Denník N

Školy nedávajú Rómom šancu na kvalitné vzdelávanie

Či už charakterizujeme Rómov z pohľadu vzdelávacieho systému na Slovensku ako sociálnu, alebo národnostnú menšinu, je zrejmé, že ide o skupinu, ktorá je stále len objektom školskej politiky a musí sa prispôsobiť, bez možnosti na nej participovať, či dokonca ju tvoriť. Tento pretrvávajúci stav v slovenskom školstve spôsobuje diskrimináciu a predsudky a ponúka deťom a mladým ľuďom nepriaznivé vyhliadky na kvalitné vzdelávanie.

Jednou z dlhodobých vzdelávacích stratégií školskej politiky, ktorá je voči rómskym žiakom v slovenských školách uplatňovaná, je mylné kladenie dôrazu na rovnakosť v mene liberalizmu a presadzovania rovnosti. To, že si školskí politici neustále zamieňajú pojem „rovnosť“ s pojmom „rovnakosť“ spôsobuje v školách ignorovanie sociokultúrnych rozdieľov. Výsledkom takéhoto prístupu je potom diskriminácia, konkrétne segregácia rómskych detí, za ktorú od apríla 2015 vedie Európska komisia voči Slovensku konanie (infringement).

Pomôcť by mohli školskí mediátori

Segregácia spôsobuje u detí stratu sebadôvery, poskytuje nižšiu kvalitu vzdelávania, znižuje školský výkon detí a ich motiváciu. Utvrdzuje tiež vzájomné predsudky a v neposlednom rade negatívne ovplyvňuje vývoj medziľudských vzťahov v lokalitách. Ak je takéto oddeľovanie detí dlhodobé, môže vyústiť až do miestnej normy, zvyku. V takomto prípade hovoríme o tzv. zvykovej, normatívnej diskriminácii, ktorá sa v praxi prejavuje tak, že obidve strany si na diskriminačné konanie zvykli natoľko, že už nedokážu zo svojej perspektívy rozlišovať to, čo je a čo už nie je správne. Kto je obeť a kto páchateľ. Bežne sa potom stáva, že už aj samotní rómski rodičia si pre svoje deti vyžadujú segregované vzdelávanie. Prípadne sa dožadujú toho, aby ich deti boli umiestnené do špeciálnych škôl, pretože ide o rodinnú tradíciu. Zvykovú diskrimináciu je možné riešiť už len tak, že do situácie vstúpi tretia nezávislá strana, ktorú by v blízkej budúcnosti mohli zohrávať napríklad regionálni školskí mediátori. Ich etablovanie v školskom systéme by mohlo byť pre postupné zavádzanie inkluzívneho vzdelávania do škôl veľmi užitočné.

Foto:eduRoma,oz

Štát zdôrazňuje inakosť len pre získanie miliónových projektov

Neochota tvoriť diferencované školské politiky voči menšinám a ich kolektívnym potrebám (napr. jazyk, budovanie etnickej identity) alebo individuálnym vzdelávacím potrebám detí (prostriedky na kúpu kompenzačných pomôcok, zabezpečenie príslušného asistenta a pod.) odporuje priznaniu sociálnej a kultúrnej rozmanitosti, ako reálneho spoločenského javu, s ktorým školy na Slovensku vo svojom učebnom prostredí nechcú, nedokážu alebo dokonca nevedia cielene pracovať. Súčasná metodická a pedagogická prax na Slovensku nerobí rozdiely (nediferencuje) medzi deťmi na základe ich kultúrnych, alebo individuálnych vzdelávacích potrieb, ani neberie do úvahy bohatosť a rozmanitosť rodinného a sociálneho zázemia rodín rómskych detí. Je však zaujímavé, že všetky doterajšie národné projekty s finančnou podporou Európskej únie a koordinované metodickými centrami (priamo riadené organizácie Ministerstva školstva) explicitne hovoria už vo svojich názvoch, tituloch o prístupoch, ktoré majú vraj reagovať na špecifické potreby „detí z marginalizovaných rómskych komunít.“ Akreditované programy ministerstvom, ktoré sú výsledkom týchto projektov, však už nie sú štruktúrované tak, aby vybavili učiteľov poznatkami, zručnosťami a spôsobilosťami ako úspešne pracovať v školskom prostredí s rómskymi deťmi z vylúčených komunít.

Ak sa chcete dozvedieť viac o téme vzdelávania rómskych žiakov a o reflexii postavenia Rómov na Slovensku, knihu si môže objednať tu: https://www.artforum.sk/katalog/113095/romovia-v-zajati-politiky

Rómski poradcovia už raz ministerstvu radili

Samotná participácia expertov z menšín na tvorbe a realizácii školskej politiky by pomohla eliminovať rasové predsudky a vyvátiť zaužívané stereotypy o menšinách v školskom prostredí.  Pripomeňme napríklad, že pri Ministerstve školstva už raz existovala poradná skupina zložená z rómskych expertov na vzdelávanie, ktorej predsedal Dr. František Godla. Túto skupinu však  v roku 2010 zrušil vtedajší novovymenovaný minister školstva Eugen Jurzyca. Je to škoda, pretože expertná účasť zástupcov z rómskej komunity by mala podrobovať kritike aj zaužívaný obsahový a skrytý kurikulárnny rámec, ktorý vychádza napríklad z esenciálneho diskurzu o Rómoch a snaží sa vzdelávať v presvedčení, že rómska kultúra a jazyk sú nemenné kategórie a ich podstata je vopred biologicky daná.  Rómovia sú podľa tohto diskurzu chápaní v negatívnom ponímaní ako dediči kultúry zlodejov, v romantickom ponímaní zas ako „deti vetra“, prípadne tí, ktorí majú tanec a muziku „v krvi“. Viacerí zas budúcnosť rómskych detí vidia v rozvoji ich „zdedeného“ talentu na manuálne zručnosti.

Budeš robotník a hotovo!

V školskej praxi sa to prejavuje tak, že učitelia (často v dobrej viere) už na základných školách predurčujú vzdelávacie cesty rómskych detí na robotnícke povolania. Školy svoje hodinové dotácie investujú do posilnenia pracovného vyučovania, umiestňujú ich do rôznych krúžkov „šikovných rúk“ a realizujú kurzy varenia a domácich prác. V súvislosti s týmto prístupom má vzdelávací systém v posledných rokoch problém s nárastom detašovaných pracovísk stredných odborných škôl, ktoré nám vyrastajú priamo v chudobných osadách a v ktorých sa rómski študenti učia v dvojročných odboroch remeslám, ktoré nepatria na pracovný trh 21. storočia. Poslankyňa Zuzana Zimenová upozorňuje aj na to, ako sa tieto detašované pracoviská stávajú predmetom biznisu s rómskymi deťmi: https://dennikn.sk/blog/1116313/biznis-na-ukor-romskych-ziakov-pokracuje/ . Učitelia zas inak pristupujú k nerómskym žiakom u ktorých cielene rozvíjajú kompetencie v oblasti práce s počítačom alebo ich rozvíjajú v prírodovedných a matematických predmetoch. Zaujímavé je pozorovanie rómskeho poslanca NR SR Štefana Vavreka, pôvodne dlhoročného učiteľa matematiky a neskôr aj starostu obce Rimavská Seč. Poslanec si vo svojej učiteľskej praxi všimol, že školy, ktoré vzdelávajú rómske deti, nepoužívajú vo svojej výuke počítačovú techniku, hoci ju pre školu zakúpili zo štedrých rozvojových projektov. Samotné počítače – ako poslanec napokon dodáva – školy odložia do skladov kde zapadajú prachom.

Foto:eduRoma,oz

Podobný prístup k rómskym žiakom nedávno zvolila aj základná škola vo Fiľakove, ktorá v mene inkluzívneho vzdelávania (?) za 100 tisíc Eur zrekonštruovala pre rómskych žiakov pracovné dielne. Zástupkyňa základnej školy napokon sama priznáva: „Pôvodne sme to chceli zamerať aj na počítačovú techniku, ale boli sme úradom vlády nasmerovaní na praktické zručnosti“. https://ahojmama.pravda.sk/clanky/vo-filakove-obnovili-skolske-dielne-deti-sa-bu/11344-clanok.html . Žiaľ, aj takéto príklady ilustrujú skutočnosť, ako školy kladú na rómske deti stále nízke nároky v celkovom vzdelávacom procese. Stále platí, že takýto prístup je voči Rómom inštitucionalizovaný a dlhodobo etablovaný. Nielenže posilňuje predsudky a stereotypy, ale tiež odmieta akúkoľvek diskusiu o kultúre a identite ako o sociálnych konštruktoch postavených na zdravej kritickej (seba)reflexii pri zhotovovaní a realizácii každodenného školského kurikula.

Vlado Rafael

autor je riaditeľ občianskeho združenia eduRoma

 

Teraz najčítanejšie

eduRoma - Roma Education Project

eduRoma je vzdelávacia mimovládna organizácia, ktorá vznikla v roku 2012 a ktorej víziou je inkluzívna spoločnosť. Za hlavný prameň tvorby inkluzívnej spoločnosti považujeme vzdelávacie inštitúcie. Každý deň sa snažíme podnecovať zmeny v školskom systéme a vzdelávacej praxi tak, aby školy a školské zariadenia poskytovali kvalitné vzdelávanie aj rómskym deťom a aby nikto nebol v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu diskriminovaný. Našim hlavným cieľom je presadzovať prístup rómskych detí ku kvalitnému vzdelávaniu a podporovať ich školskú úspešnosť.