Je Žigova firma obeťou podvodníkov alebo ich súčasťou? Prokurátor Kováčik to už nezistí

Sedem miliónov eur. O toľko mali štát pripraviť na DPH podozrivým „podnikaním“ firmy s drevom. Je medzi nimi aj spoločnosť Taper – najväčší tunajší obchodník s drevom. Patrí ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi (Smer-SD).

Polícia už dávnejšie začala okolo firiem stíhanie pre zločin daňového podvodu. Sieť spoločností, ktoré mali okradnúť štátny rozpočet, je rozsiahla. Tvoria ju desiatky podnikov. Podozrenia voči nim sa dajú zjednodušiť takto: firmy, často bez zamestnancov, si medzi sebou faktúrovali obrovské sumy za obchod s drevom. S každým ďalším predajom pritom cena a aj DPH stúpala. Ráta sa totiž ako percento z konečnej ceny.

Posledným článkom v obchodoch bol Taper, ktorý drevo následne predával do zahraničia. Ako konečný článok na Slovensku teda síce nakúpil drevo draho, ale mohol si zároveň od štátu pýtať veľkú daň z pridanej hodnoty (DPH).

Ako fungujú podvody s DPH

DPH funguje tak, že kupujúci – platcovia DPH si daň od štátu pýtajú späť vo výške, ako ju zaplatili v cene napríklad za firemnú nehnuteľnosť či drevo. Ak platca DPH kúpi firemné priestory za 120-tisíc eur , 20-tisíc z toho je DPH, ktoré si vypýta späť od štátu. Naopak, predávajúci by mal týchto 20-tisíc eur z inkasovanej ceny odviesť štátu. Ten je v takom prípade na nule a obchod je ok.

Podobne to platí aj pri vývoze tunajších tovarov cez hranice. Vyvážajúca firma si DPH za kúpený tovar, napríklad drevo vypýta od štátu. Jej dodávateľ by ju mal štátu v rovnakej výške odviesť.

Štát na DPH ale stráca, ak si daň vypýta kupujúci, respektíve exportér, no jeho dodávateľ ju štátu nezaplatí. Lebo napríklad sa zlúči s inou firmou alebo sa jeho konateľom stane bezdomovec, od ktorého štát nevymôže žiadnu DPH. To sa v reťazci vyšetrovaných firiem s drevom udialo hneď viackrát. Dokonca tieto firmy sídlili na rovnakej adrese, dátumy zánikov, zlúčené firmy a ľudí. Čo naznačuje profesionálnu organizáciu minimálne časti reťazca.

Iba obeť?

Kupujúci ako ten, čo si od štátu pýta DPH, nemusí vždy vedieť o tom, že jeho obchodný partner daň neodviedol. Ak dodávateľ predtým nefiguroval ako daňový dlžník a nebol napríklad v konkurze, možností, ako si overiť špekulanta, veľa neostáva.

Ministrova firma vysvetľuje, že sa v sieti podvodníkov ocitla sama ako obeť. Keďže podniky, od ktorých drevo nakupovala, nemali dovtedy daňové dlhy, Taper nemusel o ich úmysloch skutočne vedieť. Nemusel tiež poznať dodávateľov svojich dodávateľov a vidieť ich prepojenie a podivnú minulosť cez obchodný register.

Zvláštne však je, prečo najväčší obchodník s drevom nakupoval cez toľkých sprostredkovateľov drahé drevo, keď mohol nakupovať lacnejšie či priamo od Štátnych lesov.

Prepojené medzičlánky

Z verejných zdrojov však možno pri aktuálne preverovanom reťazci zistiť až nápadné vzájomné prepojenie viacerých zapojených firiem. Firmy PreShov H+R, MPV Consult, Stanex Trade či Lupty spájajú spoločné adresy, dátumy vzniku, ale aj zániku, keď sa v rovnaké dni zlúčili do iných firiem, a teda formálne zanikli.

Spoločné majú tieto firmy aj to, že pred zlúčením vždy zmenili majiteľa aj adresu.

Ide o učebnicový príklad komplikácie pre daniarov, ktorí sa takto ťažko môžu dopátrať účtovníctva a oficiálne tak urobiť nejaký záver o úniku. Polícii to rovnako sťažuje vyšetrovanie.
Podobný mali spomínané firmy aj biznis model. Pred obchodmi s drevom v rokoch 2014 až 2015 boli len málo aktívne, vykazovali len symbolický biznis. Napríklad Lupty dovtedy s drevom dokonca vôbec nepodnikala, venovala sa oprave áut. Potom zrazu v uvedených rokoch tieto firmy dokázali vyprodukovať tržby od niekoľko stotisíc eur až po milióny. A to napríklad s jediným zamestnancom.

Dozvedieť sa o histórii podnikania týchto firiem komplikuje navyše fakt, že v rozpore so zákonom nezverejňovali pravidelne čísla o svojom podnikaní. Teda finančné závierky.

Nie prvýkrát

Taper sa navyše do podobne organizovaného reťazca pochybných dodávateľov nedostal len raz. Potvrdzujú to zverejnené rozsudky krajských súdov. Už v minulosti sa neúspešne súdil s daniarmi, keď mu dorubili DPH za podobné pochybné obchody s drevom. Podceňoval Taper dlhodobo kontrolu svojich dodávateľov alebo nešlo o náhodu?

Samotný Taper ako jeden z najväčších vývozcov dreva posledné roky neustále vykazuje státisícové vratky DPH. Túto daň si od štátu pýta za vykazované obchody.

Aktuálne vyšetrovaný prípad pritom najskôr vyšetrovala košická polícia, keďže kedysi mal Taper sídlo na východe. Spis však prešiel do Bratislavy, konkrétne na Národnú jednotku finančnej polície NAKA.

Nadácia Zastavme korupciu nedávno upozornila na to, že do kauzy sa vložil špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Prokuratúra nechcela oficiálne uviesť, ktorý prokurátor dozerá na trestné konanie, a teda ovplyvňuje výsledok. Práve prokurátor totiž môže POLÍCIU zastaviť alebo naopak podať obžalobu na súd.

Nadácia však zistila, že žiadosti vyšetrovateľa podpisuje práve Kováčik. Daňové trestné činy pritom riešia iní prokurátori.

Kováčik podľa Denníka N za posledné roky nepodal ani jednu obžalobu, kontroloval viacero politicky citlivých káuz, v ktorých figurovali aj ľudia blízki Smeru. Keďže je šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry, môže si sám prideľovať spisy.

Nový prokurátor

Krátko po zverejnení informácie o Kováčikovi prevzal podľa informácií Nadácie kauzu iný prokurátor, ktorý úspešne dozoroval viaceré ekonomické kauzy. Z polície si už vyžiadal na kontrolu vyšetrovací spis.

Zuzana Petková,

Xénia Makarová, Nadácia Zastavme korupciu

Chcete nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podporte Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci. Ďakujeme.