Ako nás Miloš Jakeš môže poučiť pri budovaní občianskej spoločnosti a ochrane životného prostredia (bez irónie) alebo ich ohrozenie jakešmi súčasnosti

V minulom týždni sme si pripomenuli jedno historické výročie – 30 rokov od prejavu Miloša Jakeša ku komunistickým tajomníkom. Kto si ho vypočul celé, zistil, že je veľmi poučné aj dnes – aj keď inak ako Miloš zamýšľal. Miloš Jakeš totiž (na rozdiel od mnohých súčasných politikov) hovoril súvislo, ucelene, slušne a logicky; samozrejme z hľadiska zarytého komunistu. A práve to nám môže byť zdrojom poučenia a najmä výstrahou, aby sme sa z minulosti poučili a neopakovali ju. Ak sme ho totiž pozorne počúvali a porovnávali vtedajšiu situáciu so súčasnou tak zistíme, že vtedajšia situácia v spoločnosti nebola odlišná od dnešnej. Komunisti v tom čase čelili rovnakým problémom akým čelíme aj v súčasnosti: efektivita hospodárstva a znižovanie štátneho dlhu, fungovanie zdravotníctva a životné prostredie. V čase príhovoru si komunisti užívali ešte svoju moc; hoci neodvratná zmena bola už za dverami a v takýto čas zažívame v spoločnosti aj práve teraz. Riešenia však prišli neskoro a hlavne nedostatočne a preto sa komunistický blok a komunistické zriadenie zrútilo – nedokázalo efektívne riešiť výzvy, ktorým čelilo. Ja sa chcem pozrieť na konkrétnu oblasť – životné prostredie a občiansku angažovanosť a poukázať na najväčšie ohrozenie životného prostredia a občianskej spoločnosti v súčasnosti – a to nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nový stavebný zákon.

OBČIANSKE ZDRUŽENIA- EKOTERORIZMUS ALEBO OBČIANSKY SYSTÉM KONTROLY

Pozri video v čase 5:18 a nasledujúcej asi pol minúty…

Jakeš v tom čase  z pohľadu komunistu pomenoval ekologických aktivistov ako niekoho, kto iba otravuje a kladie podmienky. Zároveň ukázal, že z pohľadu komunistov to bolo neprijateľné – oni predsa poznajú problémy životného prostredia a ak ich neriešia, tak je to preto, že ich nepovažujú za dostatočne dôležité resp. všetko ostatné je dôležitejšie a cenu zaplatí práve environment. Vidíme tu pohŕdanie ekologickými aktivistami ako boli iniciatíva Bratislava nahlas! a považovanie ich za otravné znepríjemňovanie, ktoré aj tak neberú vážne. Nie je to tak odlišné od označovania ekologických aktivistov za ekoteroristov…

Aj návrh nového zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pripomienky k novému zákonu o životnom prostredí svedčia o tom, že súčasní mocní predstavitelia verejného sektora (štátu a samospráv) ale aj niektoré vplyvné organizácie reprezentujúce priemysel a biznis ukazujú, že aj oni vnímajú verejnosť tak jakešovsky.

Mimochodom, slovenské právo má v odpovedi na otázku v názve tejto kapitoly jasno: nový súdny správny poriadok priniesol ekologickým občianskym združeniam jednu významnú kompetenciu: môžu žalovať všetky rozhodnutia, o ktorých sa domnievajú, že poškodzujú životné prostredie. Slovenské právo (v praxi aj v teórii) jednoznačne občianske združenia uznalo ako dôležitý pilier neštátnej kontroly plnenia verejných záujmov ochrany a tvorby životného prostredia. Jasno v tom má aj Európska komisia – chce ešte viac posilňovať občiansky sektor ako prirodzeného oponenta populizmu a partikulárnych záujmov. Pozrime sa však aj na rôzne záujmy z pohľadu ústavy a práva.

VZŤAH PRÁVA NA PRIAZNIVÉ ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VLASTNÍCKEHO PRÁVA A PRÁVA PODNIKAŤ

Vlastnícke právo definuje čl.20 Ústavy SR ako garantované aj čl.35 ústavy garantuje slobodu podnikania; podobne čl.44 a čl.45 ústavy zase garantuje právo na priaznivé životné prostredie a úplné a presné informácie o ňom. A aký je medzi nimi vzťah? Nuž jednoduchý: čl.20 ods.3 ústavy definuje ako zneužívanie vlastníctva také jeho využívanie, ktoré nadmerne poškodzuje životné prostredie; čl.55 ods.1 zase definuje slovenské hospodárstvo ako trhovú ekonomiku so silným sociálnym a ekologickým aspektom. Právo na priaznivé životné prostredie je súčasťou podnikania aj vlastníctva a tieto sa mu podriaďujú.

Čo iné zákony? §44 Obchodného zákonníka definuje podnikanie nadmerne poškodzujúce životné prostredie ako nekalú konkurenciu; §18 zákona o životnom prostredí zakazuje využívať prostredie nad únosnú mieru. Európska legislatíva? Aarhuský dohovor hovorí o práve na zabezpečenie takých životných podmienok, ktoré sú vhodné pre zdravie a dosiahnutie blahobytu a životné prostredie pokladá za dôsledok ale aj predpoklad ich dosiahnutia. Rozsudok medzinárodného súdu v kauze Gabčíkovo, ktoré Slovensko vyhralo, sa použila prvá medzinárodná právna definícia trvalo udržateľného rozvoja, ktorá obsahuje medzigeneračný dialóg a spravodlivosť. A napokon súčasná prezidentka Čaputová začala svoju kariéru v kauze Pezinskej skládky, ktorá bola zavŕšená rozsudkom Veľkého tribunálu európskeho súdneho dvora a to právne záväzným výkladom európskeho práva nasledovne: ak je v kolízii vlastnícke právo a od neho odvodené právo (napr. stavebné alebo podnikateľské) a právo verejnosti na priaznivé životné prostredie, potom prevahu má záujem a právo verejnosti na životnom prostredí na individuálnym vlastníckym, stavebným alebo podnikateľským záujmom a to až do doby, kým sa nepreukáže opak v príslušných konaniach.

Združenie domových samospráv ide v podstate v šlapajach súčasnej prezidentky, to čo dokázala ona v prípade Pezinčanov chceme dopriať každému na Slovensku. Preto sme začali pôsobiť ako reprezentant verejnosti a životného prostredia a to skoro vo všetkých projektoch, ktoré boli posudzované procesom EIA. Nepožadovali sme a nepožadujeme nič iné, len aby investor resp. projektant preukázal, že jeho projekt vyhovuje environmentálnym štandardom a to podľa zákonov, ktoré stanovujú limity a požiadavky na kvalitu životného prostredia a jeho jednotlivých zložiek a to od všetkých vždy a rovnakým spôsobom. V predchádzajúcich blogoch sme opísali naše skúsenosti (ktorých je prevažná väčšina) a pozitíva z toho prameniace pre celé Slovensko, ktoré si každý deň užívame a ani si to neuvedomujeme. Dnes sa však chcem venovať tým negatívnym skúsenostiam, ktorých je výrazná menšina ale ako to už býva – kričiaca menšina dokáže prehlušiť a poškodiť väčšinu, ak je mlčiaca menšina neaktívna a ticho aj v zásadnom okamihu. Výhrady rôznych jakešov sú podobné ako pred 30 rokmi a neprekvapí, že si ich uplatnili v pripomienkovom konaní.

Keď sa však na ne pozrieme bližšie, zistíme, že sú to len reinkarnované výhrady Jakeša, ktoré povedal pred 30 rokmi a dnes ich tvrdia novodobí jakešovia a súdruhovia, ktorí sa chcú vyhnúť zodpovednosti a povinnosti vo vzťahu k verejnosti a životnému prostrediu. Súdruh Jakeš je totiž stále prítomný a infekcia spoločnosti komunistickým dychom je hlbšia ako sme si mysleli.

JAKEŠOVIA STÁLE PRÍTOMNÍ

Pred 30 rokmi ľudia ale aj ekologický aktivisti dookola upozorňovali na zlý stav životného prostredia a to najmä ovzdušia. A ako označil ich požiadavku Jakeš? „Čo nám prinesú len kritici? Veď my vieme, že v Prahe alebo v Plzni či inde, koľko je tam špiny – teda v ovzduší myslím – koľko je tam kysličníku siričitého. Veď my to môžeme zmerať. k tomu nepotrebujeme, aby nám to niekto vravel; my tiež vieme kedy to chceme zrealizovať, koľko na to máme, či na to máme a či to vôbec môžeme urobiť. Mám na mysli rôzne tie ekologické hnutia. My potrebujeme, aby sa zobrali a išli vyčistiť potok, pomohli a nerobili demonštrácie, chodili po námestiach a kričali proste „urobte nám spaľovňu“ alebo niečo takého.“

V súčasnosti máme definovaný samostatný proces, do ktorého sa ľudia môžu zapojiť, platí 5tym rokom a bol prijatý 11 rokov po vstupe do Európskej únie a až na jej tlak voči vláde. Hovorí sa mu posudzovanie vplyvov na životné prostredie a v ktorom hrá verejnosť kľúčovú rolu a to dokonca takú silnú, že si vie svoje záujmy reálne presadiť a v prípade potreby niektoré projekty aj zablokovať. Naše združenie absolvovalo posúdenie skoro 2000 projektov, za posledné roky sme sa zúčastnili posudzovania každej väčšej investície. Vždy a všade sme sa pýtali na to isté: ako chránite vzduch, vodu, pôdu, zeleň, ako sa pripravujete na klimatické zmeny? S tými, ktorí to mysleli s verejnosťou a environmentom vážne sme opatrne nadviazali komunikáciu, ktorá sa rozvinula do konštruktívnej diskusie a často aj do užšej spolupráce a o jej výsledkoch ste si mohli prečítať v mojich predchádzajúcich blogoch. Časom sme dosiahli, že sa bežný environmentálny štandard na Slovensku dramaticky zlepšil a väčšina investorov ho začína aj reálne dosahovať.

Ale objavili sa aj jakešovia súčasnosti, ktorí použili jakešovský jazyk a niektorý aj do médií; vyjadril sa tak predstaviteľ FC DAC Dunajská Streda, LBG aréna či minister výstavby. Neprekvapí však, že všetci z nich do jedného majú so svojim projektom problémy:

• FC DAC Dunajská Streda s ochranou vôd žitného ostrova, keď podľa pôvodného plánu sa mali hnojené vody z hlavnej hracej plochy odvádzať priamo do spodnej vody a to v ochrannom pásme pitného zdroja Žitný ostrov, ktorý je aj chránenou vodohospodárskou oblasťou; až na náš tlak sa vykonala v tomto smere náprava, hoci to tento klub nikdy nepriznal. Porovnaj si však prístup v podobných projektoch pri rekonštrukcii štadióna v Trenčíne a Prešove, kde sme boli nápomocní pri získavaní stavebného povolenia a zabezpečení ochrany a tvorbe kvalitnej mestskej zelene a v Košiciach sme spolupracovali priamo s mestom a primátorom.
• LBG aréna má problém nakoľko chce svoj projekt stavať na mestských pozemkoch a na ktorých si poslanci mestského zastupiteľstva želali zachovanie súčasného BMX klubu. Súčasní investor (ktorí bol mimochodom aj za úžerníckou nebankovkou) však chce tento klub vyštvať a má ďalšie nezrovnalosti pri nakladaní s mestským majetkom; v tomto smere prebieha na krajskom súde v Bratislave viacero súdnych sporov.
• Bratislavský obchvat D4, kde sme od začiatku poukazovali na problémy pri získavaní stavebných povolení, ktoré na jednej strane vo všeobecnosti konštatujú splnenie podmienok z procesu posudzovania ale vypracovanie konkrétnych projektov a opatrení ochrany prírody, ktoré boli obsahom týchto podmienok súčasne zamieta. Investor totiž chcel ušetriť vyše dvoch miliárd EUR (s čím sa na poli delí s ministerstvom výstavby) a to na úkor životného prostredia. Výsledok poznáme: niekoľko trestných oznámení (jedno z nich naše) a potvrdené znečistenie životného prostredia. A čo ľudia už nevedia, súd zrušil rozhodnutia ministerstva životného prostredia o environmentálnej prípustnosti zmeneného zlacneného projektu, čo ministerstvo výstavby aj španielski koncesionár vytrvalo ignorujú.

alebo menej známe nakoľko neboli v médiách publikované:

• v Predmieri pri Bytči ako čierna stavba vznikla fabrika zlievarne (!!) a to bez stavebného povolenia ako aj posúdenia vplyvov na životné prostredie. Umožnil to vtedajší starosta tejto obce, lebo mu fabrika prispela na škôlku a preto tohto investora tvrdo obhajoval. Až na náš tlak sa museli nedostatky napraviť a až v týchto dňoch je po troch rokoch postupne dodatočne legalizovaná.
• V Hlohovci na environmentálnej záťaži vznikla fabrika a to v úplnom rozpore so zámerom, ktorý bol posúdený vplyvmi na životné prostredie a ako čierna stavba. Až na náš tlak sa začala zjednávať náprava; to sa do veci vložil aj predstaviteľ Jaguár-Land Rover, ktorému bola dodávateľom s tým, že aj on má požiadavku na environmentálne a zákonne čistých subdodávateľov.

Ako sa k tomu staval štát a samosprávy? Zväčša neochotne, lebo to znamenalo nepríjemnosti a robotu. Len na náš tlak a širšiu podporu ďalších ľudí a poctivých podnikateľov sa podarilo zjednať nápravu.

Slovensko síce nebolo mentálne pripravené na takúto rýchlo zmenu, ale my v ZDS sme na seba zobrali úlohy ľadoborca, ktorí tieto ľady prerazí, aby sa každému inému z verejnosti v nich plávalo bezpečne a kľudne. To chce niekto zmeniť.

PREČO?

Prečo je tomu tak? Aj na to nám odpovedal Jakeš – uvedomovali si problémy ale nevedeli ich efektívne riešiť, Ani súčasné vedenie štátu nevie efektívne riešiť problémy a nevedia to ani mnohí podnikatelia. Osvedčené riešenia nefungujú, lebo tie spôsobili environmentálne neudržateľný stav priemyslu a životného prostredia. Efektívne riešenie problémov – aj z hľadiska environmentu – totiž vyžaduje kreativitu, inovácie, nápad.  A tie nie je každý schopný priniesť  a preto svoju neschopnosť maskuje aroganciou. A tak sa to snažia dať na Jakeša – ohováraním ekologických organizácií, snahou o ich kompromitáciu a najmä snahou odoprieť im relevantný vplyv. Keď nieviem spraviť test, správny žiak sa začne lepšie pripravovať a doučí sa čo nevie. Jakešovia však chcú nechať odstrániť prísneho skúšajúceho a nahradiť test oveľa ľahším a ktorého odpovede poznajú.

My sme vždy podporovali tých, čo sa environmentu poctivo venovali a snažili sa ho zlepšiť (či už iná vrejnosť alebo podnikatelia) ale zároveň sme vytvárali tlak na nepoctivcov, aby mali menej priestoru na činnosť v rozpore so záujmami životného prostredia a tlačili sme na samosprávy ako aj štátne úrady aby aj oni tomu venovali patričnú pozornosť. To sa niekomu nepáči.

ČO A AKO HROZÍ?

Hrozí bezprostredné skokovité zhoršenie životného prostredia v dôsledku absencie občianskej kontroly ako aj znovu arogancia úradníkov aj investorov voči bežným ľuďom; jav, ktorý sa nám podarilo značne eliminovať. Hrozí to proste preto, lebo úrady a niektorí vplyvní podnikatelia chcú dosiahnuť, aby verejnosť nemala právne možnosti domáhať sa svojich práv. V rozpore s ústavou, v rozpore s európskym právom a v rozpore so základnými potrebami. Oni totiž – ako pred 30 rokmi Miloš Jakeš – ako súčasní jakešovia  vedia, čo je problémom a nepotrebujú aby sme im to pripomínali, lebo oni nevedia či na to majú a či sa životným prostredím chcú zaoberať.

Čo na tom, že verejnosť je v práve; čo na tom, že zákon, právo aj spravodlivosť je na strane verejnosti? Oni ako súčasní jakešovia ešte majú chvíľku moc. Je to o to nebezpečnejší test, lebo sa testuje pozornosť a pripravenosť ekológov a občianskeho sektora na takéto ohrozenie reagovať.

ČO TREBA UROBIŤ

Treba prijať nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v ktorom bude mať verejnosť silné postavenie, v podstate rovnocenné s inými úradmi a subjektami, v ktorom sa preukáže splnenie environmentálnych záujmov a súlad so záujmami životného prostredia, zosúladia sa požiadavky všetkých zúčastnených, určí sa rozsah opatrení a s konečnou platnosťou sa to zafixuje ako podmienky a limity projektu. Následne v stavebnom (alebo inom obdobnom povoľovacom konaní) verejnosť už nebude vznášať nové pripomienky ale bude len kontrolovať či sa všetko plní tak ako sa má. A k tomu zabezpečiť efektívny spôsob vymožiteľnosti práva životného prostredia.

P.S.

Pri ochrane ovzdušia sme na tom lepšie ako pred 30 rokmi, ale stále najhoršie z Európskej únie: https://euractiv.sk/section/ovzdusie/infographic/umrtnost-v-dosledku-znecistenia-ovzdusia/. Nie sme na tom však lepšie ani z hľadiska ochrany vôd, ochrany lesov, odpadového hospodárstva či prípravy na klimatické zmeny: https://dennikn.sk/minuta/1399592/.

Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie za verejnosť v lehote z environmentálnych organizácii pripomienkovalo iba naše združenie.

Na Slovensku nie je iná inštitúcia alebo organizácia, ktorá by sa zúčastnila posudzovania skoro všetkých projektov; žiadna iná organizácia nedisponuje tak komplexnou databázou informácií a skúseností ako práve naša. Ako jediný na Slovensku môžeme analyzovať skutočne relevantné dáta (ani MŽP SR ich nemá, to rieši len obmedzený počet projektov) a teda môžeme prinášať závery ale môžeme zároveň hovoriť o skúsenostiach a najlepších (a najhorších) praktikách. A keďže sme jediný subjekt s celoslovenskou pôsobnosťou, sme jediný, kto si zákon uplatňuje jednotne a s dôrazom na environment a verejnosť (čo úrad, to iný výklad a iná aplikácia).

Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv