Nesmrteľný

Nesmrteľný (This Immortal) je dobrodružný postapokalyptický román od amerického spisovateľa Rogera Zelaznyho. Kniha mu vyhrala prvý Hugo Award za najlepšiu sci-fi knihu roka 1966. V tomto roku túto cenu udelili hneď dvom autorom. Tým druhým víťazom bol Frank Herbert a jeho majsterdielo Duna.

Kniha zostala tak trocha schovaná v tieni velikánov a s odstupom času nepatrí medzi Zelaznyho najlepšie romány. Stále sa však vymyká z priemeru.

Zem zostala po Trojdňovej jadrovej vojne na mnohých miestach neobývateľná. Ľudia sa presunuli z rádioaktívne zamorených kontinentov na ostrovy. Väčšina ľudstva však žije v kolóniách na Marse a na Titane a pozemská populácia sa zredukovala na 4 milióny ľudí.

Konrád Konstantin Karagiosis Korones Nomikos (plus všetky ostatné mená) je komisárom umenia, pamiatok a archívov planéty Zem. Dohliada na to, aby sa z ľudskej histórie po celosvetovej katastrofe zachovalo čo najviac. Jeho sekcia má na starosti lokalizovať, reštaurovať a archivovať artefakty a záznamy, ktoré po sebe zanechalo ľudstvo. Konrád však nebol vždy komisárom a znalcom umenia so špeciálnou láskou pre staroveké Grécko.

Pred tým bol mnohými inými osobami. Tou najstaršou je Konstantin Korones, ktorý sa narodil pred dvesto štyridsiatimi rokmi. Na Vianoce. Jedno oko modré, jedno hnedé. Pravá noha chromá. Moc sa odvtedy Konrád nezmenil. Dalo by sa povedať, že sa nezmenil vôbec.

Konrád dostane od Úradu pre správu Zeme nevďačnú úlohu sprevádzať po planéte Vegana Korta Myštiga – najznámejšieho veganského spisovateľa. Chystá sa ževraj napísať nový román o nešťastnej ľudskej planéte Zem a chce si ju dôkladne prezrieť. Konrád mu má vlastne robiť turistického sprievodcu a vodiť ho po pamiatkach. Konrád so zaťatými zubami napokon úkol prijme, keď zistí, že sa Vegana niekto pokúša zabiť.

História má zvláštny zmysel pre iróniu. Konstantin kedysi bojoval v partizánskej vojne proti Veganom. Teraz má jedného z nich chrániť.

Keď ľudstvo živorilo na Marse a Titane, prišlo do kontaktu s Veganmi. Vegania sú nekonfliktný druh, ktorý má hladko fungujúcu medzihviezdnu vládu spravujúcu desiatky planét, nikdy nepoznali jadrovú vojnu a čokoľvek, čo urobia, je esteticky povznášajúce. Poskytli ľuďom prácu a technológie a dovolili im na planéte Taler zriadiť exilovú vládu Zeme.

O Zem Vegania prejavili obrovský záujem. Ako druh, ktorý nikdy nepoznal celosvetovú vojnu ich v jadrovom armagedone spustošená planéta hypnoticky fascinovala. Vlastne ich na ľuďoch fascinovalo úplne všetko. Naše tradície, filozofia a nešťastná história a divná psychológia. Starí Vegania viedli nekonečné rozbory našich mŕtvych mysliteľov a mladší cestovali na planétu – stovky turistov sa hrnulo na Zem pozrieť si skazu na vlastné oči.

Konstantin bol spoluzakladateľom teroristickej organizácie Radpol, ktorá mala zvrátiť premenu Zeme na turistickú atrakciu pre mimozemšťanov. Vyhadzovali do vzduchu veganské hotelové rezorty, prerušovali dodávky, robili atentáty na funkcionárov.

Konrád však zistil, že bojovať nemá cenu. Vegania napokon predstavovali jedinú skupinu bytostí, ktoré mali o Zem nejaký úprimný záujem. Returnistické hnutie, ktoré chcelo primäť ľudí vrátiť sa z kolónií na Zem, zlyhalo ešte skôr, než mohlo byť aspoň troška úspešné. V podstate nebolo úspešné vôbec. Na Zem sa už nikto vrátiť nechcel. Bola to bolestivá, a uzavretá kapitola. A Konrád chcel už mať len svätý pokoj.

Veľmi zvláštny príbeh s veľmi zvláštnou atmosférou a ešte zvláštnejšou zápletkou nájomných vrahov, bývalých teroristov za slobodu. Konrád je v tomto zvláštny hrdina, že aj keď zistil, že bojovať možno nemalo ani zmysel a chce mať už len svätý pokoj, dovŕši svoj úkol, aj keď mnohokrát nemusel. Vegan, ktorého mal sprevádzať a chrániť mohol aj zabiť. Ale nespravil to. Uvedomil si napokon, že jeho smrť by už nič nevyriešila, že sa treba naučiť s Veganmi spolunažívať a nesnažiť sa donekonečna bojovať za mŕtve ideály.

Zápletka s bývalým spolupartizánom a majstrovským zabijakom Hasanom bol jeden z najzaujímavejších a najvýraznejších medzicharakterových vývojov deja. Moc ma nezaujímala Konradova žena ani Konrádove milostné pletky, ktoré sú prchavé a rýchlo na ne zabudnete. Čo si možno zapamätáte je krátka konverzácia medzi Konrádom a Hasanom, keď sa bavia o starých dobrých časoch. V podstate vždy, keď sú na scéne títo dvaja, tak chcete viac, viac, viac. Napadla mi myšlienka, že či by možno toto nebol lepší námet pre nosnú tému príbehu. Celý čas hlavné postavy spomínajú a majú narážky na udalosti, ktoré by mohli byť zaujímavejšie ako niektoré pasáže knihy. Na čo sa však vlastne sťažujem? Na pár stranách tohto stručného románu Zelazny namaľoval skutočne bohatý a pestrofarebný obraz.

Kniha zo začiatku pripadá byť zvláštne koncipovaná, čo je však len dôsledkom toho, že vznikla ako séria s dvoma hlavnými časťami a počas jednotlivých edícií bola často editovaná a potom znova doplňovaná o skrátené pasáže.

Koniec príbehu je otvorený, keďže sa nám stále nezodpovedala zásadná otázka, či je Konrád naozaj nesmrteľný, alebo nie?

Ako sám Zelazny hovorí: „Chcel som nechať koniec otvorený. Chcel som skombinovať fantasy a sci-fi. Konrád je buď mutantom, alebo Veľký boh Pan. Kniha sa dá čítať oboma spôsobmi.“ (The Collected Stories of Roger Zelazny, Vol. 2: Power & Light, 2009)

Je dosť možné, že radiácia spôsobila génovú mutáciu, ktorá Konstantinovi darovala neprirodzene dlhý život. Je možné, že je Panom – Faunom – starogréckym bohom lesov, lovcov a pastierov; synom nymfy Dryopy a boha Herma. Napokon, na Konrádovo priezvisko Nomikos sa dá pozerať ako na grécke Nomios, čo je jedna z Panovych podôb. Konstantin dokonca hrá na syrinx – Panovu píšťalu.

Moja interpretácia je taká, že v tomto svete nie je miesto pre starogréckych bohov a že to bola radiácia, čo je napokon aj celkom logické vysvetlenie. To však nijako neuberá na magickosti príbehu a dodáva mu ešte trpkastejšiu príchuť.

Kniha má postapokalyptické prostredie, slnečné scenérie, grécku mytológiu, mimozemšťanov, nezastaviteľných vrahov, mutantov, vedecky vytvoreného upíra, tajnú teroristickú organizáciu, mnohé pästné súboje a prestrelky a prakticky nesmrteľného hlavného hrdinu. Chce to poriadny kus talentu toto všetko dať pod 190 strán a spraviť z toho dobrú knihu. A táka táto kniha je. Dobrá. Také tri hviezdičky z piatich. Taká prijateľná relaxačná literatúra. Nie je to Duna ani Nadácia ani Stopárov sprievodca galaxiou, je to oddychovka. Na druhej strane, ak ste pred tým čítali niečo ako Pána svetla, či niečo podobne prešpekulované a snažili sa z toho vysomáriť, takáto knižka príde práve vhod.