Lúčime sa objatím
Posledná epizóda
Nedeľa 30. jún 2019
Mária Bruneau
‚Prepočuli‘ nie je pre mňa nijaká náhoda, ale ako by Daniel Pastirčák definoval, prozreteľnosť sa to volá. Napriek tomu, že našu prácu nevypočítate hodinovou mzdou, všimla som si z nej vyvierať nespočetné efekty, ktoré by sa len tak z luftu jednoducho nikdy nedostavili. To je ten základ – vedľajší efekt. Koľké rôzne na seba nenapojené bytosti prahnúce po prieniku občas započuli, čo tu niekto podotkol, keď sa im zriedkavý podnet posunul do podvedomia a už ani nevedeli, odkiaľ ho mali, keď ho neskôr s oveľa väčším dosahom citovali.
Vo viacerých konfliktoch spoločnosti sme si všimli, že nezáleží až tak na rozmere ako na existencii. Dnes uzatvárame pravidelné publikácie, ale úmyselne vás podnecujeme, nenechajte si v zdanlivej zbytočnosti utopiť vízie! Nech vás svetlo vedie, kým sa znovu stretneme a za vernosť ďakujeme.
Michal Patarák
Projekt Prepočuli sme Božie slovo začal niekedy začiatkom roku 2016, ale v hlavách sme čosi podobné s Máriou Bruneau nosili už dlhšie. Po koncepčnom vyprofilovaní a hľadaní priestoru v slovenských mediálnych sférach sme náš prvý text uverejnili vo februári 2016. Tento by mal byť jeho posledný.
Najprv teda dovoľte istú bilanciu, ktorú píšem s nemalým dojatím. Prepočuli sme Božie slovo je tu už vyše tri roky ako viac-menej nenápadný projekt, ktorý si však všimlo rozhodne viac ľudí než som pôvodne očakával a dúfal. Svojimi príspevkami sa u nás vystriedali rôzni umelci, známe osobnosti či teológovia, čo považujem za naozaj veľkú česť. Fungoval prostredníctvom pravidelných blogových príspevkov ako seriál na portáli Denníka N a pomocou kratších textov či odkazov na našej facebookovej stránke. Pod našou hlavičkou zorganizovala Mária aj diskusný večer v Satori stage, ktorý sa odohral pred Vianocami 2016, a to dosť natesno, a za ktorý jej stále dlžím peniaze za prenájom miestnosti. Zišlo sa tam takpovediac pár nadšencov, ale bola to pre mňa mimoriadna príležitosť urobiť si výlet s manželkou Dianou do predvianočnej Bratislavy, naživo stretnúť Máriu a prekvapiť sa jej šarmom, malinkou postavou a trnavským prízvukom, ktorý napriek tým rokom vo Francúzsku stále preráža, či osobne spoznať ľudí, s ktorými som si dovtedy len sem-tam písal, ako napríklad Noru vtedy ešte Slížovú. Dokonca som sa tam aj nepredvídane skamarátil so spisovateľom Ľubom Dobrovodom, s ktorým som doteraz v kontakte. Občasne spolu niečo pojeme a tak trochu hravo aj plano povtipkujeme. Keď sme vtedy odchádzali zo Satori, hulákal na nás svoje historky a ako nejaká mýtická siréna v mužskej podobe akusticky zdobil noc predsviatočného hlavného mesta. Nesmierne som vďačný aj za kamarátstvo Veroniky Šikulovej, ktorá to tu naozaj kulinársky korenila. Miloval som jej texty a krátke retrospektívy, slovné fotografie jednoduchých dní, ktoré vedela majstrovsky prepojiť s nejakou biblickou myšlienkou. Istý čas bola súčasťou nášho tímu a stretnúť ju spoločne s Ľubom tento rok v marci, v bratislavskom Al Faro, bolo pre mňa ako namazať sa hrejivo slastným balzamom! Sú to dve iskry vytesané z kremeňa, ktoré si zo seba a z vlastného života vedia strúhať neskutočnú srandu a zo svojich bôľov pre nás vyrábajú vtipy! Ďakujem vám za vás, priatelia!
Máme za sebou aj pár podcastov, s ktorými sa Mária – aspoň mám ten pocit – poriadne čo do technického prevedenia natrápila, a dokonca aj kritické vymedzenie voči prejavom kňaza Mariána Kuffu, ktoré sa objavilo aj na stránkach Denníka N. Spolu s hosťami sme komentovali polarizované dianie v spoločnosti, biblické príbehy, voľby, ale aj jednoduchú človečinu a ľudskú každodennosť. Nikdy sme nemali ambíciu vykladať Písmo, ako nás niektorí kritizovali. Našou víziou bolo stavať mosty dialógu medzi naozaj rôznorodými ľuďmi, pričom základnou platformou pre toto spoločné zdieľanie a komunikovanie boli biblické texty z liturgických čítaní. Tak to chcela a tak na tom trvala v porovnaní so mnou omnoho systematickejšia a vytrvalejšia Mária, a hoci sa vo mne proti tomu dvíhal istý odpor, napokon sa to aj podľa mňa ukázalo ako dobré, pričom si dovolím povedať, že sa nám dokonca podarilo udržať istú nadkonfesijnosť. Úvahy od každého autora nad daným textom mohli byť rôzne, až po krajný skepticizmus či neporozumenie. Nezabudnem na kritické komentáre spisovateľa Róberta Dydu, ktorého vo svojom srdci vnímam ako pevnú súčasť tímu. Snáď preto, že nás sledoval od začiatku a mne osobne aj v mnohom veľmi pomohol. Bolo to všetko naozaj fajn…A po rokoch sa mi z toho zohrieva srdce.
Osobitne ďakujem za všetko tebe, Mária. Bolo to veľmi pekné obdobie a mám ťa naozaj rád!
Prepočuli sme Božie slovo sme rozbiehali v čase, keď na Slovensku zúrila vojna znepriatelených táborov – poviem to tak, i keď mi už tieto militantné metafory lezú trochu na nervy. Z rôznych strán spoločnosti sa už ľudia nevládali počúvať a namiesto toho na seba začali (najmä na internete) kričať. V tomto komunikačnom chaose sa začali objavovať aj hviezdy pokojnej noci, ktoré v čoraz väčšom počte hovorili, že kategórie „konzervatívec“ a „liberál“ nemajú nejaký podstatnejší zmysel a že by sme dokázali fungovať pokojne aj bez nich. Myslím, že sme to tak cítili aj my. Žiaľ, mnohých z nich dnes počúvam, ako sa k týmto slovám vrátili ako k nejakej bezpečnej hradbe, pri ktorej opäť hrdo a neoblomne stoja. Z tohto hľadiska je úspech alebo príspevok nášho projektu veľmi chatrný a výrazne relativizovateľný. Na druhej strane, Denník N, ktorý sme svojho času prosili aj o trochu väčší priestor než len blog, nedávno spustil rubriku Nedeľných nekázní, ktorú má na starosti Braňo Bezák. Veľmi sa mi páčila ich myšlienka, ale pozvanie do nich som musel odmietnuť, lebo som bol už niekde inde, ako súčasť Prepočuli sme Božie slovo. Práve týmto odmietnutím som však začal cítiť, že náš projekt už dohral svoje najlepšie sóla a že by sme ho asi mali ukončiť. Opäť nastala vzácna zhoda s Máriou a tak je to, priatelia, tu.
Práve sa vraciam z osláv Corpus Christi z Toleda spolu s mojím prednostom a obaja sme nadmieru spokojní. Napriek tomu, že je ideovo na úplne opačnej strane galaxie, rozumieme si, smejeme sa a spoločne pijeme pivo. On to svoje rozleje, s úsmevom si kúpi ďalšie a pozýva ma. Takto by sme mali spolu žiť všetci. Je noc. Slabý vetrík mi obteká spotenú tvár. Rozopnem si dva najvrchnejšie gombíky na košeli a cítim, že som mal za sebou nádherný deň. Lúčime sa objatím. Dva svety na úplne iných koncoch vesmíru.
