Denník N

Kosiť či nekosiť? To je otázka!

Čo hovorí na (ne)kosenie prof. imunoalergológie, ktorý sa celý život zaoberá botanikou?

„Kosiť, či nekosiť?“, je hamletovská otázka dnešných dní nielen v Petržalke, ale aj na úrovni celej Bratislavy.

V Petržalke došlo k oneskorenému, nepravidelnému a neporiadnemu koseniu v dôsledku babráctva starostu Hrčku a celého vedenia mestskej časti. Niektorí jeho obhajcovia však tvrdia, že sa nič také nestalo, lebo aspoň si užijeme rozkvitnuté „lúky“ (rozumej invazívnu burinu).

Objavili sa však aj ďalšie názory, že programovo nepokosené plochy možno vôbec nie sú na škodu. Mestský splnomocnenec pre zeleň, Andrej Kovarik v rozhovore pre RTVS avizoval plán hlavného mesta, vytipovať konkrétne zelené plochy a na nich vybudovať „kvetnaté lúky“, ktoré sa budú riešiť „zmenou režimu kosenia“ v snahe zachovať biodiverzitu a pripraviť sa na zmenu klímy. Je zarážajúce, že pomerne významný zásah do intravilánu obce sa odkomunikoval ako hotová vec…

Pochopiteľne zachovanie rozmanitosti nášho ekosystému, ako aj ďalšie výhody v súvislosti s funkčnou zeleňou, ktorá udržiava vlahu a absorbuje teplo sú dôležité.

Ako petržalský poslanec by som však ocenil, aby plánu predchádzala široká celomestská diskusia, kde nebude chýbať odborný (medicínsky) pohľad.

Ako alergik totiž viem, že „rozkvitnuté lúky“ v meste, pozostávajú okrem lúčnych kvietkov najmä z invazívnej buriny, ktorá práve v letných mesiacoch spôsobuje nám alergikom plný nos, svrbenie očí, kýchanie a ďalšie nepríjemné stavy.

Počas ostatných týždňov (ne)kosenia, sa na mňa obracajú najmä obyvatelia, ktorí trpia (alebo ktorých deti trpia) sennou nádchou.

Projekt boja za ochranu klímy a biodiverzitu sa však rozbehol na plné obrátky… Súbežne s petržalským (ne)kosením, vyrástla takáto „lúka“ na Pifflovej ulici (je tam umiestnená tabuľka s oznamom od magistrátu).

V snahe vniesť do celej debaty odborný rozmer, sme spolu s kolegami z poslaneckého klubu Mladá Petržalka – nezávislí, oslovili človeka, ktorý má k celej veci čo povedať. Prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD., je imuno-alergológ z Onkologického ústavu Sv. Alžbety, ktorý je takpovediac človek v „prvej línií“, hovoria zaňho roky skúseností, vzdelanie aj profesionálny záber. Ako teda prof. Hrubiško reagoval na plány vysádzať nové „lúky“ na sídlisku, teda v intraviláne, z pohľadu zdravia aj rastlinných kultúr, by som rád sprostredkoval v nasledovných postrehoch:

Mesto je z prírodného hľadiská umelý terén

V súčasnom prostredí, v dôsledku klimatických zmien, keď je mestská zeleň obklopená budovami, kde je na sídlisku veľký vlhkostný a teplotný kontrast, ktorý je neporovnateľný z prirodzenou krajinou, nám žiadna normálna lúka neporastie. Vzniknúť by mohla, pokiaľ by sme sa odsťahovali a všetko nechali tak, možno o 100 rokov. Vtedy by sa príroda „vysporiadala“ aj s invazívnymi burinami.

 Prírodné lúky nie sú „divočina“

Aj krásna tatranská alebo alpská lúka, sú plochy ktoré sú v priebehu roku obhospodarujú. Hnoja ju dvakrát do roka kravským hnojom a inými prirodzenými hnojivami. Kosí sa minimálne 2-3 x do roka. Spoločenstvá rastlín na týchto lúkach vznikali doslova stáročia. Ak si preto niekto myslí, že v priebehu niekoľkých mesiacov sa nám podarí kultivovať plochu, ktorá bude mať všetky výhody divokej prírody a zároveň žiadne nevýhody nekosenej mestskej zelene, je na omyle.

Invazívne buriny ako zdroj alergií

V prípade nekosenia a zníženej starostlivosti o mestskú zeleň sa presadí agresívne rastlinstvo, najmä čeľaď astrovité (palina a ambrózia), laskavcovité a mrlíkovité, ktoré sú mimoriadne odolné, neprekáža im sucho ani horúčavy a na rozdiel od bežnej zelene vydržia všetko. Sú to zdroje alergizujúceho peľu, pričom množstvo osôb, ktoré trpia alergiou každoročne narastá.

Vysoká tráva – úkryt pre hlodavcov

Neobhospodárená plocha plná burín je významným úkrytom pre hlodavce, ktoré si v nej nájdu svoju živnú pôdu. (videli ste už prebehnúť potkana cez poriadne pokosený zelený trávnik?). Navyše, niektorí ľudia sú už žiaľbohu takí…Do vysokej trávy omnoho častejšie hádžu odpadky, ide o zvrátené a odsúdeniahodné, no zo psychologického hľadiska vysvetliteľné konanie. Nehovoriac o psíkoch, ktorým vysoká tráva nerobí dobre, ich výkaly je omnoho ťažšie odstrániť, čo následne vytvára ďalšie ekologické a praktické škody.

 Pravidelné kosenie ako prevencia proti alergiám a požiarom

Aj klasický, no nepokosený trávnik je producentom peľu. Okrem burín je aj vysoká tráva zdrojom sennej nádchy. Štandardné kosenie, keď by sa predchádzalo alergiám by malo byť pravidelné, aby trávniky nestihli zakvitnúť, aby sa neobjavili klásky, ktoré sú tiež zdrojom alergizujúceho peľu. Z estetických, i medicínskych dôvodov, je tak potrebné kosiť pravidelne a dôsledne približne 4-5 krát do roka.

Keď sa však kosí nepravidelne (napr. raz alebo dvakrát do roka) a pokosí sa niečo, čo už malo dva metre, burina stihla zadusiť trávu a na mieste zostane suché strnisko. Taký problém máme v Petržalke, keďže toto strnisko, zvyšuje riziko požiaru (od júla platí zvýšená výstraha požiarov).

Pravidelné polievanie  zelených plôch

O zelené plochy sa treba starať aj ich pravidelným zavlažovaním. V tejto súvislosti sú zjavné nedostatky v prípade celého mesta. Nedá sa spoliehať na dážď ani na ďalše okolnosti. Príroda si poradí v lužných lesoch, no určite si neporadí v intraviláne, tam jej treba pomôcť aj takýmto spôsobom.

Mulčovanie – áno alebo nie?

Ide o techniku kosenia, keď sa tráva neodhrabáva, ale jej drobná pokosená vrstva zostáva na pôde. Nie až tak vysoko narastená tráva prirodzenými prírodnými procesmi zotlie a vzniká hnojivo ktoré bráni rastu invazívnych bylín. Aj mulčovanie je alternatíva, ale vyžaduje si ešte pravidelnejší režim (cca raz do mesiaca).

Tak teda – kosiť či nekosiť?

O  téme by sa dalo rozprávať ešte viac. Zo zdravotných, praktických alebo estetických dôvodov je v intraviláne obce (na sídlisku, v meste) potrebné pravidelné (4-5x do roka), dôsledné a primerané kosenie. Na periférií mesta sa môžu vyčleniť plochy, kde sa zachová prirodzené prostredie (poukazuje sa napríklad na Londýn, ale Richmond park, kde takáto „čistinky“ existujú, sú v na kraji mesta, nie v strede, na sídlisku). Navyše, divoké prírodné miesta sa nachádzajú naprieč Bratislavou. Malý Draždiak, Horský park, Partizánska lúka, Koliba, Devínska Kobyla atď. Pokiaľ ide o biodiverzitu a zelené plochy, Bratislava má naozaj unikátne podmienky. Preto ak niekto hovorí o ďalších, rozkvitnutých lúkach, ktoré by mali vzniknúť v strede sídliska, mal by pamätať na zdravie obyvateľov, detí a aj našich štvornohých priateľov.

Tak, či onak, systém komunikácie „idú sa vyčleniť plochy“, predtým, než by sa niekto opýtal zástupcov obyvateľov a odbornej verejnosti na ich názor, je chybný, trúfalý a v konečnom dôsledku škodlivý.

P.S. Touto cestou sa chceme ešte raz poďakovať prof. Hrubiškovi za jeho erudovaný a podnetný prínos do celej problematiky.

Teraz najčítanejšie