Denník N

V cele predbežného zadržania – 3. časť

Pokračovanie.

V júni roku 2017 som napísal list pánovi prezidentovi Kiskovi. Len v krátkosti som naznačil, čo sudca Kliment so sudcom Michálikom na mne spáchali.

Odpoveď s očakávaním som dostal. Mala len pár viet. Pán prezident Kiska mi nemohol pomôcť.

V Kaniciach pri Brne sa objavili vzácne spisy. S ich čiastočným obsahom som už bol oboznámený, ale dôkazy chýbali. Na predsedníčku senátu pani JUDr. Smolovú ktosi do rodiny Andrášikovcov napísal anonym, že naše odsúdenie je už hotovou vecou. Dalo by sa pokračovať až po bombu uloženú v Justičnom paláci, ktorej nahlásenie nebolo dodnes objasnené. Záujem na nevypočutí korunného svedka obhajoby, ktorý mal ešte v ten deň odletieť do Švajčiarska, bol zrejme organizovaný z ich strany. Tortúra začatá v roku 1981 Štátnou bezpečnosťou pokračuje nepretržite až do dnešných dní.

Z medializovaných prejavov sudcu Klimenta je zrejmé, že sudcovia činní v Kauze Cervanová rozhodovali o vine obžalovaných práve na základe informácií uložených v týchto archívoch.

Utajené spisy Eduarda Pálku sú najmä odpoveďou čo „zvláštní skupina“ bola, ako pracovala, čoho sa dopúšťala, z akých dôvodov bola konštituovaná, prečo prísne utajená. Eštebácka akcia vedená pod bodom U/ mala príznačný názov „SMER“. Akcia SMER sa síce nachádzala na dvadsiatej priečke v poradí, ale Pálka s ňou pracuje od prvého dňa po svojom príchode do Bratislavy ako s hotovou vecou. Jedná sa o rozpracovanie skupiny Nitranov, ktorí objavili možnosti, ako sa zo zovretia politického systému vymaniť. Tzv. podozriví sú do diania vytypovaní. Prečo? Tu sú dôkazy!

Nejednalo sa o žiadne únosy, znásilnenia a vraždy, ale protištátnu činnosť! Kanické archívy majú historickú hodnotu. Sú dôkazom a obžalobou systému, v ktorom sa najťažšia kriminalita a najzávažnejšia trestná činnosť, vrátane vrážd, prišívali nevinným ľuďom. Aby spochybnili nespochybniteľné alibi dvoch mladých mužov, ktorí odmietli slúžiť,  rozhodli sa za to trestať. Ich alibi, (v tomto prípade sa jednalo o dva životy mladých francúzkych sestier) malo byť zmarené. Ako? To sa dnes už asi nedozvieme, ale nasadením agenta na sestry Cohenové dochádza k príprave najzávažnejšieho trestného činu proti ľudskosti a ľudským právam vôbec. Vnútorne som presvedčený, že cieľom tejto operatívno-vyšetrovacej kombinácie nemalo byť len ich zavlečenie do ČSSR, ale zotročenie do pozície krivých svedkýň. Vstupom občana Klimenta do diania sa po prvý raz v histórii zviditeľňuje justičná mafia! Vzhľadom k tomu, že zločiny proti ľudskosti sú podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv nepremlčateľné, voči plk. Pálkovi a agentovi „Kráľovi“ by malo byť vznesené obvinenie zo spolupáchateľstva prípravy únosu ak nie ďalších súvisiacich trestných činov. Myslím si, že dôkazov ku takýmto úvahám sa v Kaniciach nachádza dostatočné množstvo.

Priame nariadenia Pálku a rozkazy k páchaniu trestnej činnosti smerované do vlastných radov sú dôkazy o zneužívaní postavenia celej skupiny, ako som uviedol v predošlej časti. Pritom sa nejedná len o návody, ako nevinných zatvárať, ale aj ako na nich pôsobiť, ako ich psychicky ničiť a deptať nielen nasadenými sadistami v celách väzobných väzníc a predbežného zadržania, ale ako paralyzovať celé ich rodiny a kompromitovať ich aj v civilnom živote.

Ústredným záujmom vyšetrovateľa Pálku je dostať kohokoľvek pod právomoc väzenskej stráže a jej tzv. „vnútornej ochrany“. Nakoľko sa tu jedná o výnimočné prípady beštiálneho zaobchádzania a verejnosť o činnosti takýchto zločineckých zoskupení veľa nevie, zmienim sa o nich.

Operačno-vyšetrovacími kombinácie boli bežnými praktikami komunistického Gestapa. Bol to organizovaný zločin ŠtB. Zatýkanie, teror, vyhrážanie a zatváranie. S príchodom Pálku prišiel do Bratislavy strach. Brutálny operatívec mal k dispozícii cely predbežného zadržania (ďalej CPZ) do ktorých ľudí zatváral ako na bežiacom páse. Na deň, na dva aj štyri. Keď to bolo málo, opakovalo sa to. V prípade Andrášika donekonečna. S krytím Pathy-ho a Lazara. Generál Rudolf Pathy námestník ministra vnútra SSR bol najmocnejší policajt v SSR. Štefan Lazar bol ministrom vnútra.

Spôsoby Pálku boli založené na:

1/ Mlčanlivosti.

Vyšetruje sa prípad kontrolovaný z najvyšších miest štátu – ani sa len neopovážte, čo tu bolo, je a bude povedané, zverejniť – podlieha to trestno-právnej zodpovednosti a my Vás na to dôrazne upozorňujeme. Ak nebudete v base za vraždu, budete v nej za marenie vládou sledovaného úkolu a vyšetrovania. Neopovážte sa ceknúť ani len slovo! Ani len to, že sme sa niekedy stretli. Rétorika „zvláštní skupiny“ bola bez obalov brutálna.

Sieť legalizantov ŠtB a jej agentov bola v plnej bojovej pohotovosti. Bol to vlastne pripravovaný tréning na to, čo tu nikdy predtým nebolo a k čomu ešte len malo dôjsť.

2/ Neznesiteľnosti.

Pálkove CPZ-etky neboli len špinavé diery so zadrôtovanými oknami plné smradu, ktorý sálal z práve znečisteného tureckého záchoda. Či tu bolo všetko starostlivo pripravené a naaranžované neviem posúdiť. Rozhodujúce bolo, že boli vybavené nevyberanou spoločnosťou, ktorú tam orgány socialistickej morálky špeciálne pripravili a nasadili. Čermanov stokrát opakovaný výrok Pálku: „Pripravím pre vás špeciálne cely a celé vaše rodiny sa budú triasť“ nie je len sprostredkovaným výrokom sadistického zloducha s nekontrolovateľnou mocou, ale normou a reáliou života, v ktorom sme v socialistickej klietke za elektrickým a ostnatým drôtom žili. Ak zadržaného pri príchode do Pálkovej cely nevydesil onanujúci úchylák, poslúžil aj kriminálnik alebo poloblázon, ktorý s handrou, s ktorou vytrel špinavú podlahu vrátane záchoda, si poutieral aj tvár. A pokúsil sa utrieť aj vašu. Nechali vás s nim deň, dva či tri a recitovali ste aj o tom, čo ste nikdy nepočuli. Oni mali čas, vy ste preklínali každú sekundu! Časť informácií na ktoré sa vás pýtali, ste dostávali aj od neho, tu v tejto CPZ, pretože monotónne rozprával aj bez toho, že ste mu nič neodpovedali, alebo sa ho na niečo pýtali. V roku 1979 Dúbravický mjr. Lichovníka doslovne žiadal, čo je aj zaznamenané, aby bol láskavý a neodovzdával mu informácie o priebehu niečoho, čo sa ho netýka. Rozhovor by mal byť autentický, pretože sa jedná o interný záznam vyhľadávajúceho orgánu. V protokole o výsluchu by sa také niečo nikdy neobjavilo, pretože to kapciózne otázky kladené v rozpore s Trestným poriadkom.

CPZ bola zahrievacím kolom. Strávili ste v nej v buď 42 alebo 90 hodín len čakaním. Nasledoval 6-hodinový maratón kladenia otázok viacerými osobami pomocou tzv. otázkových protokolov, z ktorých ste sa dozvedeli, čo chceli počuť od vás. Aby útlocitní páni náhodou neporušili zákon – maximálna doba zadržania bola 48 hodín, ale 96 hodín vo výnimočných prípadoch. Kauza Cervanová bol výnimočný prípad. Po prepustení ste boli do pár hodín opäť zatknutí a kolotoč sa opakoval. Milan Andrášik bol takýmto spôsobom zatýkaný celé 3 roky  a to aj 2-3x týždenne.

V mojom prípade to bolo podobné, len vo väzobných podmienkach. Darmo som protestoval a opakoval, že nakoľko som na diskotéke v Mlynskej doline nebol, nemohol som sa stretnúť s nikým, kto tvrdí, že ma tam v ten večer videl (svedkovia Urbánek a Škrobánek ma pri opoznávaní na súde vôbec nepoznali), hoci moja prvá odpoveď musela byť pre zdravého človeka dostatočne zrozumiteľná. Ako prebiehal výsluch pomocou otázkového protokolu prikladám. Nerozumel som tejto „hre“ a nevedel som ani, ako sa voči nej brániť.

A naši advokáti? Sedeli tam ako pečiatky, nikto ani nemukol. Žiaden protest v tom čase nebol ani len mysliteľný. Stačil len náznak a boli by na hodinu vyhodení. Počas môjho zastúpenia vyhodili z advokátskej komory môjho pôvodného advokáta JUDr. Gašpara Arbéta a pokúšali sa zbaviť ďalších. Bola to výstraha. Dr. Arbéta neskôr nahradil Dr. Kubál, ktorý bol pôvodne stanovený ako advokát ex-offo Milošovi Kocúrovi.  Sťažnosť JUDr. Vojtecha Kubála  sa v Levoči objavila ako zatajená až po 20 rokoch. Ukradli ju zo spisu. Záverečnú reč JUDr. Ing. Turi-Nagya a JUDr. Kamila Bereszeckého na tú dobu považujem za odvážnu, Dr. Kubála po mojom odsúdení zatkli, odsúdili a tiež strčili do basy. Na rozdiel odo mňa sa po roku 1989 aspoň dovolal práva.

3/ Ohrozenia.

Vy ste inžinier? Škoda, asi Vás v Leopoldove nevyužijeme. Budete spoločnosti osožný pri úkolovej manuálnej práci. Samozrejme po 15-tich rokoch, keď sa z nápravného zariadenia domov vrátite, ak sa samozrejme vôbec vrátite, pretože Vy ani netušíte, čo Vás tam čaká. Áno, čakalo ma tam doslovné peklo a pripravil ho Michal Zervan. Kto bol Michal Zervan napíšem neskôr.

Sťažovať sa nebolo kde, tak ako to nie je možné ani dnes. Pálka, Valašík a Kliment tvoria zomknuté jadro vorov. Rozdiel medzi súčasnosťou a minulosťou je len v tom, že dnes sa o Kauze Cervanová môže aspoň hovoriť a písať.

Ako to prebiehalo na Pálkovom, Rohanovom či Lichovníkovom výsluchu?

Pálka: Na diskotéke, kde ste boli s Andrášikom a francúzkami bol aj Brázda.

Čerman: Nepamätám si na neho, bol som tam s Andrášikom a francúzkami, ale Brázda tam nebol.

P: Vy ho kryjete!

Č: Nič a nikoho nekryjem.

P: My vieme, že tam bol. A bol opitý. Potvrdzuje nám to x-svedkov. Súdruh Čerman veď bavme sa ako normálni ľudia! Vy tvrdíte, že Brázda tam nebol. My tvrdíme, že tam bol a ja sa Vás pýtam! Je možné, že ste si ho nemuseli všimnúť? No odpovedzte! Mohol tam byť aj bez toho, aby ste si ho všimli?

(Len sa opovážte povedať, že nie! V tom okamihu ste jeden z vrahov.)

Č: No? …. nasleduje dlhé ticho ….možné to je. Ak tam bol a ja som ho nevidel, byť tam asi mohol.

Protokoluje sa : Čerman pripúšťa, že Brázda bol kritického dňa prítomný na diskotéke v Mlynskej doline. Čerman podpisuje.

Pálka podáva záznam generálovi Pješčakovi:  Z výpovedi Čermana je preukázané, že na diskotéke bol prítomný aj Roman Brázda. Podľa ďalších násilník, erotoman a homosexuál.

Fero Čerman si pri tom veľmi dobre uvedomoval, že Brázda tam nebol, pretože, keby tam bol, určite by sedel medzi nimi. Veď to bol ich kamarát – bol jedným z nich, dobre sa nielen poznali, ale aj navštevovali! Otázka, prečo sa tak zachoval, zodpovedaná nikdy nebola.

A Andrášik? „Udal ho“. Aj napriek tomu, že vedel, že tam nebol. Síce s vedomím, že ak k niečomu dôjde, na súde povie pravdu. Lenže priestor medzi jeho výpoveďou a súdom neboli len 3 roky účelových príprav spojených so stovkami úkonov nezmyselných zatýkaní a ďalších konštrukcií, ale hora utrpenia a trápenia, ktorá prevalcovala aj jeho samého. Zašlo to až tak ďaleko, že ku koncu bola existenčne ohrozená celá jeho rodina.

Pokiaľ Andrášik Brázdu vyhľadal a rozpovedal mu, čo sa v konšpiračných domoch a bytoch Štátnej bezpečnosti pravidelne a za akých okolností odohráva, Čerman sa striktne držal nariadenia č. 1. Nikdy ho neporušil. Na Pálku síce napísal ministrovi Obzinovi sťažnosť, ale pokoj od neho nemal. Bol presmerovaný pod kontrolu ŠtB, kde sa z neho stala tzv. „záujmová osoba“. O tom, že sa eštebáci zaujímali dokonca aj o mňa mi nikdy nepovedal. Objavil som to až v Kanických záznamoch po 38 rokoch.

15.06.1981 boli všetci za mrežami. Z vraždy obvinili nič netušiaceho Kocúra, čosi tušiaceho Brázdu a Čermana. Andrášik sa mal stať korunným svedkom. Nakoľko svedčiť voči svojim kamarátom kategoricky odmietol, za 3 dni obvinili aj jeho. Svojské chápanie sudcu Klimenta v denníku Postoj, týkajúce sa postavenia Andrášika v predprípravnom konaní, je myslenie, ktoré azda nepotrebuje žiaden komentár. Kliment sa tvári, že nechápe, prečo Zimáková Andrášika vynechala. Prezradím mu to. Andrášik bol Pálkom pripravovaný do role korunného svedka. Zimáková ho nespomínala preto, že to od nej nevyžadovali. Svedok Andrášik mal oveľa vyššiu hodnotu než obvinený Andrášik. A keďže Andrášik stále žije, stačí mu dať priestor na vyjadrenie. Myslím, že to vysvetlí, aj bez napovedania, veď to z toho spisu vyčnieva a kričí! Sudca Kliment mal dostatok priestoru svoje „intelektuálne“ vývody dôvodniť v rozsudku, ktorý nesie jeho podpis, ale vyjadrovať za iných by sa nemal.

Na to sa zistilo, že vrahov už majú, ale nie „svedkov“, pretože toho, na ktorom 3 roky stavali proces v jedinom okamihu stratili. O 3 týždne bol medzi obvinených zatiahnutý Lachmann, o týždeň neskôr ja a napokon Dubravický.

A doznania? Akoby som počul ktoréhokoľvek spomedzi nich: „Nebojte, súdruh Zervan to zariadi.“

Pokračovanie na budúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

 

 

1. časť – Zglejené bratstvo Petra Tótha

2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

 

 

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho iného, niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia, ukradli mi nielen rodinu a slobodu, ale pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika a pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú a ďalších 7 osôb. 38 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho trollov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu