Denník N

Do hrobu pôjde každý naľahko

Aj Široký, aj Fico, aj ja. Hmotnosť batohu si však určíme sami a zlato, diamanty ani milenky v ňom nebudú. Bude tam niečo čierne alebo niečo, čo sme sa aspoň snažili úplne nezačierniť.

Každým našim činom si zarábame na to, ako nám bude v našich posledných chvíľach a ako sa na nás bude spomínať. Na výšku bankového konta si spomenú leda tak naši dediči. Ak sa tam tie drobné nahromadili nečestne, neprinesú im šťastie. Otrávené prachy budú otrávené navždy, leda, že by ste ich použili správne. To znamená – na pomoc potrebným.

Denne som konfrontovaný s tým, že „je nekresťanské to a ono a my, Slovania, sme kresťania!“ Nuž a čo ten múdry tesár hlásal? Nie, že kto má dva plášte má dať jeden tomu, čo nemá ani jeden? Nie, že máme milovať svojho nepriateľa? Nuž tak Slovač asi chodí nahá a nemá nepriateľov. Bohužiaľ, pohľad na politický diskurz napovedá niečo iné.

Príde raz jeden deň, keď si budeme rovní. Ten deň sa nevolá „Deň nastolenia komunizmu“, ale je to deň nášho odchodu z našej fyzickej schránky. Deň našej smrti, ktorej sa nepochopiteľne mnohí boja ako moslim bravčového a Ind hovädzieho. Pritom na nej nie je ani za mak nič strašné. Na umieraní možno, špeciálne ak umierate na pozdĺžny priestrel od kolená po pätu, pri ktorom ste ešte schytali perforáciu tenkého čreva po výdatnej večeri.

Aké budú vaše posledné myšlienky keď pôjdete preč? 

Otázka nie je, či sme dokázali všetko, čo sme si predsavzali. Otázka znie, či sme využili maximum  z našich možnostiach. Inými slovami, či sme to „neodflákli“. Ak si môžeme toto odškrtnúť ako splnené, máme už z polovice vyhrané a naše umieranie sa možno bude podobať zaspávaniu a nie štvrteniu tupou pílou zaživa.

Čo sme zanechal? 

Nehnuteľnosti, zlato, tučné konto, slávne meno a úspešnú firmu!

Ak si zanechal toto, tak si zanechal prd vo vesmíre. Nič z toho nemá reálnu hodnotu, teda aspoň nie trvalú. Zaujíma niekoho cena bytu Einsteina?

Zanechať máme niečo, čo nás presahuje. Niečo, hodné nielen nasledovania, ale skôr výzvy na prekonanie. Nie je to ľahké,ale ako povedal JFK „Nerobíme veci preto, že sú ľahké, ale preto, že sú ťažké“. Ak za sebou zanecháme jedinú, mal náš život zmysel. Od udržania rodinnej farmy navzdor Babišovi až po vyslanie expedície na Mars.

Našim pupkáčom

Páni politici zo Slovenska – po vás nezostane ani smrad. A ak, rýchlo vypáchne. Neurobili ste JEDINÚ vec, ktorá by mala mať miesto v učebniciach dejepisu. Vaše miesto ste si určili sami. Volá sa smetisko dejín. Skončili tam aj iné potvory, ale aspoň nejakú stopu zanechali. Vy ste nezanechali nič.

 

Memento mori 

Jedného dňa nás všetkých čaká smrť. To milosrdné vykúpenie z našej lopoty. Všetkých bez výnimky. Desať sekúnd pred ňou vám príde ako celé hodiny. Sami si rozhodnete, či si tých pár minút pred smrťou odpočiniete a „pokecáte“ s blížnymi, alebo sa budete triasť strachom.

 

Neospravedlňujte sa, že ste všetko robili „pre deti“. Otrávené peniaze otrávenými zostanú a šťastie neprinesú.

Nechcem mať smrť,  aká čaká na Fica, Harabina, Kaliňáka a X ďalších komplicov. Bude hnusná.

Teraz najčítanejšie