Denník N

Toaletný papier v nemocnici nie je inovácia

Zatiaľ čo v zahraničí už operujú roboty a lekári vyšetrujú aj na diaľku cez smartfón, na Slovensku sa premiér s ministerkou chvália poskytovaním toaletných papierov a nových postelí. Pacientom a zdravotníkom potom zostávajú už len žarty cez slzy, že niektoré nemocnice u nás vyzerajú ako z Černobyľu. Naše zdravotníctvo zúfalo potrebuje skutočné inovácie a najmä niekoho, kto bude za ne zodpovedný.

Predstavte si, že ležíte doma chorý na gauči. Zapnete smartfón a na diaľku opíšete doktorovi svoje trápenie. Ten si od vás vyžiada vzorky, ktoré na druhý deň vyzdvihne kuriér a doručí ich lekárovi. Potom vám už iba zavolá sestra a oznámi vám, že máte predpísaný recept, ktorý si môžete vyzdvihnúť v hocijakej lekárni. Alebo, že vás objednala k najbližšiemu špecialistovi. Nemusíte vyrážať o tretej ráno, aby ste sa dostali na radu, pretože vás tam už očakávajú, objednaného na konkrétny termín. Ak váš stav vyžaduje zákrok v nemocnici, nemusíte ďaleko cestovať, lebo operovať vás môže robot, ktorého ovláda chirurg na druhom konci sveta. A to že na izbe nemáte plesne, prefukujúce okná a na záchode máte dostatok toaletného papieru, je samozrejmosťou.

To, čo znie v podmienkach slovenského zdravotníctva ako sci-fi je v iných krajinách už realitou. A na Slovensku môže byť tiež. Inovácie šetria peniaze, prinášajú viac zdravia, komfort a vyššiu bezpečnosť pre pacientov aj personál. Oplatí sa do nich investovať. Na to, aby sme ich však mali aj v našom zdravotníctve viac, potrebujeme redefinovať úlohy a zmeniť motivácie v systéme. Ale v prvom rade, potrebujeme politické vedenie, ktoré sa prestane tváriť, že toaletný papier či výmena starého kotla je inováciou.

Čo je zdravotnícka inovácia

Inováciou môže byť nový liek, či nový spôsob jeho použitia, novovyvinutý prístroj alebo iná technológia, ale napríklad aj nové motivačné mechanizmy pre lekárov, usporiadanie ambulancií a nemocníc, zmena organizácie práce, liečebné postupy a mnohé ďalšie, ak vo svojej zmene prinášajú lepšie výsledky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Medicína sa vyvíja a postupuje dopredu. Ak chceme pre našich pacientov skutočne modernú starostlivosť, musíme byť schopní tieto inovácie preberať a implementovať. Na Slovensku s tým, žiaľ nemáme najlepšie skúsenosti – o roky odkladaných projektoch ako DRG a e-Health počul asi každý. Najnovšie sa medzi odsunuté pokusy o modernizáciu zaradil aj projekt stratifikácie nemocníc, na ktorý sa vraj premiérovi Pellegrinimu nepodarilo nájsť dostatok politickej vôle.

Ako priniesť inovácie do systému

Podpora zdravotníckych inovácií je široká téma. Dnes väčšinu dovážame zo zahraničia a len veľmi málo inovácií vzniká priamo na Slovensku. Je tu priestor pre väčšiu podporu vedy a výskumu ale aj spoluprácu so zahraničnými univerzitami, nemocnicami a komerčnými firmami pôsobiacimi v zdravotníctve. Potrebujeme dlhodobý plán s víziou a nie len lepenie dier v podobe výnimočného schvaľovania inovatívnych liekov na základe verejného tlaku, keď už všetkým došla trpezlivosť.

Sme presvedčení, že tomu ako neustále vylepšovať náš systém, by sa mal niekto aktívne, sústredene a plnohodnotne venovať. V Spojených štátoch majú napríklad špeciálnu inštitúciu, ktorá sa venuje zavádzaniu rôznych platových mechanizmov. Briti nezaostávajú a inováciám sa u nich venuje inštitút so skratkou NICE. V marci tohto roka schválili v Poľsku zákon, ktorým vznikla podobná agentúra, ktorej úlohou je podporovať vývoj a implementáciu medicínskych inovácií v krajine.

Transformujeme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

našom programe navrhujeme, aby inovačnú agendu prebral nový nezávislý Inštitút pre kvalitu a inovácie. Ten by mal vzniknúť transformáciou z dnešného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Nový Inštitút by sa mal v spolupráci s komorami, odbornými spoločnosťami, akademikmi, podnikateľmi a inými odborníkmi venovať tomu, ako zrýchliť implementáciu inovácií zo zahraničia a podporovať ich vznik priamo na Slovensku.

Úlohou Inštitútu by malo byť aj hodnotenie nových medicínskych technológii – tzv. HTA (health technology assessment), tvorba medicínskych štandardov, kontrola kvality, identifikovanie bariér pokroku, podpora vývoja nových platobných mechanizmov, či podpora zvyšovania efektivity poskytovania zdravotnej starostlivosti napr. reorganizáciou práce. Pod nový Inštitút by sa mali presunúť aj hlavní odborníci spolu s kategorizačnými komisiami, z ktorých chceme vybudovať  profesionalizované a nezávislé odborné orgány.

Inštitút by mal byť tým, kto zastreší návrh a štart pilotného projektu, jeho vyhodnotenie a v prípade úspechu ho pomôže rozšíriť medzi viacerých poskytovateľov. V našom návrhu má Inštitút tiež vlastné finančné zdroje na grantovú podporu inovatívnych projektov. Pre každý zásah alebo investíciu do systému zdravotnej starostlivosti budeme vyžadovať presne stanovené merateľné ciele, podľa ktorých sa dá jej úspešnosť vyhodnotiť.

Účinnejšia ochrana práv pacientov aj verejných zdrojov

Okrem samotného vypracovávania štandardov a hodnotenia kvality poskytovanej starostlivosti bude jednou z hlavných úloh Inštitútu na kvalitu tiež dohliadať. Pôjde o prípady ako nedodržiavanie štandardných postupov, neplnenie nároku poistenca a iné bezpečnostné riziká, ktoré bude Inštitút priamo trestať a dohliadať na nápravu.

ÚDZS bol z hľadiska ochrany pacientov zamýšľaný ako úrad, ktorý mal urýchliť a zjednodušiť riešenie pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žiaľ, ukázalo sa, že má presne opačný efekt. Pacienti sa zväčša i tak musia obrátiť na súd a zastávka na ÚDZS len predlžuje celý proces. Sme presvedčení, že právomoc skúmať pochybenia poskytovateľov by malo prejsť po českom vzore plne na súdy. Tie poskytujú oveľa väčšiu záruku nezávislého preskúmania a poškodenému môžu priamo určiť formu náhrady.

Doterajšiou úlohou ÚDZS bol tiež dohľad nad trhom verejného zdravotného poistenia. Ani v tomto smere sa veľmi neosvedčil. Či už išlo o účtovnú operáciu súkromnej poisťovne Dôvera, alebo kauzu „teta Anka“ bývalého riaditeľa štátnej poisťovne, Marcela Foraia, Úrad nedokázal včas ani dostatočne rázne reagovať. Sme presvedčení, že tieto úlohy bude lepšie vykonávať Národná banka Slovenska, ktorá má na to viac zdrojov aj skúseností a už dnes dohliada aj na komerčné poisťovne.

Údržbár bez vízie

Je ťažké odhadnúť, či dnešnej vláde chýba viac schopnosť alebo vôľa zavádzať novinky do nášho zdravotníctva. Je ale jasné, že bez ambície je ministerstvo zdravotníctva odsúdené na úlohu večného údržbára. Momentálne to totiž vyzerá tak, že sa vláda snaží len chaoticky zapchávať diery, tam kde sa objavujú. Postupne však bude dier pribúdať a celá stavba začne byť pod váhou záplat labilná. Preto potrebujeme stabilný a predvídateľný spôsob, ako k našim pacientom prinášať modernú a kvalitnú starostlivosť 21. storočia.

Tento blog je 3. časťou série, v ktorej vám spolu so Zuzanou Vargovou predstavíme Program pre zdravie strany SPOLU. O týchto, ale aj ďalších opatreniach, ktoré v SPOLU navrhujeme, si môžete prečítať viac TU. Vaše pripomienky a námety na zlepšenia nám môžete odovzdať TU. Témy a aktivity strany SPOLU môžete sledovať tiež na facebooku .Náš predošlý blog o tom, ako musíme dostať za každé euro viac zdravia nájdete TU.

Teraz najčítanejšie

Oskar Dvořák

Pôsobím v strane SPOLU - občianska demokracia, kde sa venujem problémom a riešeniam nášho zdravotníctva. Moje výstupy môžete sledovať aj na facebooku na tejto adrese: https://www.facebook.com/dvorakoskar/