Denník N

Väčšinou ste extrovertný, no občas potrebujete byť sám

Aké psychologické mechanizmy stoja za popularitou astrologických profilov?

Horoskopy sú neoddeliteľnou súčasťou mnohých novín, časopisov či internetových portálov. Súvisí to zrejme s faktom, že približne 63% Slovákov si horoskop aspoň občas prečíta (pravidelne ich sleduje alebo si ich dáva vypracovať 8,8%) [1]. Čo vedie ľudí k tomu, aby uverili predpovedi budúcnosti alebo popisu ich osobnostných vlastností, ktoré boli vytvorené na základe postavenia nebeských telies v čase ich narodenia? A prečo sa vôbec vedci zaoberajú takou nedôveryhodnou vecou, akou je astrológia?

Výskumy týkajúce sa astrológie a jej presnosti sa väčšinou zameriavali na tú časť astrológie, ktorej výsledkom sú astrologické profily vytvorené podľa presného dátumu a času narodenia [2, 3] a ktoré zahŕňajú znamenie zverokruhu a popis osobnosti (údajne). Tieto charakteristiky mnohí ľudia pokladajú za presné a jedinečné. V skutočnosti je však presnosť astrologických profilov postavená na všeobecnosti tvrdení o vlastnostiach človeka. Čím vágnejšie a všeobecnejšie výroky a tvrdenia sú, tým sú ľudia náchylnejší im uveriť a vztiahnuť ich na seba [2]. Napríklad tvrdenia „Ste praktický človek a rád zarábate peniaze, ale niekedy máte túžbu byť viac kreatívny ako praktický,“ alebo „Váš zmysel pre humor, vrelosť a chápavosť vám zabezpečili skutočných priateľov, a hoci ich nie je veľa, k tým skutočným ste naozaj lojálny“ predstavujú také výroky, s ktorými sa vie stotožniť väčšina ľudí. Mnohí ľudia radi zarábajú peniaze a aby—ani sami pred sebou—nevyzerali ako chamtiví, tak priznajú, že občas sú radšej kreatívni. Rovnako platí, že väčšina ľudí má iba niekoľko blízkych priateľov, ku ktorým sú lojálni; navyše, pod všeobecným pojmom „niekoľkí“ si ja môžem predstaviť jedného – dvoch a niekto iný siedmych priateľov – a obaja sa zhodneme, že výrok je pre nás charakteristický.

Keď to zhrniem, každý z nás je „väčšinou“ alebo „v mnohých situáciách“ nejaký, a „občas“ či „niekedy“ je iný, alebo má aspoň túžbu byť iný. Podstatou astrologických profilov je, že sú vyskladané z tvrdení, ktoré sa hodia na mnohých ľudí a nie sú vôbec jedinečné či originálne a teda osobnostný profil sa hodí na akýkoľvek dátum narodenia alebo pozíciu planét. Z dodatočnej analýzy dát, ktoré sme mali k dispozícii—pri ktorých sme mali ako jeden z údajov aj dátum narodenia participantov a ich osobnostný profil (merané dotazníkom BigFive-2 na vzorke 234 osôb)—vyplýva, že medzi ľuďmi narodenými v rôznych znameniach nie sú žiadne významné rozdiely v ich osobnostných charakteristikách: či ste extrovert alebo introvert, či ste pokojní alebo sa ľahko rozrušíte, či si veci plánujete alebo sa necháte unášať vírom života, nezávisí od toho, kedy ste sa narodili.

K mystickosti astrológie prispieva aj samotný proces tvorby profilov alebo predpovedí. Čím je proces záhadnejší a zdanlivo náročnejší a vyžaduje si viacero vstupných údajov, tým skôr bude profil hodnotený ako presný. Snyder [2] zistil, že čím viac údajov musí človek zadať, aby mu bol profil vypracovaný, tým skôr bude profil hodnotiť ako presný. Preto väčšina astrológov a astrologických webov vyžaduje, aby ste uviedli dátum narodenia, hodinu, miesto, dokonca či bol v období, kedy ste sa narodili, letný alebo zimný čas.

Svoju úlohu pri viere v astrológiu zohrávajú aj naše kognitívne schopnosti. Ak napríklad nezapájame analytické myslenie—cielene nie sme nastavení na to, že nás chce niekto nachytať či oklamať—potom je jednoduchšie prijať astrologický profil ako presný. Bouvet and Bonnefon [5] zistili, že bez ohľadu na predchádzajúce paranormálne presvedčenia, ľudia, ktorí prejavovali nižšiu mieru analytického myslenia (meraného testom kognitívnej reflexie), mali väčší sklon uveriť vymyslenému astrologickému profilu v porovnaní s tými, ktorí prejavovali vyššiu mieru analytického myslenia.

A prečo je potrebné vedecky skúmať vieru v astrológiu? Pre mnohých ľudí môže byť astrológia a jej produkty iba neškodným spestrením, no v skutočnosti prispieva k šíreniu bludov a neprávd, znižuje kritické myslenie, podporuje iracionálne správanie, vytvára a udržiava predsudky a neraz pripravuje ľudí o peniaze (astrologický profil stojí 20-40 Eur). V osobnej rovine ovplyvňuje budovanie seba-obrazu – človek do seba-obrazu zahŕňa informácie a charakteristiky z astrologického profilu [3], čím sa seba-obraz môže postupne meniť, deformovať. Nakoniec sa človek napríklad označuje ako introvert, aj keď ním v skutočnosti nie je. Alebo vysvetľuje arogantné či agresívne správanie—či už svoje alebo niekoho iného—tým, že je to typické pre to-ktoré znamenie a teda je takéto správanie ospravedlniteľné. Vo vzťahovej rovine môže astrológia narúšať budovanie a udržiavanie vzťahov – ak verím, že muž v znamení Váhy sa ku mne nehodí, budem viac citlivá na negatívne prejavy jeho správania voči mne, než v prípade, že by bol v inom znamení. V extrémnom prípade s takýmto človek vzťah vôbec nenadviažem, aj keď by sme si rozumeli. Nakoniec, prílišná dôvera v astrológiu môže mať aj celospoločenský dopad, v Japonsku napríklad zaznamenali nárast potratov v roku koňa (pôrodnosť poklesla o 25%), pretože dievčatá narodené v tomto období mali byť nezosobášiteľné a prinášajúce smolu svojmu otcovi alebo mužovi.

Dobrá správa je, že nástrahám a rizikám (nielen) astrológie sa môžeme vyhnúť tým, že budeme zapájať analytické myslenie (nielen) pri kontakte s astrológiou a jej produktami. Minimálne si môžeme vždy položiť otázku, či sú tvrdenia naozaj jedinečné, presné alebo naopak sú všeobecné a charakteristické pre väčšinu ľudí.

Eva Ballová Mikušková

Zdroje

[1] Ballová Mikušková, E., Čavojová, V. The effect of analytic cognitive style on gullibility. Nepublikovaný manuskript.

[2] Hamilton, M. (2001). Who believes in astrology ? Effect of favorableness of astrologically derived personality descriptions on acceptance of astrology. Personality and Individual Differences, 31, 895–902. https://doi.org/https://doi.org/10.1016/S0191-8869(00)00191-4

[3] Snyder, C. R. (1974). Why horoscopes are true: the effects of specificity on acceptance of astrological interpretations. Journal of Clinical Psychology, 30(4), 577–580. https://doi.org/http://dx.doi.org/10.1002/1097-4679(197410)30:4<577::AID-JCLP2270300434>3.0.CO;2-8

[4] Sharps, M. J., Matthews, J., & Asten, J. (2006). Cognition and Belief in Paranormal Phenomena : Gestalt / Feature-Intensive Processing Theory and Tendencies Toward ADHD , Depression , and Dissociation. The Journal of Psychology, 140(6), 579–590. https://doi.org/10.3200/JRLP.140.6.579-590

[5] Bouvet, R., & Bonnefon, J. F. (2015). Non-Reflective thinkers are predisposed to attribute supernatural causation to uncanny experiences. Personality and Social Psychology Bulletin, 41(7), 955–961. https://doi.org/10.1177/0146167215585728

Teraz najčítanejšie