Denník N

Za modré Slovensko – II.

Vzniku SDK predchádzali dva silné momenty. Zjednotená opozícia voči Vladimírovi Mečiarovi a úsilie dostať Slovensko do EÚ. Dnes na vznik SDK II oba motívy chýbajú.

Fico už nemá silu Mečiara a Pellegrini nie je typ, ktorý vyhľadáva konfrontáciu. Danko s Bugárom sú neviditeľní, takže proti komu? Na druhej strane – do akej Európy? Sulíkova a Kollárova predstava sú natoľko rozdielne od tej Beblavého so Šimečkom, že skôr sa zjednotíme  v názore na klimatickú zmenu, ako na predstave o podobe EÚ.

Po letnom obsadení postov na čele EÚ budú pre nás zaujímavé jesenné krajinské voľby v Nemecku a opakované parlamentné v Rakúsku. S istotou možno predpokladať len to, že sociálna demokracia ustúpi ešte viac zo svojich pozícii. Ak teda u nás sociálna demokracia ešte vládne,  ide o Ficov bonmot, ktorý sme si osvojili, alebo sa reálne líšime od našich okolitých susedov?

Tá slovenská je totiž akoby dva v jednom. Na jednej strane vlastní a ovláda, na druhej strane cez balíčkové metódy a zvyšovanie minimálnej mzdy celkom umne udržiava sociálny zmier. A nebyť progresívnej mestskej omladiny, mohlo by to tak zostať vlastne “na furt“. Ak teda voláme po zmenách, tak akých? Liberálnych? Protificovských? Ak naše okolie smeruje ku konzervatívnym hodnotám, s tými je predsa kompatibilné aj mocenské jadro SMERu.

Na jednej strane je Robert Fico skvelý iluzionista, ktorý sústreďuje našu pozornosť na to, čo chce, aby sme videli (a odvádza pozornosť od toho, čo je podstatou ilúzie), na druhej strane je dnes medzinárodne izolovanou veličinou a otázka znie, do akej miery ešte ovláda samotný SMER. Pokiaľ sa nestane prezidentom Únie sociálny demokrat, vedenie SMERu bude musieť nanovo zadefinovať svoje pozície. Medzinárodnou nádejou SMERu je dnes premiér Pellegrini a od jeho autority do vnútra strany sa progresívne odvíja budúce usporiadanie politickej scény na Slovensku.

Jeho jediným? skutočným protivníkom je dnes Andrej Kiska. A hoci Richard Sulík tvrdí, že SaS je programová strana, azda jediným spoločným bodom programu starej opozície bol AntiFico. Lebo inak sa dokázali rozhádať na všetkom … a ešte nepísaný prísľub, že nemajú ambíciu (schopnosť) vládnuť. Skoro ako v dobrej rodine. Skutočným existenčným problémom (starej) opozície bude odchod Roberta Fica do politického dôchodku. A možno ich Fico len jednoducho prežije. Pellegriniho usmievavé jamky Made in Slovakia a Ficov kontrolujúci pohľad Sdelano v Slovakii.

A kým sa Miroslav Beblavý nezahľadí pozorne do zrkadla, bude sa musieť nájsť niekto tretí, kto začne bez prvoplánových lídrovských ambícií spájať zdanlivo nespojiteľné. Proti nemu pôjde v zásade všetko, počnúc gorilou, cez grécke dlhopisy a ambície superstaristov, až po varovania pred digitálnou oligarchiou. Vrátane pasivity tých, ktorí už medzičasom rezignovali a ktorých predčí Robert Fico svojou vytrvalosťou a húževnatosťou. Fico skvele blufuje s nizkymi kartami. Ukazuje sa, že zatiaľ to stačí.

Prajem daždivý deň.

Teraz najčítanejšie