Denník N

Ako zmena vo vyhľadávaní na facebooku sťažuje skúmanie porušovania ľudských práv

Vždy, keď sa ocitnú ľudské práva v kritickom ohrození, Amnesty International sa snaží v prvom rade získať prehľad o situácii priamo na mieste, aby o porušovaní ľudských práv referovala na základe vlastného pozorovania a informácií z prvej ruky. Ale niekedy nám to bezpečnostné, diplomatické alebo administratívne prekážky nedovolia. A práve vtedy využívame nástroje, ktoré nám umožňujú situáciu preskúmať aj na diaľku. Na monitorovanie diania v krízovej oblasti nám slúži aj platforma sociálnych médií. 

Na celom svete dobrovoľní obrancovia a obrankyne ľudských práv podstupujú obrovské riziko, keď zhotovujú videozáznamy porušovania ľudských práv a zverejňujú ich na kanáloch a sieťach, kde sa najlepšie šíria – na Facebooku, YouTube alebo Twitteri.

Ide o platformy vybudované ako nový, predtým nepoznaný priestor na okamžité zdieľanie myšlienok a nadväzovanie individuálnych kontaktov medzi ľuďmi z najrôznejších kútov sveta. Očakávalo sa od nich, že pomôžu demokratizovať informácie. Aj obrancov a obrankyne ľudských práv nadchol prísľub, že keď svoju dokumentáciu porušovania ľudských práv zverejnia na sociálnych sieťach, ľahko sa o ňom dozvie celý svet. A tak začali zverejňovať fotografie a videozáznamy najvážnejších zločinov – mimosúdnych popráv, útokov barelovými bombami, mučenia – a poskytovať tým rozhodujúce dôkazy, potrebné na to, aby bolo možné vyvodiť voči páchateľom spravodlivosť.

Na pôsobenie v novom digitálnom prostredí sa adaptovali aj ľudskoprávne organizácie a postupne sa začali na tieto „digitálne kaviarne“ v mnohom spoliehať. Výskum Amnesty International stále viac prepája výpovede očitých svedkov a svedkýň s audiovizuálnymi materiálmi zo sociálnych sietí, ktorými informácie získané v rozhovoroch potvrdzujú a dopĺňajú. Príkladom je náš Zbor digitálnej verifikácie, sieť dobrovoľníčok a dobrovoľníkov, ktorých vyškoľujeme na to, aby na sociálnych sieťach monitorovali, objavovali, overovali a potvrdzovali dôkazy o porušovaní ľudských práv.

Nedávno sa však na týchto platformách začali diať neohlásené zmeny. Nástroje, na ktoré sme sa spoliehali, prešli modifikáciou, ktorej dôsledky s nami nik vopred nekonzultoval. Počas uplynulých rokov nás tieto digitálne platformy často pozývali na rôzne workshopy a diskusie, presviedčali nás o tom, ako im záleží na ľudských právach a ako vysoko si cenia našu prácu. Dôverovali sme im. Ale teraz nám ich nečakané zmeny zásadne komplikujú možnosti chrániť ľudské práva. Akoby nám zobrali spod nôh pevnú zem.

Opisné vyhľadávanie (Graph Search) bolo facebookovým nástrojom, ktorý našim výskumníkom a výskumníčkam umožňoval vyhľadávať vo verejne prístupnom obsahu materiály, ktoré by inak ostali stratené ako ihla v kope sena. Nedostupnosť tejto služby v súčasnosti spôsobuje, že komunita aktivistov a aktivistiek ostala v mnohom bezradne tápať.

Význam unikátneho opisného vyhľadávania, založeného na mapovaní užívateľského obsahu v súvislosti s užívateľským zosieťovaním, dokladuje aj prípad Mahmúda al-Werfalliho, krutého veliteľa ozbrojencov v Líbyi, na ktorého vydal zatykač Medzinárodný trestný súd. Obžaloba voči nemu sa zakladá na videozáznamoch, ktoré sa objavili najmä na Facebooku. Podnet na vyšetrovanie vyšiel z radov občianskej spoločnosti, keď sa práve s využitím opisného vyhľadávania podarilo nájsť videozáznam dokumentujúci al-Werfalliho pri vykonávaní mimosúdnych popráv. Bez tejto vyhľadávacej funkcie by sme neboli našli ani určité usvedčujúce dôkazy v prípade zločinov proti ľudskosti páchaných mjanmarskou armádou, podozrivou z genocídy Rohingov v Mjanmarsku na konci roka 2017. Nedopracovali by sme sa ani k videozáznamu zo zbombardovanej nemocnice v sýrskom Idlíbe, potvrdzujúcemu výpoveď očitého svedka, lekára, ktorý v nej pracoval.

IDLIB, SYRIA – Ľudia si prezerajú ruiny zbombardovaného mesta (Kredit: Hasan Muhtar/Anadolu Agency/Getty Images)

No teraz, v júni 2019 Facebook funkciu opisného vyhľadávania vypol a následky tohto rozhodnutia môžu byť katastrofálne.

Nie je to prvý raz, čo sa spoločnosť prevádzkujúca sociálnu sieť obrátila chrbtom komunite obrancov a obrankýň ľudských práv. Presne pred dvoma rokmi, v júni 2017 začala spoločnosť YouTube hromadne odstraňovať videá zo Sýrie. Viedol ju k tomu tlak zo strany vlád viacerých štátov, aby zaviedla opatrenia proti sprístupňovaniu videí, ktoré by mohli zobrazovať alebo oslavovať terorizmus. Mimovládna organizácia so sídlom v Berlíne The Syrian Archive, ktorá založila register zločinov spáchaných vo vojnovom konflikte v Sýrii, v nádeji, že zhromaždené záznamy povedú k vyvodeniu zodpovednosti, prišla po tomto opatrení o stovky tisíc videí natočených civilistami a civilistkami podstupujúcimi riziko pri ich zhotovovaní a rozhodnutí zverejniť ich. Niektoré z odstránených videí spoločnosť YouTube opäť sprístupnila po spojenej intervencii organizácií z ľudskoprávneho sektora. Ale pravidlá, na základe ktorých k odstráneniu videí došlo, zostávajú v platnosti, čo znamená, že pokračuje aj boj za uchovanie tohto druhu obsahu.

Najhorší scenár sa naplní, ak budú videá obrancov a obrankýň ľudských práv odstraňované bezprostredne po zverejnení. To by mohlo mať na prácu investigatívnych tímov ničivý dopad. Keď netušíme o tom, že nejaké video existuje, nemôžeme ani požiadať o jeho znovuzverejnenie alebo o jeho poskytnutie pre potreby súdnej žaloby proti vojenskému diktátorovi.

Podobne zasiahla do práce obrancov a obrankýň ľudských práv spoločnosť Google, keď v roku 2018 zo služby Google Earth odstránila vynikajúci zdroj informácií s názvom Panoramio. Panoramio bolo súčasťou Google Earth Pro (jedného z dvoch nástrojov nenahraditeľných pri online ľudskoprávnom výskume) a umožňovalo získavať zo zverejnených dovolenkových fotografií informácie o tom, ako vyzeralo napríklad Aleppo pred rokom 2010 alebo regióny v Nigérii či Kamerune, dnes pohltené vojnovým konfliktom. Panoramio nám pomáhalo pri časovo náročnom zisťovaní lokalít, kde bolo nafilmované video bombardovania, kde prebiehalo zdokumentované mučenie alebo kde naposledy videli obeť obchodu s ľuďmi.

Nemáme žiadne výhrady proti zlepšovaniu súkromia užívateľov digitálnych platforiem – pretože to je ľudské právo, na ktorom nám záleží. Ale úplným vypnutím spomínaných funkcií, bez akejkoľvek konzultácie so subjektami aktívnymi vo výskume v oblasti ľudských práv, ich prevádzkujúce spoločnosti sotva dosiahnu tú správnu rovnováhu. Rozhodne tým nenapĺňajú ani svoje tvrdenia o tom, že podporujú ľudské práva.

Facebook oznámil, že „pozastavil niektoré aspekty opisného vyhľadávania“ a „úzko spolupracuje s výskumníkmi a výskumníčkami s cieľom zabezpečiť, aby mali k dispozícii nástroje, ktoré potrebujú“. My sme pripravení a pripravené so sociálnymi médiami diskutovať a spolupracovať pri hľadaní rovnováhy medzi rešpektovaním súkromia a pomáhaním obrancom a obrankyniam ľudských práv, obetiam a príbuzným obetí v najťažších životných situáciách. Naším prianím je, aby prevádzkovatelia digitálnych platforiem pochopili, aká by mohla, a aj mala byť ich rola pri dokumentovaní tých najzávažnejších udalostí a v boji za spravodlivosť.

Autorom textu je Sam Dubberley, manažér Zboru digitálnej verifikácie Amnesty International

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/ Blogy vyjadrujú osobný názor autorov a autoriek a nutne nereprezentujú stanovisko celej organizácie.