Denník N

Nová a stará politika prezidenta Kisku

Od zvolenia novej prezidentky sa začala debata o tom čo bude robiť prezident Kiska po skončení mandátu a on sa na tejto debate aktívne zúčastňoval od prvého dňa. Od tohto prvého dňa keď zverejnil známe video o tom, že založí politickú stranu je možné pozorovať snahu o uchopenie moci na Slovensku. Je mi jasné, že tento cieľ mal prezident už dlhšiu dobu, ale v tomto bode začal robiť strategické kroky. Na jednej strane prezident hovoril, že chce dokončiť mandát nadstranícky, na druhej strane sme všetci vedeli, že ide založiť politickú stranu. Postupne bola celá verejná debata sýtená rozhovormi o tom kto do strany pôjde, kedy bude založená, či čo jej založenie urobí s preferenciami ostatných strán. Značný priestor bol venovaný podobe, personálnemu obsadeniu či programu novej strany vo verejnej debate. Prezident síce mlčal vo svojich vyjadreniach o budúcnosti, no namiesto neho sme hovorili všetci ostatní v médiách, v baroch, na pracoviskách.

Vymedziť sa voči politickému oponentovi a hovoriť o potrebe zmeny na Slovensku bola pre prezidenta Kisku úspešná stratégia v prezidentských voľbách v roku 2014. Rovnako postavenú kampaň začal prezident Kiska aj po odchode z prezidentského paláca. „Musíme uchopiť moc v našej krajine.“ Alebo: „Tieto voľby sme vyhrali, teraz musíme vyhrať parlamentné voľby.“ Zároveň hovorí, že sa treba spájať a spolupracovať. „Chcem spojiť slušných a ochotných ľudí a zmeniť krajinu k lepšiemu.“ Alebo: „Treba hľadať čo nás spája a nie rozdeľuje.“ Zároveň v prvom týždni po nástupe novej prezidentky prišiel prezident Kiska s programovými tézami. Myslím, že všetci sme na to čakali, pretože doteraz sme videli v podstate len kampaň v ktorej sa prezident Kiska vymedzoval. Možno trochu nadnesene by sa dalo povedať, že jeho doterajšie pôsobenie by mohlo byť zachytené v učebniciach politológie ako príklad politiky vymedzovania sa, pokiaľ opomenieme vzletné reči o lepšom zdravotníctvo, školstve, sociálnej politike atď. Dokonca keď prezident Kiska hovorí o spájaní vždy mi to pripomína, že slovo spájať v sebe nesie odkaz kresliť nové hranice v systéme kde je počet prvkov obmedzený a tým volebný systém s konečným počtom voličov je.

Atraktívnymi témami sa v prvý týždeň po odchode prezidentka Kisku z prezidentského paláca stali témy registrovaných partnerstiev (a manželstiev osôb rovnakého pohlavia, adopcií detí pármi rovnakého pohlavia a interrupcií). Sám prezident Kiska spojil všetky tieto témy pod jednu strechu aby to jemu a jeho spolu-straníkom umožnilo definovať samých seba ako umiernených konzervatívcov (čítaj: nie extrémnych liberálov).  Dozvedeli sme sa, že prezident Kiska a jeho strana nebude presadzovať zavedenie inštitútu registrovaných partnerstiev či zasadenie sa za Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a ani nevstúpi do koalície, ktorá by ich chcela presadiť v slovenskej legislatíve, lebo sú to vraj témy, ktoré rozdeľujú spoločnosť.

Tesne po roku 1989 vyšla na Slovensku kniha R. Dahrendorfa v ktorej je namiesto predhovoru rozhovor Ivety Radičovej s autorom. Jedna z kľúčových myšlienok, ktorú R. Dahrendorf v tomto rozhovore, ale aj v samotnej knihe obhajuje hovorí, že budovať spravodlivú spoločnosť znamená priznávať ľuďom „oprávnenia“ a „zaopatrenia“, teda inštitucionálne-právne a sociálno-právne istoty, alebo ešte inak: budovať štát, ktorý sa dokáže postarať o občanov po materiálnej stránke, ale umožňuje im aj slobodne konať a vytvára pre nich inštitucionálne podmienky pre ich život.

Prezident Kiska mi nedal za celý čas svojho mandátu prezidenta dôvod neveriť jeho slovám o vôli hľadať riešenie a meniť legislatívu v oblasti boja s korupciou, hospodárení krajiny či efektívnejšej správy vecí verejných a zlepšovať tak materiálne podmienky života na Slovensku. Keď však prezident Kiska odmieta vôbec diskutovať o témach registrovaných partnerstiev či lepšej ochrane ochrane obetí domáceho násilia vytŕča z poza bilboardov s heslom Za všetkých ľudí nič menej len stará známa tvár slovenskej politiky. Politiky ignorovania práv, bagatelizácie diskusií o dôležitých veciach a predovšetkým politika vyhraňovania sa jedného voči druhému s cieľom ukázať kto je viac konzervatívny, alebo má väčšie sociálne cítenie (čítaj: kto je viac tradičný a viac dá ľuďom). Je pochopiteľné, že politickej perspektíve vznikajúcej politickej strany téma inštitucionalizácie registrovaných partnerstiev akosi nesedí do snahy rýchlo si nakresliť vlastné hranice na politickej mape Slovenska a získať podiel na moci. To sa však vylučuje zo snahou budovať spravodlivú spoločnosť a spoločnosť, ktorá bude vytvárať podmienky pre dobrý život pre všetkých občanov. Zároveň na mňa pôsobí znepokojujúco keď v snahe o vytvorenie vlastnej politickej identity a nájdenia miesta v politike, začne politik zneužívať témy a spoluobčanov namiesto prinášania riešení na problémy okolo nás a diskusie s politickými a názorovými oponentmi.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Lukáš Bomba

Vyštudoval sociológiu. Od vtedy pracuje vo výskume a stále sa učí ako ho robiť lepšie.