Psí park nebude. Anton Danko obišiel viceprimátorov

Popradskí psíčkari platia mestu každý rok daň za psa. Viacerých teda zaujíma rovnaká otázka: kde končia tieto peniaze?

Presne túto otázku položila vedeniu mesta poslankyňa Tatiana Husárová:

,,S otázkou, kde v meste končia peniaze za daň zo psa a na aký účel sa využívajú, sa na mňa obrátili rodiny zo sídliska Juh 3. Žiadam mesto Poprad o odpoveď na otázku obyvateľov, ktorí opakovane žiadajú o vytvorenie priestorov na venčenie psíkov a samozrejme žiadajú aj o zberné nádoby a koše na psie exkrementy. Žiaľ, doposiaľ bez dostatočnej ústretovosti.“ 

Otázka je namieste. Popradský psíčkar bývajúci v byte platí za svojho psíka 40 € ročne. Tí, čo bývajú v rodinných domoch zaplatia 20 € za každého psa. Mestu ročne pribudne do rozpočtu 65.000 €. Psíčkari tak majú od mesta právo žiadať normálne služby.

Otázka Husárovej však nenašla veľkú odozvu vo vedení mesta.

,,Mesto Poprad s budovaním oplotených výbehov pre psov neuvažuje, pretože práve v týchto oplotených výbehoch dochádza k vzájomným útokom psov. Pre voľný pohyb psov odporúčame využívať súkromné výcvikové strediská, alebo iné priestory mimo intravilánu mesta,“ odpovedala prednostka mestského úradu Oľga Netočná.

Inými slovami, Anton Danko odkazuje, že v meste skrátka psa nevypustíte, musíte ísť minimálne na pole a neplánuje to zmeniť. Zvolené argumenty, prečo tu výbehy nebudú, sú ľahkovážne.

,,Na základe poznatkov pri voľnom pohybe psov na vôdzke, sa psy navzájom napádajú, preto nepovažujeme za vhodné sústreďovať psov v spoločnom oplotenom priestore,“ povedala Dankova prednostka Oľga Netočná.

Deti na pieskovisku sa tiež občas pochytia, ale nerušíme pieskoviská. Na každom ihrisku je predsa rodič, ktorý na svoje dieťa dohliada. So psami na verejnom venčinsku to nie je o nič iné. Je hlúpe, keď mesto takto trestá slušných psíčkarov.

A ako je to so sáčkami na psie exkrementy? Mesto podľa slov prednostky nemá záujem ani o to:

,,Mesto Poprad neplánuje osadiť nádoby na psie exkrementy, nakoľko v minulosti boli opakovane zničené a sáčky na psie exkrementy vrátane celej rolky bezprostredne po ich výmene odcudzené. Osoba, ktorá vedie psa, môže vyhodiť vrecko s exkrementami aj do zberných nádob na komunálny odpad, ktorých je na sídliskách dostatočný počet.“

Dankova anti-psíčkarska politika trvá roky

„Nakoľko nie je z hygienického a zdravotného hľadiska žiaduce koncentrovať na jednom mieste veľké množstvo psov, mesto o vyhradení plochy pre ich voľný pohyb nateraz neuvažuje,“ povedal Dankov zamestnanec oddelenia životného prostredia ešte v roku 2014.

Bola to až samospráva Jozefa Švagerka, ktorá prevzal od súkromníka útulok, hľadala miesto pre nové venčinsko a policajtom dali spôsobilosť i prostriedky na odchyt túlavých psov. Celé to zastrešovala koncepcia chovu psov v meste, na ktorej spolupracovali odborníci a občianske združenia. Minulé vedenie malo záujem o psy. Nie všetko dotiahli do konca, no to sa počas štyroch rokov vo funkcii ani nedalo čakať.

Naproti tomu je tu staronová politika Antona Danka – politika ignorovania potrieb psíčkarov, zatvorených dverí a hľadania výhovoriek v štýle ,,nedá sa, nevieme, nechceme.“

Jednu výhovorku používajú zamestnanci Antona Danka už roky. Raz sa pokúsili osadiť pár nádob, ukradlo sa pár nedobre upevnených roliek, čo im poskytuje celé roky dôvod, prečo už nikdy neurobiť pre psíčkarov vôbec nič.

„V novovybudovanom parku na Juhu III boli inštalované originálne nádoby na psie exkrementy, ktorých súčasťou boli i sáčky určené na ich zber. Tieto nádoby však boli v priebehu mesiaca poškodené, mesto preto toho času nad inštaláciou ďalších neuvažuje,“ povedal Bystrý ešte v roku 2014. Podobné vyjadrenia by ste našli aj v starších i súčasných článkoch.

Jeden sáčok by vyšiel mesto menej ako cent, aj tak ich neosádza

Ak mal primátor Danko v minulosti problém s tým, že pár roliek zo svojho miesta po osadení zmizlo, mohlo to mesto vyriešiť inak.

Možno stačilo umiestniť sáčky do riadnych zásobníkov alebo pevne zamknutú reťaz. Možno stačilo byť trpezlivý a osadiť sáčky na viacerých miestach, aby si ľudia na ne zvykli. Alebo sa nemuseli sáčky dávať do ulíc, ale priamo psíčkarom do rúk.

Funguje to napríklad v tridsaťtisícovej Bratislavskej Karlovej Vsi. Každý psíčkar má po zaplatení dane nárok na 800 plastových vreciek ročne. Sáčky sa tak dostanú spravodlivo ku každému a samospráva tak motivuje obyvateľov k zodpovednejšiemu zbieraniu exkrementov svojich psíkov. Pýtate sa koľko vyjde mesto 800 sáčkov pre jedného? 3,50 €.

Ak by Poprad nakupoval pre svojich psíčkarov drahšie ekosáčky, ktoré sú narozdiel od klasických ľahšie rozložiteľné, stále by to vyšlo mesto okolo 10€ ročne za psa. V rozpočte by naďalej ostala mestu z dane suma, ktorou vie prevádzkovať mestský útulok po celý rok.

Obchádza Anton Danko svojich viceprimátorov?

Ešte v januári sa druhý viceprimátor Kavka vyjadril pozitívne k vybudovaniu venčinska: „Momentálne sa snažíme vytypovať územie, na ktorom by sme radi vybudovali Pet ihrisko. Jedným z najbližších krokov mesta bude aj zistenie aktuálneho stavu, kde všade máme koše na psie exkrementy, v akom sú stave a kde všade ich treba podľa výskytu psíkov doplniť. Následne posilníme ich pravidelné zásobovanie vreckami.“

Ďalší viceprimátor Pčola, s ktorým bol Anton Danko aj na predvolebných billboardoch, išiel do volieb s trinástimi programovými bodmi. Jedným z nich chcel dosiahnuť: ,,vybudovanie stanovíšť s odpadkovými košmi na psie exkrementy, budovanie psích parkov, bonusový systém pre riadne platiacich majiteľov štvornohých miláčikov.“

Znamená to dve veci. Buď panuje na mestskom úrade taký komunikačný chaos, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Alebo sa viceprimátori stali bezvýznamnými figúrkami v rukách Antona Danka a ich jediným záujmom ostalo udržať si dobre platený flek.