Denník N

Celý život

Z dvoch brán

*

 

Každé ráno

vieš zmeniť

na boj o pozornosť.

 

Chceli by sme

presadiť myšlienky von,

kam patria,

 

nie medzi spánok

a sladké prebudenia.

Tiché odkazy

 

robíme

tým, čím sú,

návratmi k svojmu obrazu.

 

*

 

Prekračujeme

hranice v sebe.

 

Pohyb

zmäkčil sa na hrane.

 

Muž dáva k básni príbeh,

žena tajomstvá…

 

A život,

iné sponky na Jedno,

 

zdobia

viac chuti, viac hladu,

 

Tvoju milovanú hlavu

a vyhodenú korunu.

 

*

 

Tomu sa hovorí ráno!

Opravujeme básne.

Milujeme sa.

 

Spíme o trochu menej.

 

Tvoríme

z vône neužitých papúč

bozky na chuť.

 

*

 

Počas dňa

otázky dosahujú dookola

oheň a hĺbku.

 

Vezmeš si na to sviecu.

Potrebuješ uveriť

na vlastné oči.

 

Potrebuješ silu:

Naraz tak veľa vecí…!

Zabudlo sa na nebo.

 

Musíme odpustiť.

Až umenie

vynesie ho na svetlo.

 

*

 

Si jasný,

keď hľadám prívlastky.

Zmestím sa

do Teba

so všetkým.

 

Si menší,

keď chcem potešiť.

Chceš,

aby sme si osviežili

sny.

 

Si ľahký,

keď potrebuješ.

Ľahší o každý milimeter,

ako na tom záleží

iným.

 

Si presne ako Ty

v tom, že sa nevidíš.

Cítiš,

prečo by si mal byť

navždy

 

*

 

Možno už zajtra

zablúdi viac lámp ako ľudí

pre dávať alebo brať

medzi vankúšom a realitou.

 

Nepriznávame sa s úsmevom,

ale s umelcami.

 

Máme záujem,

aby z náhody nezostali kosti,

aby sa z obrazu vybral hosť,

upevnil možnosť…

 

*

 

Podávam štvorlístok

ako raňajky do postele.

 

Možno ešte spíme

a ani o tom netušíme.

 

Mesiace mlčia

od vzdialeného mora.

 

Zdá sa, že takto sme

na stope do raja.

 

*

 

Nezavďačujme sa,

iba buďme vďační.

 

Môžeme zlepšiť

 

celý život

 

vyznávaním si lásky.

 

Sme dve brány,

ktorými vstupujeme sami.

 

Práve tak

 

do seba

 

prijímať z dobroty.

 

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Snažím sa mať rada aj poéziu v próze - ten padací most, ktorý si musí každý strážiť sám. Z menej známych, ale zaujímavých stránok odporúčam www.ostium.sk.