Jadro, uhlie, ropa, vodík, zemný plyn alebo obnoviteľné zdroje energie? Hlavná výzva pre budúcu vládnu koalíciu.

Krátky úvod

Ľudstvo si pomaly ale isto začína uvedomovať konzekvencie globálneho otepľovania a klimatických zmien, avšak stále sa nájde dostatok neveriacich Tomášov, ktorí budú aj naďalej ignorovať vedcov, chemické vedy a radšej budú naslúchať lobistom, ktorí všetko zosmiešňujú a propagujú politiku neudržateľného rastu, bezbrehého využívania fosílnych palív a boja proti obnoviteľným zdrojom energie (OZE). Či sa to už niekomu páči alebo nie, k zmenám klímy už dochádza aj na Slovensku a spaľovanie energetických nosičov na báze uhlíka si vyžaduje aj ďalšiu daň v podobe zvýšenia množstva škodlivých znečisťujúcich látok v našom životnom prostredí, čo so sebou prináša civilizačné ochorenia a hlavne vyšší výskyt rôznych druhov rakoviny.

V Československu a na Slovensku sme si prešli špecifickým vývojom, kde sa o kvalite životného prostredia začalo uvažovať až vo finálnych fázach socializmu a po Nežnej už bola znova na okraji záujmu. V 90. rokoch u nás došlo ku kolapsu priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, čo prinieslo zvýšenie nezamestnanosti a zákonite aj pomalší rast ekonomiky oproti možnému rastu. Vytunelovaním a krachom „špinavej“ výroby sa jednak výrazne znížilo vypúšťanie znečisťujúcich látok do životného prostredia, ale zároveň došlo aj k zníženiu emisií skleníkových plynov oproti stavu z roku 1990, a tak aj vďaka relatívne vysokému podielu vodnej energie v energetickom mixe nebolo Slovensko motivované urobiť viac pre dosiahnutie a hlavne presiahnutie cieľov 2020.

Momentálne sa pracuje na plánoch, ako dosiahnuť ciele do roku 2030 a dlhodobé ciele do roku 2050. Štáty sa predbiehajú v sľuboch a ukladajú si obrovské méty, pričom Slovensko nie je až také ambiciózne a plánuje zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 14% v roku 2020 na 18% v roku 2030.

Sľuby a ciele dosluhujúcej generácie politikov nie sú až tak dôležité ako hlasovanie Slovákov v parlamentných voľbách 2020 a obsah programového vyhlásenia novej vlády, ktorá musí dať zreteľ práve na obnoviteľné zdroje energie. Budúca vláda musí na túto oblasť vyčleniť také prostriedky, aby boli naplnené ciele 2030, aby bolo investície vidieť a cítiť a aby sa z nich nestal kšeft, ako tomu bolo v minulosti, keď si gauneri urobili biznis zo zatepľovania, fotovoltiky a bioplynu.

Ostali nám budovy obalené do podradného materiálu, pričom mnohé štátne budovy chátrajú už od čias hlbokého socializmu. Na fotovoltike zaryžovali pochybní podnikatelia, dostalo sa im astronomických výkupných cien, eurodotácií do 6 miliónov € na kus, elektrárne sú bez rozmyslu rozhodené kade tade po poliach a po doslúžení zrejme ostanú na ťarchu štátu ako environmentálne záťaže, ktoré nemá kto zlikvidovať. Bez rozmyslu boli budované aj bioplynové stanice, pričom práve pri nich je dôležité ich umiestnenie, aby mohli plniť svoju rolu v trvalo udržateľnom rozvoji oveľa efektívnejšie.

Kde by mal teda štát investovať? Ako by mal vyzerať energetický mix a výroba elektriny?

V prvom rade sa pozrime na súčasný energetický mix, kde fosílne zdroje predstavujú až 2/3. Slovenská republika je takmer na 90% závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov, ktoré väčšinou pochádzajú z Ruska.

Vo výrobe elektriny dominuje jadrová energia, ktorá dostavbou 3. a 4. bloku v Mochovciach pokryje chýbajúce potreby krajiny a po dlhých rokoch budeme vo výrobe elektriny znova prebytkový. Štát má vo výhľade vybudovanie novej jadrovej elektrárne v lokalite Jaslovské Bohunice, ktorá by mala inštalovaný výkon od 1200 do 2400MW. Pri vodnej energii naďalej dominuje Gabčíkovo, neustále dotujeme ťažbu a spaľovanie uhlia na Hornej Nitre, pribudli viaceré zdroje na zemný plyn a štruktúra OZE je rozpísaná v tabuľke uvedenej nižšie.

Pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojoch dominuje drevná biomasa. Pri bioplyne a fotovoltike ani z ďaleka nevyužívame potenciál našej krajiny a pri veternej a hydrotermálnej energii sa pohybujeme v smutne banálnych číslach.

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj výroby a spotreby elektriny v ostatných rokoch. Badateľný je rapídny nárast spotreby spôsobený súčasnou konjunktúrou, ktorý však nedokážeme vykrývať vlastnou výrobou. Elektrinu exportujeme najviac do Maďarska a na Ukrajinu a importujeme ju hlavne z Česka a Poľska. Pre viac info si stiahnite Ročenku elektrotechniky a energetiky 2018.

Aby Slovensko naplnilo stanovené ciele boja s globálnym otepľovaním a klimatickými zmenami a zároveň znížilo množstvo škodlivých znečisťujúcich látok v našom životnom prostredí, je potrebná výrazná úprava využívania zdrojov, ktoré máme k dispozícii.

Nepriateľom trvalo udržateľného rozvoja č. 1  je spaľovanie uhlia. Druhé miesto patrí spaľovaniu starých a zároveň zdravých stromov. Z dlhodobého hľadiska vidím ako problematickú aj jadrovú energiu.

Jadro

V EÚ pokrýva jadrová energetika vyše 30 % spotreby elektrickej energie. V podiele jadra na vlastnej výrobe elektirny je Slovensko medzi krajinami EÚ na druhom mieste hneď za Francúzskom. Som rád, že miniséria Černobyľ zvýšila záujem verejnosti o túto udalosť a zároveň o jadrovú energiu ako takú. Žiaľ, na Slovensku stále panuje predstava, že jadrová energia je na 100% bezpečná. Nuž, nie je a nikdy nebude. Rovnaké to bude s fúziou, ak vôbec niekedy vstúpi do komerčného využívania.

Jadrová energia je problematická z troch hľadísk: bezpečnostného, zdravotného a z hľadiska tvorby odpadov.

Z hľadiska bezpečnosti sa dajú definovať tri kategórie: zlyhanie ľudského faktoru, technické zlyhanie a externý vplyv.

Riziko je súčin pravdepodobnosti a dopadu. Pravdepodobnosti zlyhania ľudského faktoru a techniky sú v našich končinách veľmi nízke, čo už nemusí platiť v iných krajinách sveta, kde sa na bezpečnosť dbá v oveľa menšej miere. Ale aj naše Jaslovské Bohunice si prešli veľkými problémami a vďaka dvom úmrtiam budú navždy na zozname nehôd, ktoré si vyžiadali ľudské životy. Najproblematickejší je externý vplyv, ktorý predstavujú prírodné katastrofy a terorizmus. Aj keď veľmi silné zemetrasenia nie sú v našich končinách až tak pravdepodobné, príroda je nevyspytateľná a môže si vymyslieť aj niečo iné. Ani vo Fukušime neočakávali, že ich zavalí obrovské tsunami a výsledkom bol najvyšší stupeň nehody na International Nuclear Event Scale, kde sa o najvyššiu priečku delí práve s Černobyľom. Terorizmus, kybernetické a vojenské útoky nie sú až také ojedinelé, ako by si človek myslel. Tu už ide skutočne len o to, ktorá časť jadrovej elektrárne bude poškodená/odstavená, čo determinuje dopad. V tejto kategórii je riziko aj v našich európskych končinách výrazné.

Nezanedbateľné je aj zdravotné riziko z ožiarenia elektrárňou ako takou, vypúšťania odpadovej vody do recipientov z Bohuníc a Mochoviec a v neposlednom rade vplyv vyhoreného paliva. Ľudstvo nevymyslelo a pravdepodobne nikdy nevymyslí vhodný spôsob likvidácie vyhoreného paliva. Totiž, ak tento odpad nevystrelíme do vesmíru, tak ho musíme len a len skladovať, a to na veky vekov. Na to v našich elektrárňach slúžia medzisklady a vo svete sú obľúbené hlbinné úložiská, pričom niektoré krajiny predlžujú životnosť paliva prepracovaním, čo však odmietajú krajiny ako napr. USA, lebo tieto zariadenia môžu teroristom poskytovať vhodný materiál pre ich činnosť. Vo svete bolo populárne dumpovanie vyhoreného paliva do oceánov. Niečo nám o tom svojho času porozprával aj Grigory Pasko.

Netreba zabúdať ani na nesmierne nákladnú likvidáciu jadrových elektrární, po ktorej zostáva kontaminovaný materiál. V našich končinách sa opäť len skladuje v Mochovciach.

Tieto veci spomínam hlavne kvôli ľuďom, ktorí jadrovú energiu vidia príliš ružovo. Ako teda ďalej? Na Slovensku sa už dlhodobo hovorí o vybudovaní hlbinného úložiska vyhoreného paliva v niektorej z lokalít na južnom Slovensku, kde by sa skladoval aj odpad importovaný zo zahraničia. Budúca vláda niečo podobné nesmie dovoliť! V minulosti boli u nás snahy o ťažbu uránu v Jahodnej, čím by došlo k narušeniu už beztak rizikového kúta Slovenska s vyšším vplyvom Radónu na populáciu. Budúca vláda to nesmie dovoliť a skôr by sme mali diskutovať o tom, že upravíme stavebný zákon a pri nových stavbách obyvateľom prikážeme využívanie protiradónových fólií, ktoré by odizolovali budovy od podložia.

V ostatnom období sa na svetlo sveta dostali alarmujúce informácie o kvalite výstavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Musí prebehnúť hĺbkový audit zameraný na kvalitu, inak nesmie dôjsť k sprevádzkovaniu týchto nových blokov!

Jadrová energia je u nás realitou, predstavuje významný podiel v energetickom mixe a máme s ňou dekády trvajúce skúsenosti. Na druhej strane nie je ideálna a aj tento zdroj nie je obnoviteľný a ľudstvo ho nebude využívať večne. Budúca vláda si bude musieť sadnúť a reálne vyčleniť značné zdroje rozpočtov nasledujúceho volebného obdobia, aby výrazne vzrástlo využívanie obnoviteľných zdrojov energie a krajina nemusela budovať ďalší jadrový zdroj. To sa bude samozrejme biť s potrebou odstavovania najšpinavejších technológií, s rastom elektromobility a prípadným prechodom na vodíkovú ekonomiku, o ktorej si povieme nižšie. Miera využívania jadrovej energie teda zostane dilemou pre niekoľko nasledujúcich vlád.

Uhlie

V roku 2018 rozbehlo Progresívne Slovensko kampaň nebanujme, v ktorej vyzvalo na skoršie ukončenie ťažby hnedého uhlia na Hornej Nitre a k vytvoreniu alternatívnych pracovných príležitostí pre bývalých baníkov. Slovenská republika totiž nepriamo dotovala ťažbu preplácaním straty, ktorú generovali elektrárne Nováky. Spaľovanie hnedého uhlia je neekonomické a výrazne škodí životnému prostrediu Hornej Nitry, ktoré má katastrofálne ukazovatele kvality ovzdušia, s čím zas a znova súvisia civilizačné ochorenia a… rôzne druhy rakoviny. Štát sa zmohol akurát tak na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá mala vytvoriť akčný program. Počas minulého roka sa stretla štyrikrát a… akčný program vytvorí externá poradcovská spoločnosť.

Ako som už spomenul, uhlie je a bude nepriateľom č. 1, takže budúca vláda musí zabezpečiť čo najskoršie ukončenie nepriameho dotovania ťažby hnedého uhlia na Hornej Nitre so zabezpečením alternatívnych pracovných miest v tomto regióne.

Nanešťastie, aj v 21. storočí využívame uhlie na centralizovanú výrobu tepla. Hráme sa na ochranu životného prostredia, ale akonáhle je uhlie lacnejšie, tak po ňom siahame bez zreteľa na zdravie obyvateľstva (ako to robí napr. TEKO, kde došlo k postupnému zníženiu využívania zemného plynu a naopak zvýšeniu využívania uhlia). Využívanie uhlia je populárne aj pri menších zdrojoch v rodinných domoch, a tak nám neostáva nič iné ako toto palivo znevýhodniť.  Na tomto sa budúca vláda proste musí zhodnúť a na diskusiu je už jedine len forma.

Zemný plyn a vodík

Alternatívou voči uhliu bol a je zemný plyn, ktorý je najčistejším fosílnym palivom a bez ktorého sa v dnešnej dobe (aj keď nanešťastie) životné prostredie chrániť nedá. Slovensko je jednou z najviac plynofikovaných krajín na svete, pričom v ostatnom období sme urobili všetko preto, aby sme znížili našu závislosť na ruských zdrojoch zemného plynu. Aj napriek tomu priniesla hystéria, po 12 dní trvajúcej plynárenskej kríze z roku 2009, čiastočný odklon od výroby tepla využitím zemného plynu k výrobe tepla z drevnej biomasy, kde sa bez hanby spaľovali aj zdravé stromy z našich lesov. Investovalo sa do nových spaľovní, ktoré nefungovali na najčistejšom fosílnom palive, ale radšej na jednom z najšpinavejších palív vôbec (dreve), čo sa odrazí na zdraví populácie.

Zemný plyn má aj naďalej silné postavenie vo výrobe tepla, rastie vo výrobe elektriny a je naďalej kľúčový pre slovenský priemysel a výrobu. Aj zdroje zemného plynu sú limitované a raz ho určite prestaneme používať. Zostane nám infraštruktúra, ktorá bude môcť byť použitá pre iný energetický nosič a tým sa môže stať práve vodík.

Výrobe, transportu a uskladňovaniu vodíka som sa svojho času venoval v tomto článku:

V súčasnosti využíva ľudstvo viaceré energetické nosiče, z ktorých podľa môjho názoru prežije test času akurát elektrická energia, ktorú bude dopĺňať univerzálny nosič energie, ktorý bude môcť byť vyrobený rôznymi spôsobmi a bude mať rôzne formy využitia. Bude sa vyrábať centralizovane vo veľkých zariadeniach a transportovať na väčšie vzdialenosti efektívnou infraštruktúrou a zároveň ho budú produkovať a uskladňovať aj malé zariadenia vo všetkých budovách. Toto prinesie práve vodíková ekonomika, tzn. prispôsobenie výroby a spotreby vodíku.

Na svetovom trhu už existujú autá jazdiace na vodík, existujú čerpacie stanice, ale rozšíreniu vo veľkom meradle bráni vôla politikov, ktorí sú ovplyvnení lobistickými skupinami. Nebadať ani dopyt zo strany verejnosti, ktorá je očividne ochotná platiť akékoľvek vysoké ceny za súčasné pohonné hmoty. Pritom jazdenie na vodík je už v dnešnej dobe ekonomické, keďže časom došlo k výraznému zníženiu jeho ceny. Vodík sa však vyrába hlavne parciálnou oxidáciou zemného plynu, a tak jazdenie na vodík síce znižuje zaťaženie životného prostredia v mestách, ale stále nie je karbónovo neutrálne a je naviazané na fosílne palivo. Vodíková ekonomika bude fungovať hlavne na hydrolýze a uskladňovaní prebytočnej energie do trvácnej formy. To pomôže hlavne obnoviteľným zdrojom energie a ich nepravidelnosť výroby elektrickej energie prestane byť problémom, pričom nebude potrebné využívanie problematických akumulátorov.

Váš dom bude z rôznych zdrojov vyrábať elektrickú energiu, pretransformuje ju do potenciálnej energie a uskladnený vodík budete môcť použiť na poháňanie spotrebičov pomocou palivových článkov, vykurovanie priamym spaľovaním alebo si vodíkom naplníte nádrž vlastného auta. Nečakajte, že sa niečo podobné zavedie v najbližšom volebnom období, ale budúca vláda by mala byť hnacím motorom, ktorý rozprúdi diskusiu o budúcnosti energetiky v rámci EÚ. Vodíkovú ekonomiku totiž nemôže zaviesť len jedna malá krajina, ale musí sa jednať minimálne o výraznú časť EÚ.

Thomas Edison raz povedal: „Elektrickú energiu budeme vyrábať tak lacno, že len bohatí budú páliť sviečky.“ Už dávnejšie som si túto slávnu vetu upravil po svojom: „Vodík budeme vyrábať tak lacno, že len bohatí budú páliť ropu.“ Napríklad počas pretekov…

Ropa

Ropa je úžasný energetický nosič, ktorý má široké využitie a poháňal ľudstvo počas svojho historicky najväčšieho rastu. Jej spaľovanie je však veľmi škodlivé a svet doslova zahlcujeme plastovým odpadom, ktorý tu bude… večne. Pritom má ropa ešte oveľa širšie využitie a zaujímavé vlastnosti, vďaka ktorým napr. oveľa efektívnejšie prenáša teplo, a preto sa ropné produkty využívajú ako médium vo fokusačných solárnych elektrárňach.

Veru, veru, ľudia sa svojej ropy len tak ľahko nevzdajú. V jednej západnej krajine sa zvyšovanie cien paliva berie ako siahnutie na osobnú slobodu.

Aj elektromobilite bránia záujmy biznisu, ktorý si kupuje politikov. Preto máme stále len malú sieť nabíjacích staníc a preto sú elektromobily dostupné stále len pre vyššie príjmové skupiny. Nová vláda však môže pozitívne ovplyvniť krajinu aj za jedno jediné volebné obdobie. Mnoho miest stavilo v minulosti na autobusy poháňané stlačeným zemným plynom (CNG) a vo svete sú už bežné aj autobusy poháňané na skvapalnený zemný plyn (LNG). Počin týchto miest je potrebné chváliť, ale treba ísť ďalej. CNG prepáslo svoju šancu a nepreniklo k osobným automobilom vo väčšej miere práve kvôli chýbajúcim čerpacím staniciam. Mimochodom, zaujímavý fakt je, že najviac osobných automobilov poháňaných zemným plynom kedysi jazdilo v Argentíne a Pakistane. Dnes tieto krajiny predbehli Čína, Irán a India.

Využitie zemného plynu v doprave je pasé. Vláda musí dať dôraz na podporu autobusov na elektrický pohon, ktoré by jazdili aj po najzašitejších miestach Slovenska. Keďže výroba elektriny je na Slovensku v porovnaní s inými krajinami relatívne nízkouhlíková, výmena dieselových autobusov za elektrické by nepomohla len kvalite vzduchu v dotyčných mestách, ale mala by aj pozitívny vplyv na napĺňanie klimatických cieľov.

Obnoviteľné zdroje energie

Nadviažem na problematiku dopravy, kde je potrebné spomenúť kvapalné biopalivá, ktoré naďalej zostávajú kontroverznými. Bioetanol a bionafta majú výhodné vlastnosti, vyrábajú sa z obnoviteľných zdrojov, znižujú našu závislosť na ruskej rope a predlžujú vek využívania tohto energetického nosiča, čo je zároveň aj ich nevýhodou. Na druhej strane máme obrovské plochy poľnohospodárskej pôdy, ktorá nie je využívaná na produkciu potravín alebo krmív, čo vytvára tlak na ceny týchto komodít. Celý systém by dával oveľa väčší zmysel, keby aj stroje potrebné na pestovanie a spracovanie surovín pre výrobu kvapalných biopalív nevyužívali fosílne palivá. Toto je cesta, ktorou by sa mala uberať budúca vláda.

Čo sa týka elektriny a tepla, ktoré sú vyrábané z obnoviteľných zdrojov energie, by sme sa mali zamerať na podporu znižovania energetickej závislosti budov vo verejnom vlastníctve, iných prevádzok a budov vlastnených bežnými ľuďmi. Čo to znamená? Elektrárne a zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla by nevznikali na zelených lúkach, ale v blízkosti spotreby. Fotovoltika inštalovaná na strechách budov, úprava teplární na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, ktorá je veľmi efektívna, stavanie bioplynových staníc v blízkosti družstiev, atď.

V prvom rade by sme sa mali zamerať na budovy vo verejnom vlastníctve. Nedávno som navštívil policajnú stanicu v meste Nitra (pre upresnenie… nespravil som nič zlého ;) ) a bol som zhrozený zo stavu tejto budovy, do ktorej sa od jej postavenia neinvestoval ani cent. Štát by mal v prvom rade investovať do znižovania vlastných nákladov a ak pritom ešte šetrí životné prostredie so zlepšením sociálneho aspektu, tak je to win-win. Štát sa pustil do zatepľovania škôl, ale to je málo a naďalej sa ignorujú iné budovy vo vlastníctve štátu, vuciek, miest a obcí. Budúca vláda by mala preto vytvoriť fond, z ktorého by sa tieto budovy zateplili, ich strechy by sa využili na fotovoltiku, investovalo by sa do tepelných čerpadiel, atď.

Financovanie by sa mohli zabezpečiť práve vašimi investíciami prostredníctvom 2. piliera. Ako by to fungovalo? Sú dve možnosti. Buď by sa vytvorila štátna DSS, ktorá by poskytovala „úvery“ konkrétnym orgánom, vuckám, mestám a obciam. Tie by zabezpečili implementáciu a následne by DSSke splácali „úver“ v objeme nákladov ušetrených na energiách. Sporitelia by nemohli očakávať astronomické výnosy, keďže by sa jednalo o konzervatívne investovanie, ale na druhej strane by sporitelia sami videli, že podporujú reálnu ekonomiku, pomáhajú štátu, ich regiónu a životnému prostrediu. Druhá možnosť financovania by bola prostredníctvom určitého environmentálneho investičného fondu, ktorý by robil to isté, ale zo zákona by ho poskytovali všetky DSSky.

Slovensko má potenciál vo výstavbe ďalších bioplynových staníc. Na rozdiel od minulosti je potrebné, aby umiestnenie týchto zariadení bolo v súlade s koncepciou, ktorú stanoví štát. Bioplynové stanice musia byť v prvom rade využívané na spracovanie biologických odpadov z municipalít, potravinárstva, atď. Využívanie energetických plodín musí byť len doplnkom celého procesu. Dodržaním tohto princípu sa výrazne zvyšuje význam týchto zariadení. Momentálne sa bioplyn využíva v kogeneračných jednotkách na výrobu elektriny a tepla a využitie v doprave je skôr doménou západných krajín. Keďže bioplynové stanice sú umiestnené ďalej od miest a obcí, využitie ich odpadového tepla je problematické a častokrát sa s ním neráta. Riešením je využitie plynárenskej infraštruktúry Slovenska, čistenie bioplynu priamo v bioplynových staniciach a jeho vtláčanie do distribučnej siete zemného plynu vo forme biometánu. Táto technológia k nám nikdy neprerazí, pokiaľ nestanovíme výkupné ceny biometánu, ako je tomu napr. pri výkupných cenách elektriny vyrábanej z OZE.

Geotermálna energia je len ďalším príkladom toho, ako politici vybabrali s ľuďmi. Namiesto toho, aby sme z nej vyrábali elektrinu a využívali jej teplo, po Slovensku vznikli kúpaliská, na ktorých ryžujú súkromní vlastníci. Veľa sa nahovorilo o geotermálnom zdroji pri Košiciach v lokalite Ďurkov, avšak realizácia je stále v nedohľadne. Prečo to tak je? Geotermálny zdroj dlhodobo vlastnila dcéra SPP a nenašla sa vôľa, aby sa s tým niečo urobilo. Súkromný vlastník sa vyhováral na vysoké investičné náklady a štát… pre politikov to nebolo zaujímavé, lebo to ani nikdy nebolo politickou témou. U nás sa riešia hlúposti. A tak štát nikdy netlačil na výstavbu geotermálnej elektrárne a nezvýšil výkupné ceny elektriny, aby bol takýto projekt aj návratný. Keď Smer oblbol voličov a späťne odkúpil matku SPP, ponechal zlaté vajíčka (jej dcéry) v starej vlastníckej štruktúre a medzi ne patrila aj spoločnosť Geoterm Košice. Aký je výsledok? Košice sú aj naďalej vykurované TEKOm, ktoré spaľuje primárne uhlie. A tak Košičania nemajú čistý zdroj energie, ale ostáva im… nuž… rakovina. Ale čo čakať od politika, ktorý si myslí, že na východe nič nie je?

Pri vodnej energii sa dlhodobo hovorí o Vodnej elektrárni Sereď a prečerpávačke na rieke Ipeľ. Je to už taký folklór, ktorý nám dokazuje len jedno: strany súčasnej vládnej koalície s tým nikdy nič neurobia. Najmä pri Seredi bol vždy problematický environment a budúca vláda by mohla uvažovať s realizáciou takýchto projektov len po nájdení konsenzu s ochranou prírody. Čo sa týka existujúcich zariadení, vláda sa musí zamerať na nefungujúce a často neexistujúce rybovody, ktoré je potrebné prehodnotiť, prerobiť a monitorovať. Taktiež sa treba pozrieť na niektoré malé vodné elektrárne a zhodnotiť ich opodstatnenosť, pričom by sa malo prihliadnuť aj na potenciál cestovného ruchu a vodáckeho športu.

Budúca vláda by mala spraviť kroky k tomu, aby do konca volebného obdobia na Slovensku pribudli viaceré veterné elektrárne. Už to bude v našich končinách úspech.

Nuž a v neposlednom rade musí budúca vládna koalícia znevýhodniť ťažbu dreva, lebo v tejto oblasti sa na Slovensku napáchali obrovské škody a Slovensko sa pre turistov stáva menej atraktívnou krajinou. Jedno je isté… kvôli službám sa k nám nik nepohrnie. Medzi obnoviteľné zdroje energie by mala patriť len rýchlorastúca drevná biomasa a tá nech je podporovaná.

 

https://www.facebook.com/olejvladimir/