Sú novovymenovaní profesori obrazom stavu vedy na Slovensku?

Titul profesor je vedecko-pedagogická hodnosť. Obe charakteristiky sú hodnotené samostatne a nedajú sa vzájomne nahradiť. Pri hodnotení pedagogických kvalít sa prihliada na skutočnosti, ako je počet vychovaných doktorandov, napísaných skrípt a podobne. Ak chceme hodnotiť kvalitu a množstvo vedeckých výstupov a ich medzinárodnú odozvu môžeme nahliadnuť do databáz ako je Scopus alebo Web of Science, v ktorých sú zaznamenávané vedecké články a ich citačné odozvy. Ale pozor, kritériá na zaradenie časopisov do týchto databáz (nie teda jednotlivých článkov) sú relatívne prísne a nároky na publikovanie v týchto časopisoch vysoké. Dôležité je, že z databáz môžeme získať informácie o “vedeckej výkonnosti” výskumníkov a navzájom ich porovnávať. Takéto hodnotenie sa používa napr. ako jedno z kritérií pri udeľovaní vedeckých grantov, ale aj pri posudzovaní predpokladov na udelenie vedecko-pedagogických titulov. Často používané kritérium je tzv. Hirschov index H, ktorý vyjadruje vzťah medzi počtom publikovaných článkov a počtom ich citácií. Výpočet je jednoduchý – ak mám publikovaných 10 článkov a každý má minimálne 10 citácií, môj H index je 10. Nepomôže mi teda publikovať 10 článkov, ktoré nikoho nezaujmú ani mať jeden úžasný článok s množstvom citácií. Poďme sa pozrieť, ako na tom naši novovymenovaní profesori. Pohľad to nie je veľmi utešený. V nižšie uvedenom grafe vidíme H index všetkých novovymenovaných profesorov v databáze Scopus (očistený o autocitácie). Autor si uvedomuje nedostatky H indexu, ktorý nemusí plne odrážať významný vedecký prínos autora. Pokiaľ však tri štvrtiny novovymenovaných profesorov s dlhoročnou vedeckou praxou má H index maximálne 5, je to objektívne nedostačujúce.

Kritéria sú rôzne.

Napriek celkovo nízkym hodnotám novovymenovaní profesori spĺňajú nastavené kritéria pre jednotlivé odbory (výnimkou je zrejme prof. Hangoni, viď tu). Nie je preto namieste individuálne poukazovať na nulové výsledky, ale je potrebné sa zamyslieť nad systémom a jeho nastavením. Prečo by sa jednotliví kandidáti mali zaoberať publikovaním v anglickom jazyku v časopisoch s impakt faktorom, keď to nie je vyžadované ani pre udelenie najvyššej akademickej hodnosti. Je naozaj prekvapujúce, že môže byť jedným z hlavných kritérií dosiahnutie minimálne 10 zahraničných citácií a je úplne jedno, kde sa dané citácie nachádzajú a aký článok citujú.

Slovensko verzus Česko

Dlhšiu dobu sa diskutuje a polemizuje, či je na tom veda v Českej republike lepšie ako na Slovensku. Preto sme na báze H indexu porovnali  našich nových profesorov s profesormi, ktorí boli naposledy vymenovaní v Českej republike. Celkovo ich bolo 60. Rozdiel je jednoznačný a nie je v náš prospech. Nižšie sa nachádza stĺpcový graf mediánov pre tri kategórie vedných odborov novovymenovaných profesorov v Česku a na Slovensku.

Mladá generácia

V súčasnosti sa začínajúci vedci stretávajú s tým, že je na nich zhora tlak, aby produkovali vedecké články pre kvalitné časopisy. Samotní profesori, ktorí by mali byť ich mentormi, však často nedokážu v tomto prostredí fungovať. Mladí vedci, ktorí sú schopní produkovať kvalitnú vedu aj napriek nedostatku kvalitných mentorov, však na druhej strane nemajú na ňu prostriedky. Národné vedecké projekty sú určené hlavne profesorom, docentom alebo výskumníkom s dlhoročnou praxou. Niekto môže namietať, že Agentúra pre podporu výskumu a vývoja zverejnila výzvu pre mladých vedeckých pracovníkov, ale po prečítaní si podmienok výzvy je jasné, že pri jej kreovaní mladý vedecký pracovník nesedel a je miestami až absurdná. Zastúpenie mladých vedcov sa blíži k nule aj v akademických senátoch, vedeckých radách alebo kolégiách rektora či dekana. Je zarážajúce, že mladí vedci nemajú hlas. Tento fakt bol aj jednou z hlavných motivácii vytvorenia tohto zhodnotenia novovymenovaných profesorov. Mladí vedci častokrát znášajú dôsledky rozhodnutí, ktoré vychádzajú zhora od ľudí bez skúsenosti v medzinárodnom publikovaní. Príkladom je aj veľmi nízka podpora účasti na medzinárodných konferenciách, ktorú mnohí považujú za absolútne zbytočné míňanie peňazí. Ale už sme v štádiu, keď je zbytočné niekoho viniť alebo sa vyhovárať. Je potrebné to začať meniť.   Autor textu a obrázkov: Martin Mokroš

Martin Mokroš v súčasnosti pôsobí na Fakulte lesnickej a drevárskej Českej zemědelskej univerzity v Prahe a na Fakulte lesníckej Technickej univerzity vo Zvolene, kde získal titul PhD. Počas doktorandského štúdia sa venoval výskumu troj-dimenzionálnej (3D) rekonštrukcie lesného porastu s použitím laserového skeneru. V súčasnosti vedie medzinárodný projekt v rámci výzvy International Society of Photogrammetry and Remote Sensing, ktorý je zameraný na hodnotenie algoritmov pre spracovanie 3D mračien bodov primárne vytvorených z fotografií. V projekte je aktuálne zapojených 18 inštitúcií z Európy, Severnej Ameriky a Ázie. Druhou problematikou, ktorou sa zaoberá, sú bezpilotné lietadlá a ich použitie pre určovanie časovej a priestorovej heterogenity. Cez programy Erasmus a Národný štipendijný program pôsobil na Finnish Geospatial Research Institute, Eastern University of Finland a TU Wien.