerpajúcou výhody” z firmy Agrofert, ktorú prepísal len na svoju rodinu a sám rozhoduje o dotáciách? Tejto firme ide najviac európskych aj štátnych dotácií v poľnohospodárstve, i keď EÚ ich už stopla. Týmto sú ohrození hlavne malí poľnohospodári, keďže Babiš zrjeme nebude pozvaný k rokovaniam o prerozdeľovaní eurofondov v novom programovacom období. Navyše tento človek vydrancoval českú zem, keď spôsob obrábania pôdy firmou Agrofert je príliš unifikovaný; z krajiny sa stráca voda, pesticídy ničia prirodzenú mikroflóru a mnohé iné druhy a navyše Babiš stopol záväzok uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Môžeme pokračovať ďalej… Skupina MAFRA masívne skúpila české médiá a tak sa na titulkách novín a časopisov v Česku dozvieme skôr kde rastú hubu, ako to, koľko problémov má premiér. Tu chcem vyzdvihnúť vznik českého Deníka N, ktorý zachraňuje povesť českých novinárov. Všetko toto a mnohé iné sa deje v záštite Miloša Zemana, ktorý z Babiša urobí vládcu, aj keby ho mal z hrobu vyhrabať. Táto dvojica arogantných mužov dnes nemá v úcte základné demokratické pravidlá. Demokracia nie je len vláda väčšiny, ale najmä prihliadanie k názoru menšiny. Je to vláda práva, kde sa neobchádzajú zákony, morálka a úcta k demokracii stojí ešte nad literou zákona. Demokracia nezosmiešňuje súperov len preto, že sa zdajú byť menšími, nevysmieva sa z názorového oponenta, ale naopka hľadá dialóg. Veď, koniec koncov, Miloš Zeman si vybudoval kariéru v Novembri na Letnej a posledný komunistický predseda vlády Adamec sa s demonštrantami rozprával. Čo mu z toho zostalo dnes?

Tak sa zdá, že v politickej rovine jarné protivládne protesty neprinesú žiadnu zmenu. Ale ani nemusia, veď Babiš už dávno vyhlásil, že on nikdy neodstúpi, NIKDY! K tomu si primiešajme zatiaľ stále veľmi neklesajúce preferencie hnutia ANO a slabú roztrieštenú opozíciu. A máme tu koktejl, ktorý by v rýchlych predčasných voľbách viedol k podobnému, možno ešte horšiemu výsledku (vláda ANO, SPD a komunistov). Prianie, ktoré mnou prúdilo na včerajšej Letnej bolo, aby sa prebudený český národ znovu neuložil k spánku. Ale aby každý jeden z demonštrantov prebudil aspoň pár svojich susedov a ukázal im, kde sa Česko nachádza a zobudil ich zo sna pokojného populizmu do reality chorľavej demokracie. K tomu celému ale Česká republika primárne potrebuje niečo, čo na Slovensku, chvalabohu, už začalo. Potrebuje nových opozičných politkov. Zámerne politikov a nie lídrov. Nech sa nám nové politické uskupenia na slovenskej scéne páčia alebo nie, už rok prebieha masívna mobilizácia slušných a vzdelaných ľudí do politických strán novej generácie, generačnej výmeny. V ´89 naši otcovia a naše matky vybojovali právo na slobodu prejavu a právo na pluralitu názorov. Pokiaľ chcete , drahí bratia, Česko vidieť inde, angažujte sa, budujte spokly zdola, nehľadajte nutne veľkých politických lídrov. Ale ozajstná zmena sa môže udiať len prostredníctvom demokratických politických partají, do ktorých sa začnete združovať. Inak nebudete mať vo voľbách koho podporiť a všetky protesty budú márne. Tak dovidenia a na zdravie, na aspoň jedno čaputované, drahí susedia!

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie