Denník N

Štát má úlohu v ekonomike

"Road Builders," litografia na papiery, od David P. Chun (1898-1989), vytvorený keď pôsobil vo WPA's Federal Art Project, ca. 1935-1943. Obrázok v the Smithsonian American Art Museum
„Road Builders,“ litografia na papiery, od David P. Chun (1898-1989), vytvorený keď pôsobil vo WPA’s Federal Art Project, ca. 1935-1943. Obrázok v the Smithsonian American Art Museum

Týmto možno zahodím svoje pravicové presvedčenie, ale bolo by vhodné pozrieť sa na fakty. Tento status som napísal po prečítaní zaujímavých kníh známych autorov, ako je profesor Stiglitz a Piketty. Sú to poznatky kombinované s mojim vlastným názorom.

Priemerná dĺžka života v USA klesá už konštantne tri roky. 20% detí žije v chudobe. Dane pre obyčajných Američanov rastú zatiaľ čo pre majetných klesajú, takto vzniká väčšia priepasť medzi chudobnými a bohatými. Zdravotné poistenie v USA je veľmi nákladné, zatiaľ čo poisťovacie spoločnosti majú obrovské zisky, tak 11% obyvateľov ostalo bez zdravotného poistenia. Tricke down ecomomics, ktorú zaviedol Reagan, predstavoval nástup (v európskom slova zmysle) silne libertariánskeho pohľadu na ekonomiku a globalizáciu. Štúdia dokázali, že takýto systém nízkych daní super-bohatých ľudí nepomáha domácej ekonomike, ale zväčša sú tieto prostriedky akumulované v daňových rajoch a majú nízky vplyv na domácu ekonomiku. Takýto silne republikánsky pohľad si udržuje aj Donald Trump (napríklad nápad zdaniť štipendiá na vysoké školy). Tento prístup je opakom progresívneho zmýšľania, ktorý bol v USA od cca 19. storočia. Ako inšpiráciu pokladám aj New Deal, ktorý dokázal Keynesovsky reagovať na krízu v hospodárstve. New deal a jeho zmeny pomohli vo vzdelávaní, budovaní fabrík, infraštruktúry kde štát zamestnal nezamestnaných, spravili sa farmárske reformy (umele dvíhanie cien potravín, formou štátom platených podielov na úrode), podporil sa rozvoj vidieka (vzdelávanie farmárov, budovanie verejných statkov a infraštruktúry na vidieku), aplikovali sa monetáre zmeny (zrušil sa zlatý štandard, zlikvidovali sa rizikové banky). Tento model paradoxne najviac pomohol americkej ekonomike.
A dnes máme reálne problémy, automatizácia hrozí stratou pracovných možností, globálne klimatické zmeny menia radikálne prostredie na ktoré sme zvyknutí. Ako im čelí USA? Vďaka republikánom absolútne nezodpovedne. A preto si musíme vziať príklad.

Štát musí zasahovať do ekonomiky, jeho úlohy by mali byť rozdelené do určitých oblastí. Myšlienky, že štát by nemal vôbec zasahovať do ekonomiky sú nesprávne, až chybné, štát má svoju úlohu v ekonomike, kde voľný trh nemusí fungovať najefektívnejšie. Teda oblasti, kde by mal byť štát sú podľa autorov:

Regionálny rozvoj: Je nutné udržovať financie a kapitál a podporovať ho v regiónoch. Presne v tomto potrebujeme politiku ktorá sa sústredí na revitalizáciu miest a obcí, všetkých rural areas, aby sa udržali sociálne prepojenia (rodiny, komunity) tzv. social bonds.

Sociálna ochrana: Obyvatelia musia mať sociálne istoty, musia sa cítiť zabezpečení aby mohli vykonávať vyššie risky, risk = zisk. To sa týka aj zdravotného zabezpečenia, zdravotné poistenie musí byť prístupné pre obyvateľov, aby sme nemali americký trend. Vyššie výdaje do zdravotníctva sú mimoriadne dôležité. Sociálne zabezpečenie penzistov je rovnako dôležité, aby ho štát udržal. Je dôležité poskytovať aj „hypotekárnu“ pomoc obyvateľom pri hľadaní nového domova.

Vzdelávanie: Štát musí podporovať školstvo vyššími výdajmi. Vzdelané a kvalifikované obyvateľstvo dokáže byť oveľa viac efektívnejšie a produktívnejšie. Technologický pokrok a vedecké bádanie sú spolu s podnikavosťou základom bohatstva.

Infraštruktúra: Štát musí financovať viac do infraštruktúry. Tá poskytuje mobilitu medzi továrňami, lepšie prepravovanie surovín a pracovnej sily. Čo zvyšuje produktivitu. A práve infraštruktúra má kladný vplyv na podnikanie. Nástupom klimatických zmien sa otvára aj téza verejnej dopravy, čo znamená podporu verejnej dopravy štátom, jej rozširovanie a propagácia.

Rovnosť: Rovnosť medzi pohlavím, rovnosť medzi sexuálnymi orientáciami a hlavne odstránenie rozdielov podľa národnosti, pôvodu a rasy v spoločnosti. Ochrana ľudských práv a slobôd je samozrejmosť každej demokratickej spoločnosti. Menšiny musia mať podporu a ochranu od štátu, musia sa zaručiť sociálne istoty (veľmi zdiskreditované slovo,) aby mohli naďalej rozvíjať kultúru a byť súčasťou ekonomiky štátu.

No tieto podmienky musia byť v reálnej liberálnej demokracii, v spolupráci s okolitými národmi. Sloboda tlače, sloboda vedeckého bádania prispievajú na rozvoj spoločnosti a musia byť garantované. Preto je demokracia najdôležitejším faktorom a hlavné kritérium.

Možno to znie príliš ľavicovo, mohli by sme tu debatovať dlhé hodiny, či trh sám o sebe dokáže všetko vyriešiť (podľa mňa pri pohľade na klimatické zmeny nie), no minimálne tieto body sú ako základ v sociálnom štáte. Koncept sociálnych štátov vznikol v Európe a doteraz väčšina štátov funguje na tejto báze. Najcitovanejším príkladom sú Nordické krajiny, Nemecko. Tieto názory som získal pri čítaní knihy a rozhovoru od Josepha Stiglitza. (People, Power and Profits: Progressive Capitalism for and Age of Discontent). Túto knihu určite odporúčam, osobne som seba vždy vnímal ako klasického liberála (pravičiar), ale je dobré zhodnotiť aj iné názory a spektrá. Konkrétne po posledných udalostiach (klimatické zmeny, automatizácia) som svoje názory prehodnotil. Osobne už zastávam názor, že v týchto oblastiach musí mať svoju úlohu štát ale aj s privátnym sektorom, aby pri kooperácií boli oveľa viac účinnejší aj v podmienkach globálnych klimatických zmien a automatizácie.
Liberalizmus a jeho koncept sa plynutím doby menil. Z pôvodného ekonomického vzniklo viacero smerov liberalizmus. V súčasnosti Liberalizmus ako ho chápem ja, je rovnosť šancí a dôstojnosť ľudí. Nezáleží ako sa narodím, kde sa narodím, akej farby mám pleť, akého som pohlavia, mám právo na rovnaký život a štát mi musí garantovať rovnakú šancu ako ho majú ostatní.
Rovnosť šancí znamená to, že každý má rovnakú šancu na úspech, každý si môže uplatniť rovnako svoje právo na vzdelanie, je to podpora sociálne slabších. Na Slovensku napríklad podpora komunít žijúcich v osadách a jej integrácia do spoločnosti, desegregácia. Keď takto chápeme liberalizmus, môžeme si v súčasnosti všímať, že možnosť presadiť sa vo voľnom trhu, napríklad v USA, sa stáva väčším problémom, keďže väčšie korporácie vytvárajú väčšiu bariéru pre konkurenciu. A tým sa stráca aj pôvodný zmysel ekonomického liberalizmu, kapitalizmu a vznikajú silné korporátne monopoly.

Predpokladám, že budúcnosť našej spoločnosti musí zaručiť tieto zmeny, sociálne istoty, rovnosť šancí atď. Tak dokážeme čeliť nepriaznivým zmenám v globalizme. To, čo najviac dokáže uškodiť spoločnosti je silný populizmus, ktorý je nezodpovedný k problémom a krízam na globálnej úrovni, populizmus ktorý bol na vzostupe v Európe, šíril strach z migrácie, nabádal na obmedzovanie ľudských práv, brutálnym spôsobom ignoroval demografické, klimatické a ekonomické zmeny.
Každý ekonomický model alebo koncept sa časom mení, vplývajú na neho iné a nové faktory. To sú veci, ktoré si musia silní libertariáni (akým som bol ja) alebo politické strany uvedomiť a prispôsobiť sa. Ochrana sociálneho štátu a regulácie ako minimum si musíme na zdravie spoločnosti zachovať.
(Poznámka: Nie som študent ekonomie ale práva)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Marián Ruňanin

Študent práva Angažujem sa vo viacerých NGO. Zaujímam sa o právo, politiku, ekonómiu a hlavne ľudské práva.