Denník N

Osemtisíc sedemstošesťdesiat hodín

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Posledný rok môjho života bol doposiaľ najlepší, aký som zažil. A to napriek tomu, že ma nepovýšili v práci, nezarábam viac peňazí, neprecestoval som svet ani nemám nové auto. Dokonca ani frajerku nemám. Tak ako môžem byť šťastný? Čo také zásadné sa zmenilo?

Presne pred rokom som prestal piť alkohol.

…no hlavne sebe. Po ďalšej prežúrovanej noci (aj dni) mi bolo hrozne – ten pocit som už dôverne poznal. Tentoraz však bol v niečom iný. Prvýkrát som zacítil úplný odpor voči tomu, čo robím a akým smerom sa uberám. Nešlo ale iba o alkohol, bral som to celé tak nejako komplexne.

Toto „vnuknutie“ som mal v období, keď som zabúdal na minulý vzťah, menil prácu a tiež dokončoval výšku. Skrátka veľmi rušné obdobie plné zmien, čo mi ale na druhej strane dávalo na stôl prázdne plátno, ktoré môžem nanovo pomaľovať.

A tak som aj urobil. Prvú vec, ktorú som chcel zmeniť bolo práve pitie.

Zďaleka to nebol môj prvý pokus, no v kultúre, akou je tá naša, a v kruhoch, v akých som sa pohyboval bolo takéto rozhodnutie takmer nemysliteľné. Pritom sa iba stačilo nachvíľu zastaviť a uvedomiť si, prečo to chcem urobiť a kým chcem byť.

Tak, ako som napríklad pred piatimi rokmi prestal jesť mäso, teraz som vynechal alkohol. Odstránil som tým zopár ďalších pomyselných barikád v mojej ceste, vďaka čomu sa mi kráča opäť o niečo ľahšie. Dnes môžem povedať, že obe rozhodnutia sú už súčasťou mojej osobnej integrity.

No nebolo to také ľahké…často mi hral v hlave Riško Müller. Ak by ste sa ma ale spýtali, či to stálo za to: áno, stálo.

Hneď vám poviem, prečo:

1. Mám oveľa viac energie

Asi najpodstatnejšia bola pre mňa zmena osobného režimu z nočného na ranný. Spravidla teraz vstávam medzi piatou až šiestou ráno a až do obeda sa s čistou mysľou aktívne a vedome venujem svojej práci. Poobede a večer prepínam z kreativity skôr na fyzické aktivity alebo čítanie, popri čom podvedome naberám inšpirácie do ďalšieho dňa.

Ako som teda fungoval predtým? Ráno som sa zobúdzal okolo ôsmej (občas so suchom v ústach), rýchlo som bežal do roboty a večer som bol rád, keď som prišiel konečne domov. Tu som trávil čas už len bezduchými aktivitami, nad ktorými nemusím premýšľať alebo na ne vynakladať žiadne úsilie. Ideálnymi spoločníkmi boli seriály alebo nejaké to pivko, pri ktorých som sa často zasekol aj do jednej v noci.

Neuvedomoval som si však, že cez deň nemusím ísť do úplného vyčerpania a večer alebo cez víkend potom vypnúť. Mozog môže zostať stále rovnako aktívny. Stačí ak ho počas dňa budem pravidelne a rovnomerne zamestnávať rôznymi činnosťami.

Každý, samozrejme, funguje inak a podľa toho by si mal upraviť aj svoj režim. Ja som napríklad zistil, že mi nevyhovuje štandard 9to5. Okrem večerného piva som totiž pri ňom nič iné poriadne nestíhal. Zároveň som musel tvoriť veci vtedy, keď som bol najmenej produktívny a naopak.

Čo tým chcem povedať je, že ak sa raz človek dostane do istého kolobehu, nájde si svoje rituály a okolie, ktoré to robí rovnako, je veľmi ťažké sa od toho odpútať a zistiť, či to funguje aj pre neho samého. A pre mňa to naozaj nefungovalo.

Dnes mám to šťastie, že si už deň zariaďujem viac-menej podľa seba, čo mi dáva neskutočnú energiu a stopercentnú kontrolu nad všetkým, čo robím. Vďaka tomu si aj zo zdanlivo zlých alebo nesprávnych rozhodnutí dokážem odniesť niečo dobré – nové skúsenosti, ktoré ma posúvajú ďalej. Je neuveriteľne oslobodzujúce, keď viem, že čokoľvek, čo spravím, nemôže byť vo svojej podstate úplne zlé.

Aby to však nevyznelo, že sa mi odrazu pominuli všetky problémy a len si plachtím životom – nie je to tak. Stále mám svoje vzostupy a pády, ibaže sa k nim už trochu inak staviam. Vzostupy sa učím užívať si čo najdlhšie v prítomnom okamihu, zatiaľ čo z pádov sa poučím, ale ďalej sa nimi priveľmi nezaoberám – prenechám ich minulosti.

„Minulosť je to, čo nás drží nežiť v prítomnosti” – ďakujem za túto myšlienku môjmu učiteľovi jógy a kamarátovi Majovi

 

2. Zmenili sa mi hodnoty

S vedomejším spôsobom života som prirodzene objavil iné hodnoty. Neznamená to však, že som sa od základu zmenil, na všetko staré som zabudol a už tým opovrhujem. Stále ma bavia rovnaké veci, počúvam rovnakú hudbu a mám aj rovnaký zmysel pre humor. Ide skôr o to, cez akú optiku sa na to všetko pozerám.

Kedysi ma bavilo mať každý rok nový iPhone, kupovať si rôzne oblečenie či chodiť po baroch na predražené drinky. Teraz len môžem krútiť hlavou nad tým, aké boli tieto aktivity povrchné.

Áno, stále mám svoj iPhone, ale už niekoľko rokov rovnaký, mám obľúbené biele košele, s ktorými som maximálne spokojný, a namiesto barov chodím radšej do čajovní, kde sa môžem s ľuďmi skutočne porozprávať. Moje jadro sa nezmenilo – zmenil sa prístup. Konzumný štýl života som nahradil umiernenosťou.

Zistil som, že peniaze zo mňa neurobia šťastnejšieho človeka. Beriem ich už skôr ako prostriedok, ktorý podnecuje nevedomý život. Čím totiž potrebujem viac peňazí, tým nevedomejší život vediem. Naopak, čím ich potrebujem menej, tým som bližšie k vedomiu, k tomu, čo chcem naozaj robiť.

Vždy som sa snažil robiť prácu, ktorá ma v prvom rade napĺňa a až potom uživí. Stále sa však ozývala moja praktickosť a racionálnosť a tieto dve premenné stavala na rovnakú úroveň. V skratke – peniaze do veľkej miery ovplyvňovali to, čo budem v živote robiť.

Jim Carrey v jednej svojej prednáške povedal, že všetky naše rozhodnutia vyplývajú zo strachu alebo lásky. Veľmi ma táto myšlienka oslovila, keďže podobným konceptom som sa zaoberal už dlhšie. Na peniazoch sa dá tento princíp výborne znázorniť.

Zdroj: theway.azmza.com

Ľudia zo strachu zo života často robia na vymyslených pozíciách, kde jediným výsledkom sú peniaze, za ktoré si kupujú veci, ktoré nepotrebujú. Peniaze sú jediným cieľom, bez ohľadu na to, aký proces (práca) tomu predchádza.

No dá sa to robiť aj inak. Stačí nájsť šťastie (lásku) v sebe samom a robiť to, v čo človek naozaj verí a vnútorne ho napĺňa. Nie hľadať uspokojenie v peniazoch či materiálnych veciach. Toto pre mňa znamená vedomý spôsob života.

Zaujímavo o „západnom“ prístupe k peniazom porozprával aj pán menom Jon Jandal vo svojej TED prednáške:

3. Venujem sa viac sebe

Ďalšou významnou zmenou bola pre mňa jóga. Po pár pokusoch v minulosti som sa jej teraz začal venovať dennodenne. Niekto ju začína praktizovať kvôli fyzickej aktivite, iní zase vyhľadávajú relax a priestor pre vlastné myšlienky. Moja motivácia bola tak niekde medzi. Každý deň sa vďaka nej viem nachvíľu zastaviť a byť sám so sebou. Dnes je pre mňa už vedou a životnou filozofiou, ktorá ma učí stále väčšej pokore a pochopeniu života.

Mohol by som sa tu o jóge rozpísať na ďalších tisíc riadkov, no asi to ešte nie je úplne v mojej kompetencii a tiež tento blog nemá byť o nej. Určite ju však odporúčam každému aspoň vyskúšať – či už vo forme cvičenia, meditácie alebo čítania. Tu je zopár kníh, ak by ste sa o nej chceli dozvedieť viac:

Bhagavad Gita | Be Here Now | Light On Yoga

Teraz, keď už nepresedím noci a víkendy v baroch, mám zrazu oveľa viac času venovať sa a pracovať na sebe a svojej tvorbe. Začal som viac čítať – predovšetkým beletriu a poéziu.

Po rokoch tiež opäť pravidelne píšem (ako napríklad aj tento blog), čo je mojou vášňou už od detstva. Som preto nesmierne šťastný a vďačný, že mám možnosť v tom pokračovať a tvoriť niečo, čo je skutočne moje.

Vďaka týmto aktivitám som sa navyše začal postupne zbavovať aj ďalších mojich zlozvykov. Zistil som, že kľúčom nie je čokoľvek si zakazovať a proti svojej vôli odopierať, ale nájsť tomu zdravšiu alternatívu a dôvod, prečo to chcem/nechcem robiť. Či už sú to cigarety, alkohol alebo čokoláda, postup je vždy rovnaký.

„Keď prestaneš kŕmiť mačku, prestane ti chodiť k dverám.“ – pekná metafora Roberta Wrighta z jeho knihy „Why Buddhism Is True“

 

4. Mám oveľa lepšie a hlbšie vzťahy

A čo sociálny život? Áno ten trochu utrpel. Teda ak sa to dá nazvať utrpením. Často som sa stretával s nepochopením a otázkou „Prečo to robíš?“. Na začiatku som bol tiež trochu na vážkach a vlastne som na to nevedel normálne odpovedať. Zvyčajne som len odvetil: „Lebo chcem.“

Najprv ma mrzelo, keď som kvôli môjmu rozhodnutiu stratil niektorých kamarátov. Buď ho nevedeli prijať, alebo sme už jednoducho nenašli spoločnú reč. Neskôr mi to ale pomohlo uvedomiť si, aké zlé a plytké vzťahy som vlastne viedol. Alkohol bol niekedy jedinou vecou, ktorá nás spájala.

Takže áno, kvôli svojmu rozhodnutiu som stratil zopár kamarátov, ale oveľa viac skvelých ľudí som vďaka nemu spoznal. A spoznal som ich cez aktivity alebo miesta, ktoré sú mi veľmi blízke. Pochopiteľne tak sú aj tieto vzťahy hlbšie a hodnotnejšie.

Možno som teraz trochu menej sociálny, no úplne mi to nahrádzajú kvalitnejšie debaty s ľuďmi rovnakých hodnôt. A keď príde na stretnutie v bare, dám si kofolu alebo iné nealko. Pochopil som, že nemusím piť, aby som sa bavil. Naopak. Vďaka tomu, že nepijem sa dokážem skutočne baviť – myslím tým viesť zmysluplné konverzácie s ľuďmi, ktorí sú mi blízki.

„Ak niečomu veríte, vždy nájdete ľudí, ktorí budú s vami a ľudí, ktorí budú proti vám. Ak neveríte ničomu, nebude nikto proti vám a nikto s vami.“ – výrok od Billa Bernbacha

 

5. Vystupujem zo svojej komfortnej zóny

Istota je super vec. Človek v podstate nemôže o nič prísť, ani ho nič neprekvapí – jednoducho žije svoj život uprostred niečoho, čo iní pred ním vytvorili a akceptuje svet taký, aký je. Má to však svoje úskalie – je veľmi pravdepodobné, že celý život nič nové ani nezažije. Myslím tým niečo skutočne iné. Niečo, čo ho posunie, zmení jeho pohľad na svet.

Čistá myseľ a veľa ušetrenej energie ma naučili hovoriť viac novým veciam „áno“. Vďaka tomu som si v posledných mesiacoch napríklad zahral v divadle či v reklame, prednášal som na vysokej škole alebo som sa konečne odhodlal prejsť na prácu na voľnej nohe.

A rád tieto zdanlivé hranice prekonám kedykoľvek to bude možné. Tento blog dopisujem po 50-kilometrovej túre z Piešťan do Trenčína na našej malej záhradnej chatke a nič viac mi už ku šťastiu nechýba. Lebo viem, že je vo mne. Bez ohľadu na to, kde som, ako som či s kým som.

Uvedomil som si, že vyhrať, ale aj zlyhať sa dá v tom, čo človek miluje, ale rovnako aj v tom, čo nechce robiť. V prvom prípade ho však zlyhanie neodradí, zatiaľ čo v tom druhom s veľkou pravdepodobnosťou áno – práve kvôli tomu, že ho tento spôsob života nenapĺňa. Prečo si teda radšej nevybrať cestu lásky? 😊

„Pleasure & Pain. Loss & Gain. Fame & Shame. Are all the same.
…they’re all just happening.“
– zámerne nepreložený Ram Dassov výrok z jeho knihy „Be Here Now“

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie