Na Slovensku kontrolujú majetky politikov ich kolegovia. Vo Francúzsku to robí nezávislý úrad

Koncom minulého roka dostala trojica poslancov pokuty vo výške trojmesačného platu. Podali totiž neúplné majetkové priznania, a tak boli patrične potrestaní. Až do tohto momentu sa zdá byť takýto postup v poriadku, keby tí, ktorí o kompletnosti majetkových priznaní a následných sankciách rozhodujú, neboli ich kolegovia z parlamentu.

Zoznam verejných funkcionárov, ktorí musia každý rok podávať majetkové priznania, je dlhý. Okrem prezidenta, členov vlády či parlamentu sa táto povinnosť týka aj lokálnych politikov, riaditeľov štátnych inštitúcií a sudcov. Dôvod je prostý – porovnaním hodnoty majetku či prenajímaných vecí s priznaným príjmom možno identifikovať, či nebol tento majetok nadobudnutý nelegálne. Inými slovami, ak niekto zarába pár tisíc eur, no prenajíma si byt ďaleko prevyšujúci jeho možnosti, niečo tu nehrá.

I keď nás dlhodobo presviedčajú, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, predsa len sme sa pri skúmaní procesu majetkových priznaní zamerali najskôr na vrcholových politikov. A tu sme narazili na problém. Členovia vlády a parlamentu totiž podávajú informácie o svojom majetku parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ktorý sa skladá, ako inak, z členov parlamentu.

Konflikt záujmov priamo v ústavnom zákone?  

Priznania sa po podaní kontrolujú najmä po formálnej stránke. Výbor, ktorý sa dnes skladá zo 16 členov (z ktorých 10, teda väčšina je z koaličných strán SMER-SD, SNS a MOST-HÍD) môže v prípade nejasností začať konať z vlastnej iniciatívy. Alebo na základe riadne odôvodneného podnetu. O tom, či je podnet riadne odôvodnený, rozhoduje opäť výbor.

Nikto netvrdí, že si výbor poriadne neplní svoje povinnosti. Ale priestor pre prižmúrenie oka nad kolegom z poslaneckého klubu tu však je. Rovnako ako sa členstvo vo výbore môže časom stať nástrojom politického boja, napríklad voči opozícii.

Majetkové priznania politikov sú síce zverejnené na stránke národnej rady, ale v podobe, ktorá nám o povahe majetku veľa nepovedia. Informácie, že niekto vlastní “osobné veci, umelecké diela a šperky”, či “má podiel v s.r.o.” sú bez hodnoty majetku alebo názvu firmy zbytočné.

Mimochodom, výbor nemá na starosť len majetkové priznania politikov, ale aj ďalších verejných funkcionárov, ako napríklad predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, riaditeľa Slovenskej informačnej služby či štátnych tajomníkov.

Príklady sankcií:

• Minister životného prostredia László Sólymos dostal v roku 2018 pokutu vo výške trojmesačného platu, pretože neuviedol podiel vo firme.
• Tie isté pokuty dostali aj Lucia Ďuriš Nicholsonová a Veronika Remišová, pretože nepriznali chaty.
• Exminister zdravotníctva Viliam Čislák dostal v roku 2017 rovnakú pokutu, pretože majetkové priznanie nepodal vôbec.
• Pokutu v roku 2017 dostali aj vtedajší predseda ÚPN Ondrej Krajňák, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Stanislav Špánik a štátna tajomníčka ministerstva školstva Romana Kanovská. Majetkové priznania najskôr vôbec nepodali.
• Exminister vnútra Robert Kaliňák v roku 2016 pred výborom obhájil, prečo v majetkových priznaniach za minulé roky neuviedol kúpu podielov vo firme Ladislava Bašternáka B. A. Haus a žiadnu sankciu nedostal.

Stačí jedna kauza a nový úrad je na svete

V roku 2013 čelila francúzska vláda viacerým škandálom, pričom najväčší z nich sa týkal bývalého ministra pre rozpočet Jérôma Cahuzaca. Ten zamlčal státisícové konto vo Švajčiarsku, kde si ukladal financie z daňových podvodov.

Okrem toho, že Cahuzac strávil 3 roky vo väzením, táto kauza podnietila vznik nezávislej inštitúcie, ktorá má dnes na starosť práve agendu majetkových priznaní verejných funkcionárov.

Z Nadácie sme sa boli vo Vysokom úrade pre transparentnosť vo verejnom živote pozrieť.

Politici a ďalší verejní funkcionári oproti Slovensku podávajú francúzskemu úradu majetkové priznania len na začiatku svojho funkčného obdobia a potom až na jeho konci. Priznania sa dopĺňajú v prípade výraznejších majetkových zmien, akými sú napríklad dedičstvo.

Takýmto spôsobom Francúzi ľahko odsledujú prírastok na majetku po dobu zastávania verejnej funkcie. Úrad následne okrem kontroly formalít uskutočňuje značný počet  hĺbkových kontrol majetkových priznaní a pri svojej práci úzko spolupracuje aj s daňovou správou. Dokonca majú vlastný systém oceňovania majetku, vďaka ktorému napríklad v minulosti zistili, že Jean-Marie Le Pen a jeho dcéra Marine Le Pen podhodnotili svoj majetok, za čo dostali mastnú pokutu.

Majetkové priznania členov vlády sú v zjednotenej forme zverejnené na internete, priznania členov parlamentu sú zverejnené v štátnych budovách. Obyvatelia môžu v prípade zistenia zmien, ktoré v priznaniach nie sú zahrnuté, kontaktovať úrad.

Pomáhať, nie trestať

Marie-Charlotte, zamestnankyňa úradu s ktorou sme sa rozprávali nám vysvetlila filozofiu úradu. Jeho existencia má zvyšovať dôveru spoločnosti v politiku a politikov, zabraňovať možnosti nelegálneho obohacovania sa a v neposlednom rade pomáhať samotným verejným funkcionárom. Podľa slov Marie-Charlotte nie je cieľom úradu upozorňovať na prešľapy politikov, ale predchádzať im.

Inštitúcia napríklad iniciatívne kontaktuje verejných funkcionárov po začatí ich mandátu s informáciami, aké majú voči nej povinnosti. Po každých voľbách je taktiež zriadená dočasná nonstop informačná linka, ktorou chcú predchádzať zlému interpretovaniu príslušných zákonov. Politikom jednoducho úrad pomáha, ako sa dá.

Prípadné nezrovnalosti v majetkových priznaniach sa najskôr úrad snaží riešiť obyčajným upozornením. Prípady, kedy zmeny príjmov nie sú dostatočne vysvetlené alebo politici odmietajú priznania doplniť, posúva úrad automaticky prokuratúre. Tá môže udeliť rôzne druhy sankcií. Od finančných pokút po tresty odňatia slobody.

Niekoľko tisícové pokuty dostali napríklad bývalá ministerka pre záležitosti Francúzov spoza hraníc, niektorí členovia vlády i francúzskeho parlamentu.

Nevymýšľajme koleso

Keby systém majetkových priznaní na Slovensku fungoval napríklad tak ako vo Francúzsku, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme už vedeli, ako je možné, že riaditeľ Vojenského spravodajstva Ján Balciar vlastní desiatky lukratívnych nehnuteľností, ktoré nie sú zaťažené hypotékou či aká je reálna hodnota majetku bývalého ministra vnútra Kaliňáka a odkiaľ ho vzal.

Dobrou správou je, že vzniká nový Úrad na ochranu protispoločenskej činnosti, ktorý má podľa nás potenciál transformovať sa časom na inštitúciu, ktorá by sa neskôr venovala otázkam integrity a etiky v politike. Okrem nás si to myslí aj nová prezidentka, ktorá v našej prezidentskej ankete na otázku, či považuje aktuálny zákon o majetkových priznaniach verejných funkcionárov za dostatočný, odpovedala negatívne a dodala, že “kontrola pravdivosti majetkových priznaní by mohla prejsť na silnú nezávislú inštitúciu, napr. na Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.”

Francúzom to funguje perfektne, podobný systém majú aj v Amerike. V tejto oblasti sa jednoducho máme od koho učiť. Preto máme v pláne stretnúť sa v najbližších týždňoch s predstaviteľmi politických strán a predstaviť im naše návrhy zmien. Naším cieľom bude, aby si ich osvojili do svojich predvolebných programov.

Klára Bernátová,
Nadácia Zastavme korupciu

Chcete nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podporte Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci. Ďakujeme.