Som klamár, SMER-ák a ĽSNS-ák
Kto nič nerobí, nič nepokazí. A nehas čo ťa nepáli…
Škatuľkovanie a nálepkovanie ľudí sa u nás stalo už bežným „folklórom“. Skrátka stačí ak niekto vyjadrí svoj osobný pohľad a názor, napríklad na nejakú verejnú problematiku, a šmahom ruky sa môže z neho stať hocičo: „…..stal sa s teba nie občan „Slušného Slovenska“, ale klamár a populista na vzor SMER a ĽSNS……“.
Toto sa stalo aj mne po zverejní môjho blogu „Cez deň je to „čierna“ a v noci cynicky osvetlená stavba“, v ktorom som si dovolil vyjadril svoj pohľad na hlasovanie Obecného zastupiteľstva.
Pôvodne som rozmýšľal nad tým, že napíšem pokračovanie tohto blogu a urobím v ňom ešte hĺbkovejší a podrobnejší výklad a vysvetlenie môjho pohľadu. Ale nakoniec som dospel k názoru, že to nemá zmysel, lebo tým čo to doteraz nepochopili, nevedia či nechcú pochopiť, to aj tak určite neotvorí oči a budú si myslieť stále svoje.
Preto som sa rozhodol, že radšej napíšem o sebe a „vyznám sa zo svojich hriechov“.
Áno, som klamár.
Kto nikdy v živote nezaklamal, nech hodí kameňom. Klamár je totiž každý, kto vedome hovorí nepravdu. A to sa v živote stalo určite každému. Mohli to byť napríklad detské „nevinné“ klamstvá (spravilo sa to samo), za ktoré sme dostali po zadku, pubertálne klamstvá (ja som nepil, ani nefajčil), za ktorá sme dostali zaucho a k tomu domáce väzenie alebo dospelácke klamstvá (ja som rýchlosť neprekročil), za ktoré sme dostali pokutu a tak ďalej.
Áno, som SMER-ák.
Ako mladý prvovolič som sa v roku 1998 nechal zlákať ľavicou a volil som SDĽ, z ktorej následne vznikla strana SMER. Preto sa cítim spoluzodpovedný za to, že som aj ja napomohol tomu, že momentálne žijeme v období, ktoré sa nazýva „Ficizmus“.
Áno, som ĽSNS-ák.
Každý rodič je zodpovedný za svoje deti. Vlani v lete moje maloleté dcéry (vtedy 9 a 11 rokov) rozdávali letáky ĽSNS. Dostali sa k tomu úplne jednoducho v duchu kamarátskej a susedskej pomoci. Pomáhali totiž svojej kamarátke a susedke rozdávať „reklamné letáky“, ktoré od miestneho prívrženca tejto „za Boha a za národ“ bojujúcej strany dostala za úlohu rozdať po dedine.
Ďalej sa priznávam, že som partii v zelených tričkách v roku 2017 na Lokčianskom kotlíku pomáhal s „vylepšením“ ich stánku a tohto roku som im „spolu-dopomohol“, aby sa ich predvolebná diskusia v Námestove presunula z Kina Kultúra do Urbárskeho domu.
(Týmto mojich kamošov, milých KOTLETOVCOV, opäť pozývam na Lokčiansky kotlík 2019. Už sa na vás teším…)
https://www.facebook.com/andrej.medvecky/posts/2129200453864413
A na záver áno, nie som občan „Slušného Slovenska“
Lebo k naozaj slušnému a spravodlivému Slovensku máme ešte stále ďaleko. A ak v roku 2020 opäť vyhrá SMER a zostaví vládu (reálne hrozí koalícia SMER + ĽSNS (+ SNS a Sme rodina)), tak sa od toho opäť vzdialime a budeme dokonca na tom oveľa horšie ako sme dnes.
Som ale občan, ešte stále, demokratického Slovenska, kde je sloboda prejavu zakotvená v Ústave Slovenskej republiky. A preto slobodne a čestne vyhlasujem, že to čo robím, nerobím pre to, aby som niekomu robil vedome zle alebo mu vedome škodil a zámerne ho osočoval, ale robím to pre to, aby sme stále žili v demokratickej spoločnosti, kde pravidlá platia pre každého rovnako, a kde si každý dokáže priznať aj svoje chyby a kritiku. A dokáže to prijať slušne a s dôstojnosťou a nie protiútokmi. Pretože bez kritiky a sebareflexie sa nedokážeme zlepšovať a posúvať vpred.
Aj ja mám na viac a robím chyby, ako každý človek…
Keď niečo robím, tak urobím aj chyby.
A niekedy hasím aj to, čo ma priamo nepáli…
