Denník N

India mieri na Mesiac a má to viac ako vedecký význam

Úspech nízkonákladovej vesmírnej misie celkom určite pozitívne ovplyvní imidž krajiny a zvýši jej geopolitickú relevantnosť. Je to však tiež signál pripravenosti Indie atakovať popredné priečky pomyselného hodnotenia vesmírnych mocností.

Len pár dní po oslavách 50. výročia pristátia človeka na mesiaci sa v Indii oslavovala porovnateľne významná udalosť. Z vesmírneho centra Šríharikóta bola úspešne vypustená lunárna misia Čandrájan-2 (v preklade Mesačná loď 2), ktorej cieľom je pristáť v južnej časti Mesiaca a je v poradí druhou mesačnou misiou Indie, avšak úplne prvou s plánovaným hladkým pristátím na našom jedinom prirodzenom satelite.

Misia bola pôvodne medzinárodnou vedeckou kolaboráciou Indie s Ruskou Federáciou, India však od spoločného projektu po neúspechoch Ruskej misie na Mars v roku 2013 odstúpila a pokračovala samostatne. Okrem nesporného vedeckého významu (misia je zameraná na skúmanie prítomnosti vody v južnej, polárnej časti Mesiaca) má misia aj enormný politický význam a  pozitívne ovplyvní medzinárodnopolitické postavenie a imidž šiestej najväčšej ekonomiky sveta.

India sa pristátím misie Čandrájan-2 stane po USA, Sovietskom Zväze a Číne len štvrtou krajinou ktorej sa podarilo hladko pristáť na Mesiaci, navyše vôbec prvou, ktorá pristála na jeho južnej časti – práve južná, polárna časť Mesiaca je vedcami považovaná za oblasť s pravdepodobne veľkými zásobami vody. Politicky je však pristátie na tomto mieste možné chápať ako súboj s Čínou, ktorá v januári tohto roka zaujala iným prvenstvom: prvým pristátím na odvrátenej strane Mesiaca. Tento technologický súboj posúvania hraníc poznania medzi Čínou a Indiou je súčasťou dlhodobého systematického súperenia dvoch mocností v oblasti vesmíru, niekedy považovaného za vesmírne preteky 21 storočia.

Tak ako v mnohých iných sférach, aj v oblasti vesmíru je pre Indiu najväčším súperom práve Čína. Obe krajiny dlhodobo využívajú okrem iných prostriedkov na dosahovanie svojich geopolitických cieľov aj tzv. vesmírnu diplomaciu, najmä v regióne Južnej Ázie, kde má Čína tendencie atakovať silnú pozíciu Indie a v súčasnosti pre ňu predstavuje najväčšiu ekonomickú a politickú výzvu. Táto rivalita sa dotkla aj oblasti vesmíru, kde okrem súboja v technologického pokroku krajiny pripomínajúceho obdobie vesmírnych pretekov medzi ZSSR a USA počas Studenej vojny sa krajiny snažia využiť vesmír na pritiahnutie pozornosti iných aktérov eventuálne vedúceho ku zvýšeniu spolupráce.  Dôležitou súčasťou vesmírneho programu Indie je uplatňovanie stratégie mäkkej sily (soft-power) voči susedným štátom. V praxi je táto stratégia realizovaná napríklad poskytnutím telekomunikačného satelitu GSAT-9, ktorý podľa slov Indického premiéra N. Modiho India skonštruovala a vypustila ako darček pre krajiny juhoázijského zoskupenia SAARC. Upevnením si pozície vesmírnej mocnosti India dokazuje vnímavým susedom, že je relevantným a najmä spoľahlivým aktérom nie len v oblasti vesmírnych technológií, ktoré sú zvyčajne považované za technologicky najprepracovanejšie ale demonštruje aj svoju ekonomickú a vojenskú silu.

Súčasná lunárna misia má však pre Indiu nie len regionálny, ale aj globálny význam. Krajina je dlhodobo považovaná za jedného z najlacnejších a najspoľahlivejších poskytovateľov služieb vypúšťania satelitov a kooperácia s mnohými štátmi ako aj súkromnými korporáciami v tejto sfére je pre Indiu prestížnym nástrojom zlepšovania globálneho postavenia krajiny. Čandrájan-2 bol na obežnú dráhu Zeme vypustený najnovšou Indickou stredne-ťažkou raketou, GSLV MkIII, ktorá má technologický potenciál konkurovať iným často využívaným raketám rovnakého typu, napríklad americkej Falcon 9 alebo ruskej Angare. Úspešne zvládnuté vypustenie ako aj zvýšená publicita takmer určite ovplyvnia záujem tretích krajín o Indické rakety-nosiče. India je v súčasnosti štvrtým najväčším poskytovateľom vysoko výnosných služieb spätých s vypúšťaním satelitov a tak ako v iných oblastiach, najväčšiu konkurenciu pre ňu predstavuje Čína.

Nízkonákladová stratégia príznačná pre vesmírne aktivity Indie bola uplatnená aj v prípade lunárnej misie – náklady na celú misiu sa podľa oficiálnych údajov Indickej vesmírnej agentúry pohybujú okolo 145 miliónov dolárov. Pre predstavu – to je menej ako niektoré hollywoodske blockbustery – rozpočet filmu Avengers: Endgame sa napríklad pohybuje okolo 350 miliónov USD.

V posledných rokoch sa z Indie, nenápadnej krajiny venujúcej sa limitovanému množstvu vesmírnych aktivít stala jedna z najvýznamnejších vesmírnych mocností, čo pozitívne ovplyvňuje jej medzinárodný kredit.

Napriek tomu, že India, rovnako ako Čína neparticipuje na projekte Medzinárodnej Vesmírnej Stanice  a nemá uľahčený prístup ku technologickej spolupráci s inými významnými vesmírnymi aktérmi ktorý v prostredí ISS neustále prebieha, aktivity späté s vesmírom sa stali jednou z najvýznamnejších oblastí spolupráce Indie s inými krajinami a samotná vláda v Naj Dillí považuje tzv. vesmírnu diplomaciu za jednu z priorít zahraničnej politiky. Ide zväčša o aplikovanie spomenutej stratégie mäkkej sily, teda stratégie ktorá je namiesto tvrdej, vojenskej sily a ekonomického nátlaku orientovaná na propagáciu pozitívneho imidžu krajiny smerom navonok. India sa úspešne prezentuje ako krajina investujúca do vedy a výskumu (vrátane investícii do programu satelitov monitorujúcich zem ktoré sú dôležité o.i. pre predvídanie prírodných katastrof alebo monitoring záplav či požiarov) a zdieľajúca svoje poznatky s ostatnými aktérmi.

Okrem mäkkej sily je však India vo vesmíre aktívnym hráčom aj v oblasti uplatňovania stratégie tvrdej sily a práve vojenský aspekt vesmírnych technológií je v prípade Indie sférou, kde sa v súčasnosti zaznamenáva najväčší progres. Zvýšený záujem investovania do vojenských vesmírnych technológii je spôsobený okrem potreby vojenského zastrašovania (najmä Pakistanu, ktorého vesmírny program je však v kritickom stave) aj potrebe byť vyrovnaným konkurentom Číny, ktorá v posledných rokov aktívne investuje do militarizácie svojho rozsiahleho vesmírneho programu. Na prípadnú militarizáciu vesmíru na ktorú je okrem Číny technologicky pripravené aj USA a Rusko sa India pripravuje najmä aktívnym vývojom proti-satelitných zbraní, ktoré v marci tohto roku aj prvýkrát úspešne otestovala, keď zo zeme cielene zostrelila jeden zo svojich nefunkčných satelitov. Vojenské aktivity tohto typu demonštrujú pripravenosť Indie reagovať na aktuálne bezpečnostné výzvy.

V oblasti vesmírnych technológií je dôležité uvedomiť si, že mäkká a tvrdá sila sú nerozlučne späté, nakoľko aj všetky vesmírne programy ktoré majú slúžiť mierovým účelom a priamo India s nimi plánuje nakladať ako s efektívnymi nástrojmi zahraničnej politiky, nevyhnutne obsahujú prvky tvrdej sily. Dôkazom takejto previazanosti je aj druhá indická lunárna misia – raketa s označením GSLV Mk-III je poháňaná kryogenickým motorom, ktorý bola India ako vôbec 6-ta krajina na svete schopná vyrobiť a úspešne použiť a nesporne ho môže využiť indické Ministerstvo Obrany pre potreby armády.

Čandrájan-2, ktorý má na povrchu mesiaca pristáť v septembri tohto roka je pochopiteľne udalosťou vzbudzujúcou hrdosť u politických reprezentantov a občanov Indie. Ide o dôkaz toho, že India sa na medzinárodnom poli etablovala ako vesmírna mocnosť a je pripravená konkurovať svojmu najväčšiemu geopolitickému rivalovi – Číne, a to dokonca bez pôvodne plánovanej spolupráce s Ruskom, ktoré na svoju prvú lunárnu misiu od pádu Sovietskeho Zväzu zatiaľ čaká.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Matej Siget

Vyštudoval som medzinárodné vzťahy v Banskej Bystrici a v Petrohrade a venujem sa najmä oblasti vesmírnej politiky a diplomacie. Žijem cestovaním a neprvoplánovou kultúrou.