Denník N

V Petržalke je o jedného boľševika menej

Vasily Ivanovich Chapayev. (Photo by Fine Art Images/Heritage Images/Getty Images)
Vasily Ivanovich Chapayev. (Photo by Fine Art Images/Heritage Images/Getty Images)

Konečne došlo k premenovaniu Čapajevovej ulice, ktorá niesla názov po horlivom červenoarmejcovi a ikone stalinskej propagandy. V ďalšom období by však v Petržalke mohli vzniknúť ulice a námestia po W. Churchillovi, Wetzlerovi a Vrbovi, prípadne Jánovi Kempnom. Symbolicky sa tak vrátime do civilizovanej Európy.

Názvy ulíc, námestí a ďalších verejných priestorov predstavujú významný nástroj ako sa mesto alebo obec symbolicky hlási k určitým hodnotám. V New Yorku je medzinárodné letisko J.F. Kennedyho, v Paríži letisko Charles de Gaulle a Praha pred pár rokmi premenovala letisko Ruzyně na „Letiště Václava Havla“ (je to paradoxný počin, lebo Havel mal celý život panický strach z lietania, bohužiaľ sa už úkonu premenovania letiska nemohol brániť).

Populárne námestie Trafalgar Square v Londýne, je vyjadrením pýchy  Británie nad porážkou Napoleona. V Madride sa nachádza „Plaza Margaret Thatcher“, námestie, ktoré Španieli venovali „Železnej lady“. Stuttgart má svoj „Friedrich Schiller Platz“ , a aby sme zostali pri kultúre, v Budapešti nedávno odhalili sochu Bud Spencerovi…(námestie po ňom zatiaľ nepomenovali)

Dvadsiate storočie bolo pre Slovensko, Bratislavu, i Petržalku búrlivé. Vystriedalo sa niekoľko režimov i štátnych útvarov.  Frekvencia zmien spoločenských pomerov sa tak u nás dá merať aj podľa názvov ulíc a námestí. Tak napríklad, dnešné Hviezdoslavovo námestie sa až do roku 1920 nazývalo Kossúth Lajos-tér (pomenované podľa horlivého maďarizátora Ľudovíta Košúta). Hlavné námestie malo za Prvej ČSR názov „Masarykovo námestie“, no počas slovenského štátu ho premenovali na „Hitlerovo námestie“. Krutý osud postihol dnešnú Zadunajskú cestu v Petržalke. Počas vojny, keď územie na pravom brehu Dunaja patrilo nacistickému Nemecku, dostala názov „HitlerStrasse“ . Po vojne ju síce premenovali, no ulica si moc nepolepšila, keďže nový názov bol „Stalinova ulica“.

Od roku 1989 ulice postupne dostali nové, totalitou nezaťažené názvy. Komunistických vrahov a diktátorov nahradili významní predstavitelia kultúry, vedy, prípadne zahraniční Slováci. Hočiminova ulica, podľa vietnamského komunistického vodcu, sa premenovala na Haanovu, z Námestia Karla Marxa sa stalo Nobelovo námestie, Ulica Béla Kunu na Gessayovú atď atď.

Ešte počas tohto roku mal však stále svoju ulicu v Petržalke jeden z boľševikov. Miesto, kde sídli zberný dvor sa nazývala po Vasilijovi Ivanovičovi Čapajevovi, boľševickom vojvodcovi, ktorý zahynul za nevyjasnených okolností počas ruskej občianskej vojny v roku 1919. Sovietska propaganda ho však v ďalších desaťročiach vykresľovala ako martýra a hrdinu. Je neprípustné, aby demokratická krajina, člen NATO a EÚ, mala v 21. storočí ulicu, ktorá nesie názov po ikone červeného teroru.

Na základe iniciatívy obyvateľov z okolia v ostatných rokoch, však došlo k jej premenovaniu na Ulicu Ondreja Štefanku, podľa slovenského básnika. Nový názov nadobudol platnosť 15. júna. Máme tak o jedného boľševika menej a opäť sme sa o krok priblížili k civilizovanej a demokratickej Európe.

V Petržalke sa v budúcnosti počíta s novými ulicami a námestiami, všade, kde sa vybudujú obytné zóny. Samospráva má zriadený poradný orgán, tzv. „názvoslovnú komisiu“ zloženú z poslancov, zastupiteľstva, ktorá vyberá a odporúča nové názvy ulíc. Ako člen komisie by som rád aktívne vstúpil do ďalšieho procesu názvu ulíc, pomenovanú po významných udalostiach, fenoménoch, alebo osobnostiach, na ktorých môžeme byť hrdí.

Ešte minulý rok som napísal mail vnukovi Winstona Churchilla.  Sira Nicolas Soames je poslanec Dolnej Snemovne za Konzervatívnu stranu a akýsi neformálny hovorca rodiny slávneho britského premiéra. Pýtal som sa ho, či by jeho rodina súhlasila s pomenovaním námestia alebo ulice v rámci Petržalky, voči čomu nemal výhrady. V Bratislave už totiž raz Churchillovo námesti bolo. Po víťazstve Spojencov po roku 1945 dostalo názov po britskom premiérovi  pôvodné Námestie Cára Borisa III. Po „víťaznom februári“ v roku 1948, keď začala zúriť studená vojna a komunisti systematicky odstraňovali aj zvyšky demokratických prejavov z verejného života, ho premenovali na Odborárske námestie. Miesto v blízkosti Lekárskej fakulty si názov zachovalo dodnes. Winston Churchill ako významná postava svetových dejín, ktorý svojou odvahou zachránil Európu pred nacistami, by si však samostatné námestie v Bratislave určite zaslúžil.

Na zváženie sú však aj ďalšie významné osobnosti. Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba, slovenskí Židia, ktorým sa ako jediným podarilo uniknúť z koncentračného tábora a odovzdať tak správu o nacistických zločinoch proti ľudskosti. Pokiaľ viem, do dnešného dňa nemajú vlastnú ulicu, čo by sa dalo napraviť práve v Petržalke. Podobne generálny tajomník Demokratickej strany Ján Kempný, ktorý sa zaslúžil o víťazstvo strany nad komunistami v prvých povojnových voľbách v roku 1946, je ďalší nenápadný hrdina, o ktorom sa veľa nevie, no patrí k tomu dobrému, čo sme mali v našich dejinách. V prípade ďalších nápadov a podnetov ohľadom osobností kultúry športu alebo politiky, je samozrejme názvoslovná komisia otvorená ďalším podnetom.

Autor je poslanec samosprávy a historik

Teraz najčítanejšie