Denník N

Na východnom Slovensku nič nie je (1. diel)

Cestou k národnej prírodnej rezervácii Kyjovský prales
Cestou k národnej prírodnej rezervácii Kyjovský prales

Kyjovský prales, Zborovský hrad a rodisko Františka Rákociho v Borši.

Pán predseda, poslanec (dúfajme, že už nikdy nie premiér),

už dlhšie som mal v úmysle povenovať sa Vášmu výroku, že na východnom Slovensku nič nie je, lebo mám pocit, že tento výrok neotriasol voličmi Smeru z východu ako by mal.

Mňa tento výrok nahneval, lebo je v prvom rade prejavom totálneho sedláctva. Zobral som ho však aj osobne, lebo štvrtina mojej rodiny pochádza zo Spiša a žije tam. Na východe som vyštudoval vysokú školu, kde som stretol množstvo skvelých ľudí a mal tú možnosť spoznávať aspoň zlomok tejto krásnej časti Slovenska.

V týchto článkoch sa Vám budem snažiť predstaviť vždy po tri východniarske zaujímavosti, a to prírodnú krásu, hrad a pamiatku, ktorej sa viac či menej nevenujeme.

Každý správny východniar vie, že všetky cesty nevedú do Ríma, ale do Michaloviec. ;) Ak by niekto argumentoval ťahom medzi Vranovom nad Topľou a Trebišovom, tak to je len a len obchvat Michaloviec, aby tu nebolo až toľko dopravy. Ešte aj tá diaľnica obchádza Košice a stáča sa na Michalovce. Raz ju páni potiahnu do srdca Zemplína a povedie až na Ukrajinu, aby aj Ukrajinci mohli navštíviť Michalovce. Jedna z týchto ciest vedie aj popod magický kopec Kyjov a je súčasťou Vojenského obvodu Valaškovce. Našťastie, od roku 2012 môžete navštíviť aj tieto časti Slovenska, ale pohyb autami je možný len na povolenie (ktoré ja mám). Turistické chodníky sú stále v špeciálnom režime (síce označené, ale len na mieste a aj to iným spôsobom, ako je náš turista zvyknutý), ale dajú sa nájsť:

Odbočka na Kyjov a hrebeňovku Vihorlatských vrchov.

V prípade vojenských obvodov sa stretávame s rozsiahlou ťažbou stromov, čo však nebýva pravidlom v chránených územiach vyšších stupňov, ktoré sa nachádzajú vo vnútri vojenských obvodov. Kyjovský prales je magickým miestom plným prekvitajúcej fauny a flóry a právom si zaslúži pomenovanie „prales“.

Po ceste na kótu 821 Kyjov natrafíte na partizánske zemľanky. Vihorlatské vrchy slúžili počas vojny najmä Partizánskej brigáde Kriváň, ktorej velil podplukovník Jozef Vogl-Sokolovský. Vogl bol veliteľom delostreleckého pluku pri Medzilaborciach, keď vypukol chaos s odzbrojovaním Východoslovenskej armády. Delostrelci boli odhodlaní bojovať proti Nemcom, a tak ustúpili do hôr a viedli partizánsku vojnu. V polovici septembra 1944 boli zatlačení z poľského pohraničia do Vihorlatských vrchov, odkiaľ pomáhali Červenej armáde pri oslobodzovaní Michaloviec. Partizáni prešli Východným frontom v novembri 1944 a Vogl sa pridal k nášmu Armádnemu zboru. Žiaľ, tento veliteľ bude navždy kontroverznou osobou našich dejín, keďže pravdepodobne dal popraviť piatich sovietskych vojnových zajatcov ako odvetu za osem padlých a osem ranených slovenských delostrelcov po sovietskom útoku, ktorý sa odohral krátko po veľmi neúspešnej Bitke o Lypovec. Komunistický režim sa Vogla potreboval zbaviť, lebo nezapadal do šablóny komunistického partizána, a tak si odsedel 9 rokov basy. Jozef Vogl-Sokolovský bol rehabilitovaný až po páde komunistického režimu.

Partizánska zemľanka s pamätnou tabuľou a zdrojom pitnej vody.

Pri výstupe na Kyjov som mal šťastie, lebo jemne poprchávalo a les bol zahalený do hmly, ktorá navodzovala hororovú atmosféru. V skoro 400 hektárov veľkom Kyjovskom pralese je ochrana zameraná na neobmedzený vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, a to lipovo-javorových sutinových lesov, bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov a silikátových skalných stien a svahov so štrbinovou vegetáciou. V srdci Kyjovského pralesa sa nachádzajú obrovské dych vyrážajúce stromy, ktoré vás svojou majestátnosťou doslova ohromia.

Kyjovský prales a jeho najstarší obyvatelia

Pod vrcholom sa nachádza jasne viditeľný val dávneho hradiska, ktorý len dotvára magickosť tohto miesta.

Val pod kótou 821 Kyjov

Výhľad z kóty Kyjov blokujú okolité stromy, ale to správnemu turistovi nevadí.

kóta 821 Kyjov

Poniže vrcholu sa môžete pokochať výhľadom na Slovenské more.

Výhľad na Slovenské more

Z Vihorlatských vrchov sa presunieme na sever od Bardejova, a to k Zborovskému hradu.

Náučná tabuľa na Zborovskom hrade

Zborovský hrad patrí medzi jednoznačne najkrajšie a zároveň menej známe hrady. Nebyť nadšencov, ktorí sa pustili do jeho záchrany, v relatívne krátkom čase by došlo k obrovským škodám. Hrad bol totiž husto zarastený stromami, ktoré pôsobili negatívne na hradné múry a museli ísť preč.

Zborovský hrad po vypílení stromov

Zborovský hrad pozostáva z troch častí: dolného, stredného a horného hradu.

Pohľad na stredný hrad a zvyšky veže horného hradu

Fotky sú spred dvoch rokov, tak pevne verím, že hrad už vyzerá omnoho lepšie. Na ďalšej fotke je Klenbová bašta zo západnej časti dolného hradu.

Obnova hradu v plnom prúde

Zborovský hrad je okrem iného zaujímavý aj svojou Polygonálnou baštou, ktorá nebola v stredoveku až tak bežná. Zborovský hrad bude jedným z nosných pilierov cestovného ruchu v poľskom pohraničí a nemal by byť zaujímavý len pre poľských návštevníkov, ale v prvom rade pre všetkých Slovákov.

Polygonálna bašta (vľavo) a Dolná brána (vpravo)

Trojicu zaujímavostí uzatvára rodisko Františka II. Rákociho, renesančný kaštieľ Borša, ktorý bol tiež kedysi vodným hradom.

Renesančný kaštieľ Borša

Kaštieľ bol dlho predlho na totálnom okraji záujmu slovenských politikov, pričom František II. Rákoci je významnou osobnosťou uhorských dejín. Mnoho Slovákov bojovalo v jeho vojsku a bojovali aj proti nemu v radoch cisárskej armády. Na väčšiu rekonštrukciu prispelo samotné Maďarsko, pričom by malo byť aj v našom záujme, aby sme z kaštieľa a obce Borša spravili pútnické miesto pre nadšencov histórie a aj pre našich južných susedov, u ktorých je Rákoci považovaný za jedného z najvýznamnejších dejateľov.

Busta Františka II. Rákociho v Borši

Koľko rokov trvalo, aby sa vôbec začalo s rekonštrukčnými prácami? Stále nariekame nad chudobou zašitých regiónov Slovenska, a pritom by sa im dalo pomôcť veľmi jednoducho. Borša, Zemplín, Cejkov, Veľký Kamenec, atď. sú miesta, ktoré by sa mohli aspoň čiastočne uživiť z cestovného ruchu. Južná časť Východoslovenskej nížiny má nezvyčajne hustú sieť ruín stredovekých hradov, z ktorých by sme mali spraviť atrakcie práve ich rekonštrukciou a miestami aj úplnou obnovou. V tejto oblasti sa nachádza aj náš klenot – Vinohradnícka oblasť Tokaj, ktorá je srdcovkou maďarských návštevníkov, ale minimálne raz za život by ju mal navštíviť aj každý Slovák, lebo iba jedno miesto na svete vám ponúkne Vinum Regum, Rex Vinorum.

Zrekonštruované časti kaštieľa. Na fotke je miestnosť, kde stála kolíska malého Františka II. Rákociho.

Bonusové zvieratko na záver… Južne od Michaloviec sa kaňa močiarna pustila do orla skalného.

Kaňa močiarna útočí na orla skalného

Orol skalný sa však nedal a po vzdušnom súboji si obe strany podali ruky a rozišli sa v mieri ;)

Súboj kane močiarnej a orla skalného

 

Teraz najčítanejšie

Vladimír Olej

Zakladajúci člen hnutia Progresívne Slovensko a autor kníh Fire Worshipers a The Corner of Death.