Denník N

Prečo sa hádame?

Ako sa rodí hádka, čo hádke prechádza, ako sa chrániť pred hádkou a ako ju spolu prekonať…

John Gray vo svojej knihe: Muži sú z Marsu a ženy z Venuše píše o mnohých aspektoch vzťahu. Ale predovšetkým o rôznosti ako muž a žena svet vnímajú a prežívajú. Jedna z oblastí kde sa to prejavuje priam výbušným spôsobom je hádka. Gray k tejto téme mal niekoľko zaujímavých postrehov a tie som sa rozhodol spracovať a priblížiť…

Obidvaja z partnerov môžu dávať zo seba, len keď majú z čoho. Ak ste unavení, ste menej odolní voči tlaku, zvládnete menej povinností a ľahšie sa dostanete do konfliktu. Možnosť relaxovať, ale aj dopriať si spánok je dôležitá pre zachovanie zdravia, ale aj kvalitu vzťahov.

Ak sme písali o potrebe muža tu a tam sa stiahnuť a o potrebe ženy, aby muž stál po jej boku keď prechádza náročným obdobím, často sa stane že sa tieto okamihy prekrývajú a tí dvaja sa akoby obchádzajú. Stále však platí, že partner nemôže dať, ak nemá z čoho. Platí to pre oboch. A tak, keď Vás ten druhý potrebuje, hoci v tej chvíli ste na dne svojich síl, povedzte mu o tom, čo potrebujete chvíľu pre seba a sľúbte mu, že hneď potom ako načerpáte silu sa mu budete venovať. A nezabudnite tento sľub dodržať. Potrebujeme toho druhého po svojom boku, ale dokážeme to chvíľu bez neho vydržať, ak sa nám potom bude naplno venovať. Mnohé hádky vznikajú z toho, že ten druhý utrpel zranenie, alebo prekonal náročnú situáciu a ten druhý ho v tom akoby nechal samého…

Samozrejme, je to len jeden z dôvodov. Ďalším bývajú odlišné predstavy a očakávania prakticky o čomkoľvek. Ak o niečom hlasujú traja, môže rozhodnúť väčšina. Ale ak jeden je za a druhý proti, je potrebný kompromis. K tomu je potrebná obeta a rovnováha vo vzťahu. Ak má pri rozhodnutiach dlhodobo „navrch“ jeden z partnerov, potom po nejakom čase kompromis prestane fungovať. Vedieť sa dohodnúť je cestou k predchádzaniu konfliktov.

Ďalším častým dôvodom konfliktov je očakávanie, že ten druhý vie po čom túžime a ak to nedostaneme, oheň je na streche… Ako ste si už mohli všimnúť, mnohým hádkam možno predísť vďaka oddychu a kompromisom. V tom všetkom však rezonuje komunikácia a naša schopnosť vypočuť toho druhého a pomenovať naše predstavy a myšlienky. A samozrejme rešpektovať toho druhého a vytvoriť zázemie, kedy sa ten druhý nemusí báť povedať, čo si myslí a vie že ten prvý tu bude pre neho.

Keď dvaja spolu nesúhlasia, ľahko sa táto nezhoda a rozpor zmenia v hádku. Do komunikácie sa prikradne obviňovanie, sťažnosti, obžaloba, panovačnosť, odmietanie a pochybnosti. A to všetko za asistencie hnevu, kedy povieme to prvé čo nás napadne. Hádka nie je moc konštruktívna, pretože v stave hádky, ide „racio“ nabok. A nie je ani vhodnou „platformou“ / miestom na hľadanie riešenia. V popredí sú totiž emócie, ktoré majú navrch.

Slušná a láskavá komunikácia je dobrým nástrojom ako predchádzať konfliktu. Rozpor a rozdiely nás nezdaňujú tak, ako komunikácia cez ktorú o nich hovoríme.

Pozitívne riešenie hádky vyžaduje zapracovať stanovisko partnera a následne nájsť riešenie. A to nie je možne bez vzájomnej úcty.

Lenže v hádke sa začneme hádať o jednom a za pár minút je hádka o všetkom :).

Ako už bolo napísané, nebolí nás to, že ten druhý má inú predstavu a názor. Na to sme zo života zvyknutí. Je to nakoniec cesta k vzájomnému obohateniu. Bolí nás spôsob, ako sa o tom hovorí a ak máme pocit, že nás ten druhý nechápe, alebo dokonca spochybňuje naše pocity.

Keď utŕžime zranenie, intuitívne sa stiahneme, aby sme sa chránili a zameriame sa na seba. Hádka sa odohráva často práve za týchto okolností. A tak veľmi často prestaneme počúvať čo hovorí ten druhý, alebo začneme všetko vzťahovať na seba

Hádka sa tým začína komplikovať. Jeden sa zameria na obsah slov, druhý na spôsob ich prednesu. Jeden sa začne brániť a druhý obhajovať…

Muž má v hádke sklon spochybňovať ženine pocity. O to viac, že žena pri komunikácii tu a tam niečo zovšeobecní – aby to zdôraznila. Muž si ten dôraz nevšimne a začne to spochybňovať. Žena zas hádku dokáže sťažiť nedôverčivým a odmietavým tónom hlasu. Čo zas veľmi zraňuje muža.

Na hádku treba dvoch. Na jej zastavenie stačí jeden a najlepšie je zastaviť ju na začiatku. Všimnite si, že všetky dôležité dohody sa zrodili po dlhých rokovaniach a zvažovaní všetkých + a -. Dokonca väčšina dohôd nedávala príležitosť, že teraz bude tak, ako chce druhý a nabudúce zas on ustúpi mne. Dohody boli vždy o kompromise. Každá strana získala niečo z toho, čo chcela a stratila niečo, čo bolo ešte „prijateľné“. Bolo to o prioritách.

Ak hádka uviazla na mŕtvom bode, môže pomôcť ticho. Ak je o premýšľaní a snahe pochopiť toho druhého. Ticho je tiež nástrojom, ako hádke predísť. Ak vznikne rozpor, ticho vytvára priestor nájsť riešenie skôr, ako bude neskoro. Dokonca premyslieť slová skôr, než sa stanú rozbuškou. Ticho je priestorom pre hľadanie kompromisu. Predstavte si rokovanie o dôležitej veci. Zaznie stanovisko, požiadavky, argumenty a ticho – zvažovanie čo áno a nie. K spokojnosti oboch strán. Znova sa stretnú a ak nedospejú k dohode, znova povedia čo a ako… Možno zaznie lepší argument, možno niekto príde s iným riešením, alebo v niečom ustúpi… V tomto prípade je ticho tvorivé – má cieľ nájsť riešenie. V mnohých vzťahoch zavládlo ticho, je však znakom prichádzajúcej smrti vzťahu.

Hádať sa dá prakticky o všetkom, hoci existujú obľúbené témy…Muž často spustí hádku, keď spochybní ženine pocity, prípadne začne jej núkať riešenie, hoci v tej chvíli oň nestojí a potrebuje vypočuť. Akoby jej tým vravel, že jej pocity nie sú skutočné. K hádke však vedie aj situácia, kedy žena s hnevom reaguje na muža a jeho prejav a on tento prejav začne analyzovať a tým akoby žene hovoril, že nemá pravdu. Jej pocit je však skutočný, aj keď nemusí byť reálny. Preto ho treba najprv pochopiť. Až keď muž ženu pochopí, nastane priestor vysvetliť čo a ako. Možno zistí, že urobil hlúposť a možno sa ukáže, že ženin pocit nebol reálny…Ale skutočný (prežívaný) je vždy!

Žena často spustí hádku tónom hlasu, alebo tým, že nepomenuje priamo čo cíti. Tónom hlasu žena často dáva najavo, že ju vlastne nezaujíma mužova odpoveď a vysvetlenie. Alebo sa hnevá, ale nepovie priamo prečo. Napríklad muž nezavolal že bude meškať. On to vníma ako kontrolu. A jej pritom ide o to, že sa o neho bála a tešila sa na neho… muži majú najmenej radi rečnícke otázky – akoby nešlo o to, čo sa stalo. A tak prestávajú vnímať, čo sa im žena snaží povedať… Muž dáva žene impulz k hádke, ak ona nemá istotu, že je pre neho dôležitá a je jeho prioritou.

Aké ťažké je pre nás chápať sa navzájom za bežného chodu. Hádka túto možnosť znižuje, pretože do popredia dáva u jedného racionalitu a u druhého emócie. Obidva tieto prvky sú dôležité a nesú posolstvo, ale zladiť ich v tak búrlivých časoch aké prináša hádka, je veľmi ťažké. Dohoda ako výsledok kompromisu je oveľa lepším riešením, než záver zrodený v hádke, ktorý navyše môže byť rezignáciou. Okrem toho, ak to nie je spoločné riešenie, pri prvých problémoch ten čo sa nechal „ukecať“ miesto pomoci s prekonaním problému, to môže tomu druhému osladiť. Veď on to presadil a teda nesie zodpovednosť…

K hádke a nielen k hádke patrí aj schopnosť ospravedlniť sa. Ospravedlnenie pritom nie je o zodpovednosti. To je veľmi ťažké prijať. Môžeme ublížiť, aj keď sme nechceli. Ale aj keď sme nechceli, zranenie je skutočné. A treba sa ospravedlniť. Ospravedlniť sa je spôsob, ako zranenie premeniť. Samozrejme, môžeme to hrať na seba a neospravedlniť sa. Tým však utrpí vzťah… Tu nejde o to, kto z koho, ale ako prekonať niečo, čo postavilo medzi nami múr. Ak tam úmysel nebol, ospravedlňujeme sa za zranenia a ak tam bol úmysel, tak aj z neho. Väčšinou však je zranenie dôsledkom našej slabosti a našich vlastných zranení.

Ako hovoriť o nepríjemných pocitoch? Hovoriť o niektorých veciach nemusí byť ľahké. Dôležité je zázemie. Prijatie bez ohľadu na to, čo zaznie a vzájomná láska. Bez posudzovania. Dôležité je tiež nevnímať ich (slová) ako osobný útok a pomenovať ich čo najpresnejšie (zranenia, očakávania, túžby). A potom? Hľadať riešenie. Spolu.

Keď sme nahnevaní, sklamaní, frustrovaní alebo zranení, strácame schopnosť s láskou komunikovať s partnerom. Aj preto je dôležité vytvoriť vhodné prostredie pre rozhovor.

Ako vidno, aj v samotnej hádke sa dokážeme obísť a zameriame sa na iné. A aj kvôli tomu je prínos hádky otázny. Ani jednému sa nepáči pocit, že ho ten druhý nechápe a ešte menej sa nám páči, ak slovám chýba cit a nie sú láskavé. Komunikácia je spôsobom, ako predchádzať hádkam. A tiež pocit a uistenie že sme milovaní je spôsobom, ako hádke predísť.

.

Či sa nám to páči, alebo nie. Sme v tom spolu. Jediný spôsob ako uspokojivo hádku prekonať, ako ju ustáť a ako jej predchádzať, je spolupracovať spolu a klásť dôraz na vzťah a zázemie vzťahu – puto a pocit, že nás ten druhý rešpektuje a miluje.

Tomáš Hupka

John Gray sa dlhodobo venuje téme vzťahov. Základné posolstvo z knihy Muži sú z Marsu a ženy z Venuše rozvinul v niekoľkých knihách. Je tiež obľúbeným stĺpčekárom v rôznych denníkoch. John Gray mal búrlivý život, manželstvo sa mu nevydarilo (s druhou manželkou prežil 32 rokov – až do jej smrti), pre mnohých sa stal nedôveryhodným pre inklinovanie k transcendentálnej meditácií a pre spoluprácu s indickým guru (čo sú skôr „hriechy“ jeho mladosti) a ďalší mu vyčítajú stereotypy v obrazoch muža a ženy (v skutočnosti rovnocennosť nie je rovnakosť, tí dvaja sú rovnocenní, ale iní). Tieto veci spomenúť treba, ale napriek tomu je jeho teória zaujímavá a dokáže obohatiť… Kniha Johna Gray Muži sú z Marsu a ženy z Venuše, sa stala podkladom pre tento článok.

Zdroj fotografie:

https://thesocialman.com

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom