Denník N

Korektnosť je newspeak 21. storočia

Stalo sa módou, kupovať si dobré svedomie, správnosť, iba za názory, názory, ktoré nemajú zmeniť k lepšiemu ich nositeľov, ale podrobiť direktívam celý ostatný svet. Moralizátori majú unikátny predpis, poznajú jediný správny názor a jedinú možnosť čo si o čom myslieť, či dokonca ako to cítiť a prežívať. V podstate nemajú tak ďaleko od protiextrému, ktorý kritizujú. Bez hanby sa označujú za liberálov, ale názorovú slobodu v skutočnosti nepripúšťajú, popierajú aj diskusiu, lebo pravda je nediskutovatelná a už dopredu známa (samozrejme iba im).

Totalita ich správnosti, predstava o lepšej spoločnosti. Ich dogma je Inakosť, bez ohľadu kto je obeť a kto páchateľ, kto utláčaný a kto utláčateľ, nezaujíma ich spravodlivosť, následky. Zaujíma ich kompenzácia, ktorá by mala byť poskytnutá každej vybranej inakosti bez ohľadu na okolnosti, práve preto, že je inaká a pre nič iné. Kto teda v prvom rade odlišuje?

Priznanie chýb minulosti má zmysel pre ich neopakovanie, títo moralizátori však vyťahujú aj hrozivé prešľapy minulosti, nie preto aby varovali pred ich opakovaním, ale preto aby prinútili ľudí sypať si popol na hlavu, niekedy kvôli predkom a niekedy dokonca iba preto, že nepatria do nejakej sprofanovanej kategórie inakosti. Toto sypanie si popola na hlavu je ako prvotný hriech, vzbudzovanie viny v tých, ktorí sa neprevinili, len je to teraz opačne, nevzbudzuje sa vina vo veriacich, nevzbudzuje sa v tých čo sú niečím iní, ale v tých ktorých sme do nejakej krabičky inakosti ešte nevložili. Takže problém to neredukuje, len rozširuje. Cíťte vinu za čo nemôžete.

Extrémne názory niekedy vedú k extrémnym činom a často tak volajú po revolúcii, keď evolučný spôsob vývoja spoločnosti je pre nich príliš pomalý a pomalšími zmenami k lepšiemu opovrhujú alebo ich ani nevnímajú. Pritom žijú v demokratických zemiach a tak ako aj extrémistom iného razenia, demokracia im vyhovuje, iba keď vyhrajú im názorovo blízki, inak je zrazu nevyhovujúca a nie sú ochotní zmieriť sa s demokratickým výsledkom. Ich nesúhlas či vnútorný hnev by bol aj prirodzený, ale tá hystéria ktorej podliehajú a ktorú šíria už prirodzená ani normálna nie je (podobne ako u fašistov a nacionalistov, ktorí tiež vidia všade nejakú konšpiráciu a spiknutie).

Princíp na ktorom vznikajú je veľmi podobní mladým fašistom a nacionalistom. Miesto ochrany výhradnej kultúry naopak zachraňujú inakých a to rovno v globále. Nedajú si námahu zisťovať ani kto má na čom aký podiel a akú osobnú zodpovednosť, či aká je zodpovednosť tej ktorej skupiny, zaujímavé sú pre nich iba práva a slobody, ale už bez zodpovednosti. Čo je veľmi zle.

Nemajú schopnosť vnímať individualitu a pochopiť, že každá individualita okrem svojich práv a slobôd má aj svoje povinnosti a zodpovednosť, že jedno nemôže existovať bez druhého a ani inakosť to nezmení. Nemajú schopnosť rozlišovať medzi inakosťou, ktorá je vrodená a inakosťou, ktorá je daná vôľou, teda možnosťou výberu, aj keď v niektorých prípadoch výber je značne ovplyvnený kultúrnymi zvyklosťami rodiny v ktorých tá ktorá individualita vyrastala a žila.

Samozrejme, nemýlia sa vždy, niekedy zhodou náhod naozaj obhajujú nespravodlivo a neférovo utláčaných, či nie plne zrovnoprávnenych, často im však robia ale aj medvediu službu, keď ich nakoniec dávajú na roveň s ľuďmi, ktorí si za svoj údel môžu sami a nie sú obeťami. Niekedy dokonca obhajujú a zastávajú sa tých, ktorí su strojcami a činiteľmi roznych problémov a nie ich obeťami, no napriek tomu sú pre svoju inakosť ospravedlňovaní, banalizovaní alebo sa im dostane neprimerane zhovievavého prístupu.

Problém je, že sa nevedia zmieriť s nedokonalosťou sveta a pochopiť, že zmena je možná, ale iba v rámci nejakých možností, že je potrebný čas na vývoj a že svet nikdy nebude dokonalý podľa niekoho utopických predstáv, ktoré by pri ich realizácii a naplnení kľudne mohli zapríčiniť skôr dystópiu, než želaný stav. Rovnako tie zmeny nemôžu prebehnúť zo dňa na deň, lebo ten najrozhodujúcejší boj prebieha v mentalite tej ktorej kultúry, ktorá sa nezmení zo dňa na deň, niekedy ani v priebehu desaťročí. Lenže miesto osvety, vnucujú, čo osvietenstvo v danej mentalite skôr brzdí a provokuje k spiatočníctvu ako by mu prospelo. A kým na jednej strane by mali bojovať proti paušalizovaniu tých čo sú odlišní, oni používajú paušalizácie nad každým kto s nimi nesúhlasí (kto nejde s nami, ide proti nám, respektívne – mýlia sa všetci, kto nemyslia ako my).

Ako večný obhajcovia inakosti sa nakoniec snažia existujúcu inakosť poprieť, vymazať alebo sa na ňu naopak fanaticky upnúť a brať ju ako rozhodujúci prvok pre získanie práva či ochrany. Lenže rovnoprávnosť je o tom, že dané právo majú všetci, v slove všetci v ktorom sú obsiahnuté aj všetky formy odlišnosti, inakosti spolu s ostatnými. Rovnoprávnosť by správne mala na každého distribuovať rovnakú mieru slobod, ale aj zodpovednosti. Teda dôležité aby dotyční neboli posudzovaní na základe svojej inakosti, ale na základe svojich činov a názorov, ktoré prezentujú s plnou vážnosťou.

Ukazuje sa, že tak ako bola inakosť kedysi kľúč k negatívnej diskriminácii bez ohľadu na to o koho išlo, dnes je pre nich kľúčom k pozitívnej diskriminácii bez ohľadu na to o koho ide, no stále je to diskriminácia, odlišujú presne tak ako rasisti a šovinisti pred nimi, len chcú na tom niečo iné postaviť.

Nakoniec predsa pozitívna diskriminácia akejkoľvek inakosti, je negatívnou diskrimináciou v tej istej veci pre všetkých ostatných.

Ich snahou je proste rovnosť a nie rovnoprávnosť, občas sa zdá, že je to nejaký ich komplex a reakcia na to keď vo vnútri seba rozlišujú úplne všetko a všetkých. Akoby týmto sami sebe chceli dokázať, že odlišnosť a rozdiely neexistujú. Lenže existujú a vždy budú. To však dosiahnutiu rovnoprávnosti vôbec nevadí, akurát dosiahnutie rovnosti je nemožné. Pochopte, každý sme iný, v individualite svojej duše.

Korektnosť je newspeak 21. storočia. Dúfam, že skončí niekde na jeho začiatku a nebude sa tiahnuť s celým. Záleží, či aspoň zväčša opustíme módu ilúzií, keď našu správnosť a šľachetnosť si vieme kúpiť za na prvý pohľad skvelé názory, ktoré sú však vo vnútri pokrútené a nanucované nie iba tým čo zaspali na tolerancii, ale aj všetkým, ktorí ich prekukli.

Čo všetko ich vie uraziť, čo všetko sa ich vie dotknúť. Biely cukor a čierny čaj. Vynucujú si ako praví totalitári.

Inakosť na základe vonkajších znakov dlhodobo zapríčiňovala neoprávnene rozlišovanie. Na druhej strane, pre mnohé vnútorne znaky stále rozlišovať potrebujeme. Nejde poprieť, že každý z nás vrátane fiktívnych postáv ma iný charakter tvorený vonkajšími a vnútornými znakmi a tie sú tak, lebo sú v danom človeku jemu najviac prirodzené a neexistujú preto, aby niekoho urážali alebo naopak tešili jeho zmysel pre korektnosť.

Česť všetkým bojovníkom, ktorí v 20 storočí bojovali za tých, ktorí boli obeťami nespravodlivosti, nerovnoprávnosti, neférovosti a krívd, česť tým, ktorí za nich bojujú aj dnes a hľadajú ďalšie možnosti, spôsoby a cesty ako ich naozaj ochrániť. Česť tým, ktorí takto konajú v svojom živote a nešíria pritom iba názory, ktorým by sa mali podriadiť všetci inak zmýšľajúci. Stop „nacionalizmu“ akejsi unifikovanej globálnej identity, ktorá v skutočnosti neexistuje. Každý sme iný. Nakoniec ani multikultúrnosť nie je o jednej unifikovanej kultúre, kde prestaneme vnímať rozdiely, iba sa na základe týchto rozdielov nijak pozitívne ani negatívne nediskriminujeme. Ide o rôznorodosť, nie o jej popretie.

*Oni. V každej krajine, v mnohých serioznych médiach. Ochrancovia pred diskrimináciou, ktorí chcu riešiť problém diskriminácie iným druhom diskriminácie, neprávosť, iným druhom neprávosti, naprávať klamstvo, iným druhom klamstva, napraviť zlo iným druhom zla, ktorí sami pre seba volajú dobrom. Úprimne tomu veria, ale mýlia sa. Mali by sa zamerať na princípy, na dej, nie na to kto je kto. Tí čo sa zamerali iba na to kto je kto, kde patrí a nepatrí, to tí sú povodcom zla a *Oni sa k nim dobrovolne pridali v presvedčení, že proti ním bojujú. Slovo fašizmus sa pomaly rozpustilo a dnes už žije v každom druhe extrému, ktorý chce aby ostatný pestrý svet sa podriadil jeho druhu predstáv o lepšom zajtrajšku.

Koretknosť chce aby sme sa tvárili, že neexistuje a nebude existovať, zlo, ktoré treba pracne naprávať, toleranciou a pochopením, ktoré nie sú vnútené. Korektnosť nechce pojem tolerancia a pochopenie, radšej chce zmazať všetky rozdiely, aby tie slová neboli potrebné. Rozdiely sú pre človeka pokušením aby konal zle a nesprávne, korektnosť chce odstrániť túto dilemu, tým, že iných presvedčí, že rozdiely neexistujú, namiesto prvých liberálnych bojovníkov, ktorí hlásali, že rozdielni sa majú pokúšať k sebe nájsť cestu. Korektnosť je infantilná cesta k dokonalosti, pri ktorej zaniká voľa, porozumenie. Korektnosť nehlása, poznaj druhého, ale mysli si, že každý je ako Ty. Korektnosť je nevalidná tak ako bol komunizmus, vie fungovať iba v niekoho predstavách, inak nefunguje, pre nekonečný počet rozdielov, ktorý si proste nejde odmyslieť.

 

 

Teraz najčítanejšie