Celý život
Z dvoch brán
*
Každé ráno
vieš zmeniť
na boj o pozornosť.
Chceli by sme
presadiť myšlienky von,
kam patria,
nie medzi spánok
a sladké prebudenia.
Tiché odkazy
robíme
tým, čím sú,
návratmi k svojmu obrazu.
*
Prekračujeme
hranice v sebe.
Pohyb
zmäkčil sa na hrane.
Muž dáva k básni príbeh,
žena tajomstvá…
A život,
iné sponky na Jedno,
zdobia
viac chuti, viac hladu,
Tvoju milovanú hlavu
a vyhodenú korunu.
*
Tomu sa hovorí ráno!
Opravujeme básne.
Milujeme sa.
Spíme o trochu menej.
Tvoríme
z vône neužitých papúč
bozky na chuť.
*
Počas dňa
otázky dosahujú dookola
oheň a hĺbku.
Vezmeš si na to sviecu.
Potrebuješ uveriť
na vlastné oči.
Potrebuješ silu:
Naraz tak veľa vecí…!
Zabudlo sa na nebo.
Musíme odpustiť.
Až umenie
vynesie ho na svetlo.
*
Si jasný,
keď hľadám prívlastky.
Zmestím sa
do Teba
so všetkým.
Si menší,
keď chcem potešiť.
Chceš,
aby sme si osviežili
sny.
Si ľahký,
keď potrebuješ.
Ľahší o každý milimeter,
ako na tom záleží
iným.
Si presne ako Ty
v tom, že sa nevidíš.
Cítiš,
prečo by si mal byť
navždy
*
Možno už zajtra
zablúdi viac lámp ako ľudí
pre dávať alebo brať
medzi vankúšom a realitou.
Nepriznávame sa s úsmevom,
ale s umelcami.
Máme záujem,
aby z náhody nezostali kosti,
aby sa z obrazu vybral hosť,
upevnil možnosť…
*
Podávam štvorlístok
ako raňajky do postele.
Možno ešte spíme
a ani o tom netušíme.
Mesiace mlčia
od vzdialeného mora.
Zdá sa, že takto sme
na stope do raja.
*
Nezavďačujme sa,
iba buďme vďační.
Môžeme zlepšiť
celý život
vyznávaním si lásky.
Sme dve brány,
ktorými vstupujeme sami.
Práve tak
do seba
prijímať z dobroty.
*
