Denník N

Nie, nekončím so životom

foto: fragmentary.org, samantha pugsley
foto: fragmentary.org, samantha pugsley

Blog, takýto verejný, ktorý by si mohli prečítať všetci, som nenapísala už veľmi dlho. Mrzí ma to. Nie všetko sa dá a tieto riadky píšem práve preto, aby som vám oznámila, že na dobu neurčitú už ani blogy verejne písať nebudem.

Rozhodla som sa tak už dávnejšie a signály tela mi potvrdzovali, že od verejného písania si potrebujem dať pauzu. Zničila som si trávenie, zhoršili sa mi sociálne úzkosti a v porovnaní s ostatnými ľuďmi búrajúcimi mýty psychických porúch som sa cítila… choro. A tým menej rozumela vlastnému konaniu.  Hovorím si, tak ja ani nezarábam, neviem si nič uvariť, závisím od iks ľudí v mojom okolí a napriek tomu sa tu snažím zachraňovať svet! To trpím nejakým spasiteľským bludom alebo čo?!?

Zabúdala som na seba a svoje potreby, okolie kládla na prvé miesto a hovorila si, tak to má byť. Áno má, ale nie za cenu sebazničenia. Mierne náznaky diskomfortu som zaznamenala približne pred dvoma mesiacmi. Zrazu na mňa na ulici hľadelo primnoho ľudí, zrazu sa mi v autobuse potili ruky, zrazu som okolie opäť podozrievala z odpočúvania, hekovania a zbierania osobných údajov za účelom deštrukcie mojej osoby. Lebo viete ako to u nás hraničných¹ býva, svet je namierený proti nám.

foto: fragmentary.org, samantha pugsley

Isteže. A moja racionálna časť viedla s tou emočnou dialóg; počuj, ukľudni sa, nik na teba nečumí. No ruky sa mi potili viac a viac, na očiach nastoknuté okuliare, v ušiach nonstop hudba, jediná ochrana pred nepriateľským svetom vonku.

Isteže. Kedysi fungujúci dialóg zrazu nefungoval a aby toho nebolo málo, začínajú ma bolieť zuby, nervy onedlho vybraté, kaz žiaden nemám, zubárka nechápe. A keď sa o niekoľko dní na ceste zo školy prehreje motor autobusu,  moja posledná kvapka nervov odchádza donieviemkam.

Hulákam na celú zastávku, nadávam vodičovi do tváre, asi si viete domyslieť. O niekoľko desiatok minút sa ukľudním a zrazu mi dopína čo som práve povedala. Otáčam sa nazad, na zastávke stojí asi tridsať ľudí, ktorí práve vystúpili z autobusu. Zrejme na mňa hľadia, už majú dôvod. Ešteže mám tie okuliare.

V tom momente mi napadá, či sa mi v paralelnom svete nestala akási nehoda, poznáte Phineasa Gagea, tomu mozog pretla železná tyč. Odvtedy sa jeho osobnosť zmenila o stoosemdesiat stupňov. Tak aj ja premýšľam, možno môj klon kdesi v paralelnom vesmíre trpí ako Gage a preto sa správam ako úplný hlupák. Ale späť k realite.

foto: fragmentary.org, samantha pugsley

V tejto chvíli viem, že o sebe naďalej písať nemôžem. Medzi ľuďmi sa cítim ako priesvitná postava, ktorej orgány dopodrobna rozoberajú okoloidúci a následne ich vracajú naspäť. Hľadím na ich rôznorodé reakcie a pohľady. Ako akási operácia so zle podanou anestézou. Ty kričíš o pomoc, nedokážeš vydať hlásku, no napriek tomu cítiš každú ranu skalpelom, rez sem-rez tam –

A to som si na začiatku vravela, toto nebude depresívny príspevok a aha…

Tak či onak, ak ste sa dostali až na záver, verím, že ste pochopili dôvody pre toto moje rozhodnutie. Zároveň by som vám však chcela informácie z oblasti destigmatizácie sprostredkovávať aj naďalej. Práve preto budem na pravidelnej báze robiť videá na najrôznejšie témy. Také prirodzené, také nomorefaking.

foto: fragmentary.org, samantha pugsley

A čo s blogmi či článkami? Odteraz moje životné príbehy nájdete na platforme s názvom Patreon. Patreon je platforma pre fanúšikov myšlienky destigmatizácie, ktorí majú záujem dostávať viac informácií o mne a mojom živote, ale aj o dobrých zdrojoch, tipoch a trikoch. Na Denníku N sa aj naďalej budete môcť tešiť na anonymné príbehy ľudí s psychickými ťažkosťami, ktoré budú vychádzať na nepravidelnej báze.

Jedine takýmto spôsobom napomôžem k tomu, aby som sa cítila lepšie a aby naša rozvíjajúca sa iniciatíva napredovala.

Verím, že tomu pochopíte. Snáď sa s niektorými z vás uvidím na Patreone.

♦Platformu môžete nájsť tu, o mne samej a možnostiach podpory našej iniciatívy sa viac dozviete tu. Fandiť na Facebooku nám môžete tu. Ak vás antisociálne siete otravujú, e-mailom vám pošleme zhrnutie noviniek. Stačí sa prihlásiť tu♦

__________________________________________________

1 – Píšem o psychickej poruche s názvom hraničná porucha osobnosti (HPO). Samozrejme, HPO neznamená to, že som psychopat (i keď mnoho ľudí by nás rado videlo v Pezinku). V skutočnosti sa jedná o poruchu v prežívaní emócií. Preto je alternatívny názov tejto odchýlky aj emočná nestabilita.

Teraz najčítanejšie

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je šírenie osvety v oblasti duševného zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru. Občas si odskočím aj do kultúrno-umeleckých vôd či tém, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.