Prečo by mala prezidentka v auguste vymenovať všetkých zostávajúcich ústavných sudcov? Lebo nemôže inak.

Voľba ústavných sudcov je nekonečný príbeh. Človeka to už ani nebaví sledovať. Veď prečo? Bežný človek s ústavným súd nikdy nepríde do kontaktu. To však neznamená, že ho nepotrebujeme.

Ústavný súd je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. V právnom svete je to pomyslený Olymp. A ten je teraz ochromený, má polovicu sudcov, a ide teda na pol plynu. V niektorých konaniach stojí a čaká. Čaká na ostatných sudcov. Tých menuje prezident z množiny mien, ktoré dodá parlament. No a ten všetky mená nedodal.

Čo teraz robiť?

Jednoducho prezidentka ich v auguste menuje, a to aj bez parlamentu.

Hneď vysvetlím a zdôvodním. Vo svojich úvahách idem do nepreskúmaných právnych vôd.

Pokúsim sa na príklade.

Čo má spoločné kvantová fyzika a právo?

Každý o tom počul, ale nikto tomu nerozumie. Druhou spoločnou črtou je, že keď očakávate nejaký výsledok, môže to dopadnúť inak. Dokonca aj pri jasnej veci. V jednom sa však právo od kvantovej fyziky odlišuje. Keď sú traja právnici, je šesť názorov.

Každý určte počul o Higgsovom bozóne alebo božskej častici. Táto častica je časticou Higgovho pola, ktoré elementárnej častici udeľuje hmotnosť. Teraz si predstavme právne pole, ktoré udeľuje hmotnosť – právnu silu normám alebo súboru noriem. Tak vzniká určitá vertikálna a horizontálna štruktúra písaného, ale aj nepísaného práva. No a ústavný súd je nositeľom tohto právneho pola, pričom tu plní aj funkciu korektora bez ohľadu na vznik, zmenu alebo zánik noriem (vrátane ústavy).

Za materiálne jadro akejkoľvek ústavy možno považovať určitý katalóg inštrukcií, princípov, práv, hodnôt a iných dôležitých súčastí, na ktorých je postavená daná spoločnosť, ktorá by mala byť v zásade nemeniteľná a chránená aj pred samotným ústavodarcom. Toto materiálne jadro je buď explicitne priamo vyjadrené v texte ústavy alebo ho možno z textu vyvodiť. Teda máme explicitné alebo implicitné jadro ústavy.

Ústavný súd na základe vykonanej právnej analýzy (PL. ÚS 21/2014-96 zo dňa 30.01.2019) dospel k záveru, že aj ústava obsahuje implicitné materiálne jadro, ktorému nemôžu odporovať ani ústavné zákony a ústavný súd je oprávnený preskúmať prípadný rozpor noriem ústavného zákona s implicitným materiálnym jadrom ústavy a ak zistí rozpor, je oprávnený vysloviť nesúlad noriem ústavného zákona s implicitným materiálnym jadrom ústavy.

Ústavný súd Českej republiky zase (Pl.ÚS 27/09 zo dňa 10.09.2009) na základe obyčajnej ústavnej sťažnosti zrušil ústavný zákon a de facto zrušil predčasné voľby do ich parlamentu.

Ani slovenský a ani český ústavný súd explicitne takúto právomoc nemajú. Ale svojím výkladom dospeli k opaku.

Skúsme z toho extrapolovať všeobecnejšiu teóriu.

Uvažujme, že ústavodarcovi (parlamentu) sa to nepáči, že by ústavný súd mal mať takúto právomoc, tak ho zruší alebo nahradí iným orgánom ochrany ústavnosti a takúto právomoc mu výslovne nedá. Veď všetko je možné, normálne sme to videli pri nástupe fašizmu alebo komunizmu. Kto potom má brániť ústavnosť?

A o to tu ide. Ústavný súd je stále nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Aj materiálne jadro ústavy má určitú štruktúru. Možno povedať, že niektoré jeho časti sú také dôležité, že vôbec nezáleží, či sú alebo nie sú explicitne alebo implicitne dané a na ich zachovanie je potrebné vykonať všetko možné a nevyhnutné. Pri výbere, ktoré časti katalógu to sú, je nutné sa riadiť princípom vyššieho dobra. Tieto časti nazvime fundament jadra. Bude sem určite patriť aj zachovanie orgánu ochrany ústavnosti.

Ústavnosť možno v širšom slova zmysle chápať aj ako ochranu fundamentu jadra. Ale ako by mal ústavný súd postupovať, keď bude zrušený? Nazvime to aproximáciou práva.

Aproximácia práva je teda použitie rozumných prostriedkov na dosiahnutie sledovaného významného ústavného cieľa v extrémne škodlivej situácii pri existencii medzery v ústave, zjavne ústavného a legálneho postupu alebo ochrany fundamentu materiálneho jadra ústavy aj bez ústavného základu subjektom aplikácie hierarchicky od najvýznamnejších ústavných činiteľov a ústavných orgánov až po bežného obyvateľa, ak sa náprava nedá dosiahnuť inak.

Prostriedky = nemusí sa nutne jednať o právne prostriedky.

Ak sa náprava nedá dosiahnuť inak = vždy je potrebné skúmať, či neexistuje spôsob inej nápravy. Ak neexistuje, tak je na začiatku nutné podľa možnosti dať poslednú šancu adresátovi aproximácie, aby sám korigoval jej objekt alebo vzniesol námietky proti jej použitiu, s ktorými sa musí náležite vysporiadať.

Extrémna situácia = pri skúmaní, či sa jedná o extrémnu situáciu, je potrebné hľadať paralelu pri živote človeka, kde hraničnou situáciou je zážitok veľkej bolesti, utrpenia, zápasu o život alebo smrť.

Zjavne ústavný a legálny postup = postup, ktorému nemožno vytknúť právnu vadu, ale pre prílišný formalizmus má za následok vznik extrémne škodlivej situácie.

Vyššie uvedené plenárne nálezy ústavných súdov možno považovať za aproximáciu práva. Ďalšie príklady aproximácie práva môžu byť nasledovné :

Ak si zákonodarný orgán neplní svoju povinnosť navrhnúť dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu a je jednoznačné, že ani v budúcnosti nenastane tak skoro opak, tak potom prezident môže pri aproximácii práva po uplynutí doby, ktorú už možno považovať za prieťahy v konaní (pol roka), vymenovať chýbajúcich sudcov aj bez návrhu. Spôsob ako kandidátov vyberie je na prezidentovi, ale nesmie konať svojvoľne a mal by sa čo najviac priblížiť ústavnej úprave.

No a teraz v našej situácii.

Dňa 16. februára 2019 sa skončilo funkčné obdobie deviatim sudcom a na súde zostali pôsobiť len štyria sudcovia. Parlament mal konať riadne a včas. Nekonal ani riadne ani včas. Po uplynutí pol roka už môžeme hovoriť o prieťahoch. Prezident má ústavnú povinnosť zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov.

Preto by prezidentka mala parlament upozorniť, že ak do 16. augusta nedostane kompletný zoznam kandidátov, tak bude po tomto dátume menovať aj bez ďalšieho návrhu.

Ako parlament zareaguje? A ako to dopadne?

Skúste si tipnúť.

 

———

 

P.S.

V každom prípade aj vedecké kolokvium organizované Slovenskou spoločnosťou pre ústavné právo v spolupráci s PraF UK zo dňa 18.03.2019 k nálezu PL. ÚS 21/2014-96 bolo rozpoltené. Preto možno očakávať, že aj s aproximáciou práva to bude minimálne obdobné.

Aproximácia práva nie je dokončená ergo doladená teória, avšak na vyriešenie problému s ústavným súdom postačuje aj v terajšom stave.