Denník N

Spoločný menovateľ. Sme súčasťou celku, nie pánmi sveta.

Manhattan (c) The Wildlife Coservation Society
Manhattan (c) The Wildlife Coservation Society

príspevok pre TEDxBratislava na tému vzťahu človeka a prírody, 5.7.2019

Dve mestá, vesmírny rozdiel

Jedno z najfascinujúcejších miest sveta, ktoré som navštívila sú Almaty[1]. Ide o bývalé hlavné mesto Kazachstánu, ktoré bolo po veľkom zemetrasení na začiatku dvadsiateho storočia vystavané v štýle známej manhattanskej pravouhlej mriežky. Na rozdiel od Manhattanu, tu bolo vysadených mnoho stromov. Ide o unikátny príklad záhradného mesta, v ktorom stromy klimaticky aj vizuálne prepájajú architektonicky roztrieštené a rozbité mesto. Almaty má stromy aj v mene – prekladá sa ako mesto jabloní. Stromy skutočne prenikli do identity mesta a duše jeho obyvateľov.

Almaty, (c) Astana times
(c) google maps

Na rozdiel od Almaty vývoj súčasného hlavného mesta Kazachstánu Astany (dnes Nur-sultanu)[2], charakterizuje suchá klíma, ale aj politická autokracia. Mesto nevzniklo na logickom mieste vyplývajúcom z historických, geografických či prírodných vzťahov. Bolo ako nové hlavné mesto vytvorené vôľou jedného človeka – prvého a donedávna jediného prezidenta Kazachstánu Nur-sultana Nazarbayeva[3]. Investície pochádzajúce z ropného priemyslu a medzinárodného obchodovania podporujú rýchly development sklooceľových veží a budov v štýle klasickej architektúry stredovýchodu. Klíma v Astane je tak nehostinná, že väčšina ľudí svoj život prežíva v interiéroch a motorových vozidlách. Toto mesto vzniklo tak rýchlo, že v ňom poriadne ani nestihli vyrásť nové stromy a pretože ľudia žijú hlavne v interiéroch, vyzerá ako bez duše. Astana (Nur-sultan) predstavuje príklad mesta[4] budúcnosti, ktoré sme ponechali na súčasný vývoj bez zmeny myslenia a politík. Je mestom, v ktorom človek dočasne zvíťazil nad prírodou.

Astana (Nursultán), hlavné mesto Kazachstánu
(c) culture trip

Od momentu, kedy sme sa transformovali z komunít lovcov na pestovateľov, farmárov a neskôr na mešťanov, zmenil sa aj náš pohľad na prírodu. Náboženstvá v tomto zohrávajú tiež veľkú rolu. Biblia človeku nariaďuje, aby sa množil a ovládol krajinu. Judaizmus, a ďalšie monoteistické náboženstvá, v ktorých sa Boh pripodobnil človeku, a teda myslí jeho logikou, človeka stavajú do antagonistického vzťahu k prírode a de facto tento naratív opakujú. Keď vojnoví králi v staroveku dobýjali dediny a mestá na strednom východe, nechali vyťať aj majestátne platany. Pod platanom, ktorý bol centrom vtedajších sídel, sa stetávali ľudia z celej dediny a diskutovali o spoločenských veciach. Vyťať strom bolo kruté a symbolické gesto dominancie.

História nám na viacerých príkladoch dokazuje, že ľudská spoločnosť, ktorá sa spôsobom života vzdialila od prírody je hodnotovo postavená na víťazstve človeka nad prírodou. Žili sme takto dlhé storočia. Prvé ekologické prúdy sa objavujú až v romantizme, ako antitéza technologickej revolúcie. Otázka vzťahu človeka k prírode však v dôsledku klimatickej zmeny silnie a my ju musíme riešiť.

 

Klimatická zmena a pasca neoliberálnej ekonómie

Fatálnym problémom súčasnej mainstreamovej ekonómie, ktorej počiatky siahajú do sedemnásteho storočia je to, že nezahŕňa do svojho uvažovania dopady produkcie výrobkov a služieb na životné prostredie a neplatenú prácu (väčšinou žien). Teoretickým základom fungovania spoločnosti je produkcia[5]. Lenže v skutočnom živote sa produkcia vytvára z niečoho a v reálnom prostredí ľuďmi, ktorí sa môžu stať produktívnymi zamestnancami až po výchove. Niekto týchto ľudí musí porodiť, naučiť chodiť, rozprávať, zoznamiť so zvykmi spoločnosti, predtým než vôbec vstúpia do školského a neskôr produkčného systému. Súčasná neoliberálna ekonómia je zjednodušená do matematických vzorcov, ktoré nie sú ukotvené v realite, ale v abstrakcii. Táto abstraktná metodika ekonomiky, bráni iným teóriam preniknúť do stredného myšlienkového prúdu a vychovať tak novú generáciu ekonómov. Ekologická či feministická ekonómia, ktoré pracujú so zarátavaním nákladov a nelineárnosťou vzťahov na planéte, je z mainstreamového neoliberálneho uvažovania vytesnená. Je šialené, že v dvadsiatomprvom storočí sa stále pohybujeme v tomto zastaralom systéme, ktorý vznikol v čase, kedy bolo uvažovanie o životnom prostredí a rovnosti ľudí tak odlišné.

Rozpor medzi rastom, produkciou a zmenou klimatických podmienok na globálnej úrovni nás dnes dobieha. Súčasná stiuácia nás núti naliehavo prehodnocovať produkciu a logiku neobmedzeného rastu. Otvára sa otázka prechodu na nový systém, antitézu kapitalizmu, ktorý však nie je komunizmom. Už dnes možeme sledovať hodnotové nastavenie tohto nového systému, prvé vzorce a prototypy politík.

Vysvetlime si to na konkrétnom príklade. V súčasnosti napríklad nevieme na Slovensku vyčísliť hodnotu stromov v meste, hoci už na to existujú metódy[6]. Rozvojové projekty často hodnotíme klasickými excelovými tabuľkami analýz nákladov a ziskov s obmedzenými vstupmi. V argumentácii chýbajú náklady dopadov na životné prostredie a vyčíslenie ekologických služieb stromov. Pokiaľ však tie hodnoty nevieme spočítať alebo aspoň obhájiť politicky, je jasné, že životné prostredie a stromy ťahajú vždy za kratší koniec. A to je veľký problém.

Vyčíslené ekologické služby 50 ročného stromu v meste
(c) Ian Lunt Ecology

 

Klimatická zmena, flóra, fauna a mesto

Postupujúcou klimatickou zmenou sa mení i mestské prostredie. Stromy v mestách sa už nedožívajú 80-100 a viac rokov. Tie, ktoré aktuálne žijú, majú predpoklad života 30-40 rokov. Stromy, ktoré dnes vysadíme majú nádej na 12-15 rokov života. Každý existujúci strom v meste je hodnotou a malo by sa k tomu tak pristupovať. Udržať stromy v meste bude v budúcnosti oveľa ťažšie, a preto by mali byť z hľadiska plánovania vnímané ako zásadná investícia do budúcnosti. Tomu treba prispôsobiť kalkulácie, technológiu výstavby, údržbu aj politiku. Znamená to napríklad, že by sme mali zmeniť spôsoby výsadby, existujúce stromy musíme ponechať, nemali by sme váhať zmeniť projekt, technológiu výstavby alebo stromy presadiť namiesto ich vyrúbania, ak je to možné. Ak budeme stormy presádzať, musíme to urobiť na jar či na jeseň, v čase, kedy to rastlinný organizmus bude mať šancu prežiť. Alebo je možno cesta oveľa radikálnejšia. Tak, ako v prípade stredomorských miest, nahradiť stromy architektúrou a popínavými rastlinami, ktoré znesú nové, oveľa drsnejšie klimatické podmienky.

Bologna, talienské mesto, ktoré tieni arkádami budov. Tento istý princíp je uplatnený i na budove v modernistickej Novej Gorici v Slovinsku.
(c) Milota Sidorová,#mwalker

 

Urbanizácia a príroda

Urbanizácia ovplyvňuje nielen ľudský svet. Mestá sa v dôsledku devastácie krajiny stávajú aj miestom koncentrácie zvierat[7]. Intenzívnym poľnohospodárstvom miznú remízky, háje a meandre riek, ktoré fungovali ako biotopy a biokoridory pre rastliny a zvieratá. Tieto nahradili veľké bloky polí a hospodárske lesy. Vytvárame monocenózy pre biopalivá, lenže nie všetko, čo má nohy či krídla, vie prekonať tieto vzdialenosti. Motýle a hmyz za svoj život dokážu preletieť len niekoľko sto metrov a je koniec! Predstavte si prespektívu malého tela, pre ktoré sa repkové pole stáva neprekonateľnou bariérou. Únavou po chvíli padá na zem a zomiera.

Rozvoľnený mestský lesopark poskytuje pre zvieratá lepší životný priestor ako hustý, hospodársky les. Preto do miest prichádzajú nielen líšky, ale aj diviaky, či vyššia lesná zver. Menej postrekov, lepšia kvalita zelene, parkov, lesov, menej predátorov v dôsledku prítomnosti človeka. To všetko je pre zvieratá voľbou prežitia. Zvieratá sa urbanizujú.

Pre mňa ide o dosť závratnú myšlienku, keď si predstavíte, že tá rozsiahla krajina, ktorú milujete a máte od detstva romanticky ukotvenú v pamäti ako plodivú silu, dedičstvo národa, sa v obývateľnosti vlastne zmrštila do niekoľkých kilometrov štvorcových národných parkov a miest.

Úbytok biodiverzity v krajine v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva (c) landscape diversity

 

Mesto po ľuďoch

S postupujúcou urbanizáciou prichádza nielen k zväčšovaniu existujúcich hlavných, či regionálnych miest, ale aj k vyľudňovaniu krajiny a zániku menších miest a dedín. Myslím si, že pre ľudí je dobré vidieť mesto zaniknúť. Pripomína nám to premenlivosť života, prostredia a vlastnú konečnosť. Avšak tieto mestá začínajú znova žiť iným životom. Ekologickou sukcesiou. Pozrite sa na Černobyľ[8], ktorý je teraz ekologicky najbohatším miestom na život. Občas na sociálnych sieťach môžete zazrieť obrázky dedín a malých miest, ktoré pohltila príroda[9]. Prešli ste sa niekedy okrajom mesta, kde ste videli burinami a kríkmi zarastené ploty, koľaje či sklady? Neprekvapil vás bzukot čmeliakov a včiel? Nezazreli ste králika?

Je to takmer paradoxné, ale po krátkej úvahe úplne logické. Život sa s plnou silou a veľmi rýchlo vracia na miesta, ktoré človek opustil.

(c) Getty Images

 

Chytré mesto je zelené mesto

Americký neoliberálny ekonóm Edward Glaeser[10] vo svojej knihe Triumph of the City[11] hovorí, že ak chce človek uchrániť prírodu, mal by ju nechať na pokoji. Teda mal by sa sťahovať do miest, ešte viac ich zaľudňovať, zahusťovať a zintenzívňovať. Zdanlivo rozumná myšlienka sa po chvíli javí prinajmenšom trochu naivná a nedomyslená, ohdliadnúc od faktu, že sám autor v tomto intenzívnom meste nežije.

Mestá sú komplexnými epicentrami ľudí, zvierat, infraštruktúry a budov. Mestá majú svoj metabolizmus, logistiku, potrebujú zázemie krajiny a prírody, zdroje, služby a produkciu (začínajúc vodou, jedlom až po turistiku). My mestskí ľudia potrebujeme prírodu. Je teda najvyšší čas, ak už nie je neskoro, stavať mesto podľa princípov krajinného urbanizmu[12] a integrovať prírodu späť do mesta.

Znamená to teda vytvárať miestne biotopy (miesta ekologickej diverzity – jazerá, remízky, háje, aleje), znovuvyužívať zdroje – cirkulárne uzatvárať toky energií a odpadov a vytvárať lokálne príležitosti práce a vzdelávania. Toto sú princípy fungujúceho mesta budúcnosti. Nepotrebujeme ďalšiu Astanu, ale miesto podobnejšie Almaty. Nedávno som sa zúčastnila Fóra mladých lídrov v Budapešti, kde sme rozoberali budúcnosť miest. Možno vás to prekvapí, ale budúcnosť neleží len v digitálnych technológiach, ale zaistení stabilných podmienok v meste, vrátane tých klimatických. Preto chytré mesto (smart city) je predovšetkým zelené mesto (green city).

 

Ako vyzerá mesto, ktoré je pripravené na klimatickú krízu?

Otázka obyvateľov miest často stojí takto: ostať v meste, mať blízko príležitosti alebo z prehriateho mesta odísť na vidiek?

Nie každý je schopný odísť na vidiek, pretože to nie je romantika, ale zásadná premena životného štýlu. V dôsledku zvyšovania cien bývania v meste, ale predpokladáme, že viac ľudí bude na vidiek, do menších miest alebo do zázemia mesta odchádzať. Tu treba dávať pozor, či je to zázemie obslúžené verejnou dopravou, či je tam možnosť spoločenských stretnutí, či je tam všetko, čo na život potrebujeme, práca a možnosť produkcie potravy. Predmestia, ktoré vzniikli rýchlym developerským boomom, aké vidíme dnes v Bratislave, tieto podmienky nespĺňajú a sú izolovanými zónami, ktoré sú najviac ohrozené.

Odpoveď na túto otaźku môžu pomôcť rozšíriť trendy, ktoré dnes vidíme v záhradkárskych kolóniach, ktoré sú v istom ohľade zaujímavým laboratóriom mesta budúcnosti. Dnes sa do týchto kolónií sťahujú nielen ľudia, ktorí nemajú na bežný nájom, ale aj tí, ktorí hľadajú aj alternatívy ekologického života v meste. Kolónie sa nachádzajú často krát pri železniciach či v dostupnej vzdialenosti, takže človek z nich relatívne ľahko dosiahne na služby a výhody mesta. Obsahujú zeleň, ľudia si v nich môžu čiastočne dopestovať potraviny a ako zelená mozaika je mestská záhradkárska kolónia ekologicky prijateľnejšia ako predmestie záhrad chemických trávnikov, okrasných druhov rastlín a vysokých betónových plotov. Predpokladám, že záujem o záhradkárske kolónie bude v budúcnosti narastať.

Ak sa zamýšľate, prečo ako urbanistka hovorím o záhradkárskych kolóniách, vedzte, že aj prestížne svetové architektonické a urbanistické štúdia vo svojich myšlienkach a projektoch miest adaptovaných na klimatickú zmenu začínajú rátať so štruktúrami podobnými záhradkárským koloniám[13]. Tieto produkčné štruktúry obsahujú aj obytné jednotky, pásy izolačnej zelene, ktoré chránia záhrady – skrátka tvoria environmentálnu mozaiku, ktorá sa môže tvoriť v zázemí, či na hraniciach mesta a tvoriť nástup do krajiny a prepájať ju s rastlým mestom.

Almere Oosterworld, trasnformácia do produkčnej, obývanej krajiny ako zázemia mesta
(c) MVRDV

 

Spoločný menovateľ

Paradigma vzťahu človeka k prírode sa mení. Dokazuje to nielen Greta Thunberg a celé klimatické hnutie, boj o zmenu politík, ale i analýza postojov dospelej populácie Zelené Slovensko[14]. Hovorí, že Slováci a Slovenky majú v emocionálnych hodnotách a behaviorálnych postojoch na prvom mieste prírodu. Ľudia ľúbia krajinu, zelené hory, Kriváň a podobne. Zelená krajina sa umiestňuje ešte vyššie ako tradície. Na tomto obrázku je zaujímavé, že na láske k zelenej krajine sa zhodujú všetci – aj tradične, aj moderne orientovaní ľudia. Príroda je preto spoločným menovateľom nielen ekologickým, technickým, ale i spoločenským. Otázkou však ostáva, koľko z tej zelenej krajiny nám v skutočnosti ešte zostáva?

Kým v minulosti sme ako ľudia s prírodou mali problém a boj, ktorý sme museli vyhrať, dnes máme problém, pretože. nad prírodou vyhrávame. Je čas opustiť myšlienku, ktorá do nás bola a je kultúrne, nábožensky, ekonomicky a politicky vkladaná – že človek je pánom Zeme. Nie je. Sme súčasťou prírody a pokiaľ sa nezačneme správať ako jej súčasť, odpoveď pre nás pride rýchlo. Tak veľku zmenu ako je klimatická kríza nezvládneme ako jednotlivci. Je čas ochraňovať lokálnu krajinu, mestskú krajinu a radikálne zmeniť spôsob ako sa k nej správame. Pretože nakoniec, nie je to príroda kto nás potrebuje. V momente, kedy zanikne posledné ľudské mesto, svet sa vráti do svojej zelenej bohatosti bez spomienky na nás. Sme to však my, čo potrebujeme prírodu. A ak ju zničíme, zničíme aj sami seba.

Ďakujem.

 

Zdroje:

[1] https://www.euronews.com/2017/06/23/almaty-kazakhstan-s-first-capital-and-the-city-of-gardens

[2] https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Nur-Sultan

[3] https://en.wikipedia.org/wiki/Nursultan_Nazarbayev

[4] http://www.wpsprague.com/blog/2019/5/14/different-sides-of-an-adaptive-mind-anel-moldakhmetova

[5] http://www.wpsprague.com/interview_cz/2019/5/30/ekonm-by-mal-by-dleit-asi-tak-ako-zubr-naa-johanisov

[6] https://www.tpl.org/economic-health-benefits

[7] https://www.mixcloud.com/radiofm/zive-mesto_fm-2752019/?fbclid=IwAR1SrYpSjcGolqHoUiI9XHnEjLANHnn3sbFJydahQH7zoVkpBRZpKEUqFjE

[8] https://theconversation.com/chernobyl-has-become-a-refuge-for-wildlife-33-years-after-the-nuclear-accident-116303

[9] https://edition.cnn.com/travel/article/houtouwan-china-ghost-village/

[10] https://en.wikipedia.org/wiki/Edward_Glaeser

[11] https://www.amazon.com/Triumph-City-Greatest-Invention-Healthier/dp/0143120549

[12] https://en.wikipedia.org/wiki/Landscape_urbanism

[13] MVRDV, projekt mesta Almere Oosterworld, postaveného na princípoch krajinného urbanizmu, publikovaného v Ecological Urbanism, Harward University

[14] Corporate Consulting. 2017. Zelené Slovensko. Analýza postojov slovenskej populácie voči ochrane životného prostredia.

Za korekcie ďakujem Lívii Gažovej

Teraz najčítanejšie

Milota Sidorova

Facilitátorka, plánovačka, moderátorka, analytička, networkerka a feministka v službách spravodlivejšieho mestského plánovania