Denník N

Kto z koho (RRZ vs. MFSR)?

Nie je to prvýkrát, čo sa RRZ sporí s rezortom financií ohľadom vývoja verejných financií. Orientovať sa v tom nedá ani odborníkom, nie to laikom.

RRZ dnes zverejnila hodnotenie pravidla vyrovnaného rozpočtu pre rok 2018. Podľa výroku strážneho psa rozpočtu (RRZ) vládne výdavky rástli viac než povoľujú pravidlá, ku ktorým sme sa zaviazali a je preto potrebné spustiť korekčný mechanizmus (napr. znížiť výdavky). Ministerstvo financií v tlačovej správe kontruje, že odchýlenie nie je výrazné a že rozdiel vo výroku „prirodzene vyplýva z rozdielneho prístupu oboch inštitúcií“. Ako sa majú v tomto orientovať bežní smrteľníci?

Bohužiaľ nijako, a len veľmi ťažko to vysvetliť na pár riadkoch, ktoré by zaujali. Zjednodušene, ide o dôsledok rozdielneho prístupu hodnotenia oboch inštitúcií, ktorý nielen v ideálnom, ale ani reálnom svete nemôže byť „prirodzeným“, ako spokojne konštatuje rezort financií. Je to dedičstvo nejasne ukotvenej legislatívy tzv. Fiškálneho kompaktu[1] a jej výkladu, na ktorom sa do dnešného dňa obe inštitúcie neboli schopné nijako zodpovedne zhodnúť. Výsledkom je tak prakticky nemožná aplikácia potrebného korekčného mechanizmu, ktorú rezort financií môže kedykoľvek jednoducho spochybniť „prirodzene rozdielnou metodikou“. A RRZ tak v tomto súboji, aj vlastnou vinou, ťahá za kratší koniec.

Porazeným však nie je len strážny pes nášho rozpočtu, ale všetci daňovníci, lebo ministerstvo takto bagatelizuje a zahmlieva skutočný stav našich verejných financií a neprijíma potrebné kroky na ich nápravu (o potrebe „zložiť ružové okuliare“ som písal minule).

Rezort financií vo svojej krátkej reakcii zámerne „zahmlieva“ aj inde. Napríklad, keď konštatuje, že „postup hodnotenia MF SR je zároveň silnejšie previazaný s európskymi fiškálnymi pravidlami“.  Tým navodzuje dojem, že dôsledkom identifikovania výraznej odchýlky v prípade RRZ je len „nesprávny spôsob jej hodnotenia“. To by však ministerstvo malo vysvetliť, prečo výrazné odchýlenie pre rok 2018 v pravidle vyrovnaného rozpočtu v máji tohto roku pre SR identifikovala aj Európska komisia (tak ako aj RRZ o dva mesiace neskôr). EK doslova uviedla, že „oba piliere[2] poukazujú na značné odchýlenie od požadovaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2018“ – viď zhrnutie hodnotenia Programu stability SR[3].

Ešte závažnejšie vyznieva skutočnosť, že ministerstvo vo svojom aktuálnom hodnotení pravidla vyrovnaného rozpočtu[4] explicitne uvádza, že zmena úrovne strednodobého rozpočtového cieľa, ktorú zrealizovalo vo schválenom Programe stability[5] pre rok 2020 je v rozpore so zákonom o  rozpočtových pravidlách[5]. Svoj strednodobý rozpočtový cieľ (MTO) v podobe vyrovnaného rozpočtu vo schválenom Programe stability[6] upravilo z úrovne štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % HDP na hodnotu 1 % HDP v roku 2020, bez toho, aby boli naplnené obe formálne podmienky zákona, na ktoré sa aj v tomto hodnotení odvoláva. Zákon definuje vyrovnaný rozpočet ako dosiahnutie štrukturálneho deficitu minimálne vo výške 0,5 % HDP (resp. 1 % HDP, v prípade, ak je dosiahnutá výška dlhu verejnej správy výrazne nižšia ako 60 % HDP a v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou existujú minimálne riziká). Druhá podmienka na úpravu vyrovnaného rozpočtu, však splnená nebola, o čom som už tiež písal minule (tu).

Rezort financií sa už pohybuje po veľmi tenkom ľade, pričom všakovakým spôsobom zámerne zahmlieva realitu vo verejných financiách. Zásadným KO pre ministerstvo, do tohto verejnosti ťažko zrozumiteľného odborného sporu, môže byť rozhodnutie Eurostatu o úprave deficitu pre rok 2018 o 0,3 % HDP smerom nahor. Na uvedené riziko už naše autority Eurostat aj oficiálne upozornil. V prípade jeho zreálnenia by ho rezort ministra Kamenického musel zohľadniť vo finálnom hodnotení pravidla o vyrovnanom rozpočte. Dlhodobé odmietanie reality tak môže skončiť ako nechcený darček, ktorý by vláde a ministrovi financií pristál rovno pod stromčekom (finálne hodnotenie sa realizuje v decembri, kedy by vláda bola vystavená potrebe spustenia korekčného mechanizmu okrem iného napríklad aj v podobe zmrazenia výdavkov).

[1] Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii

[2] T. j. doslovný preklad – rozumej indikátory – výdavkové pravidlo a štrukturálne saldo

[3] „After taking into account the factors explaining the difference between the two indicators, both pillars point to a significant deviation from the recommended adjustment path towards the MTO“ (str.21 hodnotenia)

[4] Viď str. 4, bod I.1.

[5] V § 30a ods. 1

[6] Viď str. 19

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Remeta

Som ekonomický analytik, odborník na oblasť daňovej politiky a verejných financií, ktorým som sa desať rokov venoval na Inštitúte finančnej politiky. Rád pracujem s dátami a pomocou nich hľadám odpovede a vhodné riešenia. V súčasnosti pôsobím ako ekonomický expert politického hnutia Progresívne Slovensko.