Ešte ku kontajnerom

Priestor v okolí Šafárikovho námestia je v dnešnej dobe rozdelený na viaceré priestranstvá a zóny s rôznym stupňom zanedbanosti a devastácie. Pokiaľ sa parčíku – teda časti pred Univerzitou Komenského- teda samotnému Šafárikovmu námestiu dostala v posledných rokoch určitá pozornosť (rekonštrukcia oplotenia parku) ostatné priľahlé zóny sú v silnom štádiu devastácie. Ide najmä o bývalý priestor kasární na ktorom do roku 1990 fungovala kaviareň Kazačok a jeho susednej zelenej ploche až po Gajovu ulicu. Celý tento priestor degradoval po uzavretí Štúrovej ulice a presunutí električkovej a autobusovej zastávky na iné miesto. Menšia frekvencia návštevníkov a absolútne nedostatočné osvetlenie menia tento kedysi atraktívny priestor na ďaľšie „hluché“ miesto nášho mesta. Situáciu celkom nezachránil ani nový detský kútik – ihrisko so zopár lavičkami.

Môžme donekonečna diskutovať o dočasných kontajneroch ako o príliš silnom vstupe do kontextu širšieho centra stredoeurópskeho mesta, ale na slovnom ale aj faktickom spojení „dočasné kontajnery“ je jedna jeho časť v rámci prípadu Šafárikovho námestia veľmi dôležitá a to je slovo „dočasný“. Neviem o tom, že by existoval zámer či už zo strany súkromnej alebo mestskej, ktorý toto miesto aktívne rieši a aj keď existuje, určite si jeho sprocesovanie vyžaduje čas (samozrejme poznáme projekt Camera Obskura múzeum a vieme aj o diskusii o podzemných garážach.) Konečné riešenie Štúrovej ulice je tiež v nedohľadne. A to je presne ten čas v ktorom môže zóna Šafárikovo námestie fungovať a nebyť len ďaľšie tmavé zákutie. Kontajnery dávajú možnosť bez veľkých následkov testovať rôzne funkcie a fungovanie aktivít na tomto mieste a zároveň sú rýchlym riešením súčasnej zložitej situácie. V momente, v ktorom príde iná iniciatíva alebo mesto s dlhodobejším zámerom bude dočasný experiment – kontajnery ľahko premiestniteľný napríklad do inej lokality, ktorá podobné testovanie potrebuje. Myslím si, že tento moment ešte nenastal.

V každom prípade, sa na danú tému rozvinula zaujímavá aj keď nenápadná, vianočnými sviatkami spomalená diskusia, z ktorej občas zaváňa strašná chuť kritizovať a spochybňovať úplne všetko, akokeby bola niekedy možnosť a schopnosť polemizovať dôležitejšia ako realita. A cítim tam aj štipku môjho neobľúbeného cynizmu. Akokoľvek sa usilujem porozumieť aj odporcom kontajnerov v podstate ich seriózne argumenty sa mi zatial nepodarilo nájsť.

Tém, ktoré sa ale v diskusii objavujú je viac a možno je práve toto tá správna príležitosť zamyslieť sa nad širším významom a

zároveň správnym kontextom a pochopením toho, čo pre mesto, jeho priestor a užívateľov, znamená občiansky aktivizmus, ako ho využiť, do akej miery sa dá a má význam ho kritizovať alebo kde existuje tá tenká línia medzi tým čo má mesto pre svojich obyvateľov robiť a kde už iniciatívu môžu alebo musia prebrať oni.