Denník N

Za každé euro viac zdravia

Každoročne sme pri tvorbe štátneho rozpočtu svedkami debát o tom, ako naše zdravotníctvo finančne krváca. Je nespochybniteľné, že narastajúci investičný dlh či starnúca a chorľavejšia populácia si budú pýtať nárast výdavkov na zdravotníctvo. Aj preto je dôležité, aby sme sa už dnes sústredili na opatrenia, ktoré z každého eura vyrobia viac zdravia.

Hoci okolité krajiny dávajú do zdravotníctva podobné množstvo zdrojov ako my, ich občania sú zdravší. Podľa štatistík sa 65 ročný Slovák dožije v zdraví len 4 roky, čo je najmenej v celej Európe. 65 ročný Ír zatiaľ prežije v zdraví až 13 rokov a Čech alebo Poliak 8 rokov. Okrem toho sme v rámci Európskej únie jednou z krajín, ktorá má najviac odvrátiteľných úmrtí. V strane SPOLU veríme, že za peniaze, ktoré putujú do nášho zdravotníctva dnes, môžeme dosahovať oveľa lepšie výsledky.

Prestať kradnúť nestačí

Efektivita však nespočíva len v tom, že sa prestane kradnúť a začnú sa lacnejšie nakupovať prístroje, lieky či iné tovary a služby. Kľúčom je nastaviť systém tak, aby sme za rovnaké množstvo peňazí zachránili oveľa viac životov. Odpoveďou je pre nás zvýšenie kvality dát, sprehľadnenie nákupov zdravotnej starostlivosti, zapojenie inovácií a najmä schopnosť určiť si priority.

Dnes vieme, ktoré ochorenia nám uberajú najviac zdravých rokov života. Zásahy a investície do systému sa preto nesmú robiť na základe lobingu, dojmov alebo príležitosti prestrihnúť pásku. V zdravotníctve budeme vždy zápasiť s nedostatkom zdrojov. Je preto dôležité rozhodovať o ich použití na základe kvalitných dát a v súlade s vopred stanovenou stratégiou, zameranou na konkrétne a merateľné ciele.

Dvakrát meraj, raz rež

Najlepšou ukážkou toho, ako potrebujeme zmeniť filozofiu zásahov a investícii, je boj s rakovinou. Onkologické ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku. Ministerstvo sa rado chváli tým, že v boji s rakovinou nakúpilo nové diagnostické prístroje alebo schválilo onkologické lieky mimo štandardných procesov.

Čo však hovorí menej ochotne, je skutočnosť, že údaje z národného onkologického registra máme aj desať rokov staré a neaktuálne. Nemáme kvalitné informácie o diagnózach a liečbe pacientov. Nikto nevie a nemeria, koľko životov zachránime, alebo predĺžime novými prístrojmi či liekmi. Ani to, či by prostriedky vynaložené na ne nepriniesli viac zdravých rokov napríklad cez investície do prevencie, efektívnejšieho manažmentu pacienta, vyššej dostupnosti či doliečovacej starostlivosti.

Bez kvalitných dát nie je možné stanoviť si dobré priority a byť efektívny. Zjednotenie indikátorov kvality, jednotný zber dát z nemocníc, aktualizácia onkologického registra a mnohé ďalšie úlohy sú beh na dlhé trate, začať ale treba hneď.

Nemocnice, výkladná skriňa zdravotníctva

Zanedbané investície je v našom zdravotníctve azda najlepšie vidieť na rozpadávajúcich sa a plesnivejúcich nemocniciach. Staré budovy sú energeticky neefektívne, vyžadujú si stále viac a viac opráv, ale hlavne zvyšujú riziko úrazov alebo infekcií u pacientov. Ako príklad poslúži bratislavská univerzitná nemocnica, kde uprostred januára prestala fungovať kotolňa a chorých pacientov museli kvôli zime prevážať do iných nemocníc. Sanácia a doslova zaliepanie rozpadajúcich sa stien problém nevyrieši. Staré budovy budú naďalej produkovať väčšie straty.

Nové nemocnice neprinášajú len úsporu a príjemnejšie prostredie. Podľa doterajších skúsenosti zo zahraničia aj optimalizujú medicínske procesy a urýchľujú liečbu pacientov. Pacienti, ktorí sa doliečujú vo vhodnom a priaznivom nemocničnom prostredí prežívajú menej bolesti, riskujú menej nemocničných nákaz, ale hlavne potrebujú kratšiu dobu hospitalizácie. Investíciou do základnej infraštruktúry teda nezlepšujeme len finančné zdravie nášho systému, ale zvyšujeme aj kvalitu a efektivitu zdravotnej starostlivosti pre našich pacientov.

Viac peňazí ale s rozumom

Rokmi nakopený investičný dlh na našich nemocniciach je jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý je nutné do zdravotníctva doplniť zdroje. Ten druhý je nárast výdavkov súvisiaci so starnutím populácie. Vláda k tomuto problému pristupuje ale presne naopak.

návrhu štátneho rozpočtu sme sa koncom roka 2018 dozvedeli, že štát bude za poistencov štátu platiť postupne menej a menej. Nielenže ide o veľmi nezodpovedný krok, ale poukazuje to na to, že investícia do zdravia našich obyvateľov je v rebríčku priorít tejto vlády poriadne nízko.

Neustále hádky o výšku platby štátu za svojich poistencov chceme ukončiť stanovením vzorca, ktorý každý rok automaticky určí, koľko peňazí štát investuje do systému. Takto zabezpečíme stabilitu a predvídateľnosť financovania, ale aj to, aby politici nemohli bez námahy osekávať rozpočet na zdravotníctvo.

Bez investičnej stratégie sa nepohneme

Uvedomujeme si, že ak by sme dnes do sektoru doplnili zdroje bez viazanosti, prelejú sa dierami v systéme hneď k tým, čo majú lepšie kontakty, alebo hlasejšie kričia. Pri investíciách do zdravotníctva sa potrebujeme riadiť premyslenou investičnou stratégiou, aby bolo využívanie zdrojov prehľadné a prinášalo vždy čo najviac zdravia pre pacientov.

Chceme preto vytvoriť verejný investičný fond, ktorý bude v súlade s investičnou stratégiou nezávisle určovať, kam smerovať zdroje tak, aby priniesli čo najviac výsledkov. Fond posúdi, kde sa oplatí postaviť novú nemocnicu, kde stačí rekonštrukcia a kde je potrebná iba investícia do prístrojov. O podporu sa budú môcť uchádzať štátni, ale aj súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, pretože to, čo má rozhodovať je schopnosť čo najviac zlepšiť zdravie ľudí na Slovensku.

Spolufinancovať, ale aj podieľať sa na rozhodovaní fondu budú spolu so štátom aj zdravotné poisťovne. Sme presvedčení, že časť finančných prostriedkov, ktoré cez zdravotné poisťovne prúdia do zdravotníctva, má byť vyhradená aj na investície. Tie totiž prinášajú viac zdravia a potenciálnu úsporu aj pre poistencov poisťovní.

Úsporu nájdeme v inováciách

Okrem premyslenej investičnej stratégie, ktorá zahŕňa dôkladnú prácu s dátami a prioritami, máme viacero konkrétnych receptov, ako zefektívniť náš systém, aby sme za rovnaký obnos peňazí vedeli zachrániť oveľa viac životov.

Klasické modely organizácie práce, kde v jednej ambulancii sedí jeden lekár a jedna sestra, sa ukazujú byť zastarané. Aby sme rozšírili kapacity ambulancií pre viac pacientov, chceme motivovať lekárov, aby zamestnávali viacero sestier a administratívnych pracovníkov. Cieľom je, aby sa k lekárovi dostali iba tie najkomplikovanejšie prípady. Spolu s touto zmenou musí ísť ruka v ruke prehodnotenie kompetencií zdravotníckeho personálu.

Masové rozšírenie smartfónov umožňuje zas nástup telemedicíny a vyššiu dostupnosť špecialistov. Tí by mohli v niektorých prípadoch konzultovať na diaľku, čo zvýši kapacity lekárov, ale zároveň poskytne aj väčšie pohodlie pre pacientov, ktorí nemusia zbytočne cestovať.

Podporíme zavádzanie kvalitatívnych kontraktov, aby boli lekári hodnotení na základe kvality a nie iba počtu výkonov. To znamená, že lekári, ktorí budú liečiť pacientov v súlade s kritériami kvality a bez dodatočných komplikácií, dostanú vyššie platby.

Veľký priestor na úsporu vidíme pri reforme štátnych nemocníc, v ktorých zavedieme tvrdé rozpočtové opatrenia a skutočné jednotné sieťové riadenie. O tom, aký priestor na úsporu a vyššiu kvalitu sa ukrýva v našich nemocniciach, sa budeme venovať v samostatnom článku.

A v neposlednom rade sa potrebujeme maximálne sústrediť na primárnu prevenciu, ktorá nám dokáže ušetriť najviac prostriedkov a priniesť najviac zdravia. Systém zdravotníctva totiž ovplyvňuje iba 20% zdravotného stavu a za zvyšok sú zodpovedné ostatné faktory ako strava, pohyb, životné prostredie a iné (viac o tom píšeme v predošlom blogu). Tomu, ako tieto a mnohé ďalšie inovácie pretlačiť do nášho zdravotníctva, sa bude venovať nový Inštitút pre kvalitu a inovácie, ktorý bližšie opíšeme v ďalšom článku.

Pozerajme sa očami pacientov

Snaha o úsporu a efektívnejšie využitie peňazí by sa však nemala týkať len štátu, ale aj samotného pacienta. Ak nerátame platby za poistné, slovenské rodiny ročne zaplatia za lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál viac ako 700 miliónov eur. To je ročne v priemere na obyvateľa viac ako 120 eur.

V strane SPOLU chceme na zdravotníctvo nazerať hlavne očami pacienta. Je preto jedno, že na papieri máme zavedenú generickú preskripciu, ak sú v realite pacienti priamo, či nepriamo tlačení do kúpy drahších liekov s rovnakým účinkom.

Budeme aktívne sledovať, kde môžu pacienti ušetriť priamo vo svojich rodinných rozpočtoch a pritom dostať rovnakú alebo vyššiu kvalitu. Funkčná generická preskripcia, uvoľnenie predaja voľnopredajných liekov aj mimo lekárni a zľava na poistnom, ak sa poistenec stará o svoje zdravie – to sú len niektoré z našich návrhov, ako môže aj pacient platiť menej za rovnakú kvalitu.

 

Tento blog je 2. časťou série, v ktorej vám spolu so Zuzanou Vargovou predstavíme Program pre zdravie strany SPOLU. O týchto, ale aj ďalších opatreniach, ktoré v SPOLU navrhujeme, si môžete prečítať viac TU. Vaše pripomienky a námety na zlepšenia nám môžete odovzdať TU. Témy a aktivity strany SPOLU môžete sledovať tiež na facebooku. Náš predošlý blog o tom, ako sa musíme sústrediť na zdravie, nie len zdravotníctvo, nájdete TU.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Oskar Dvořák

Pôsobím v strane SPOLU - občianska demokracia, kde sa primárne venujem zdravotníctvu