Denník N

Bernhard Schlink, autor Predčítača, akademik, dlhoročný ústavný sudca (+rozhovor)

Rozhovor s Bernhardom Schlinkom o jeho vnímaní súčasných globálnych výziev, ako aj o jeho poslaní v roli ústavného sudcu. Ambíciou článku je zároveň ponúknuť čitateľovi náhľad do Schlinkovej kariéry právneho vedca a spisovateľa, ako aj do rozhodnutí, pod ktoré sa ako ústavný sudca podpísal.

Bernhard Schlink je čitateľom stredoeurópskej proveniencie známy predovšetkým ako spisovateľ a autor slávneho románu Predčítač (Der Vorleser/The Reader).

Už menej je čitateľom známy fakt, že Bernhard Schlink je právnym vedcom a emeritným ústavným sudcom Ústavného súdu spolkového štátu Severné Porýnie-Vestfálsko (Nemecko), pričom jeho misia v talári trvala 18 rokov – od roku 1988 do roku 2006.

Inšpiratívnu osobnosť Bernharda Schlinka tak čitateľom približujeme aj z tejto načrtnutej perspektívy, pričom článok zakončujeme rozhovorom, ktorý nám Bernhard Schlink láskavo poskytol.

Právny vedec, autor, diskutér. A čo s tým majú Frank a John?

Bernhard Schlink pôsobí od roku 1992 na Právnickej fakulte Humboldtovej Univerzity v Berlíne ako profesor verejného práva a právnej filozofie.

Vo svojej odbornej spisbe právneho vedca sa venuje predovšetkým otázkam ústavného a verejného práva (diela Grundrechte, Staatsrecht II; Abwägung im Verfassungsrecht).

Schlink píše aj o témach vedeckých a striktne právnych pútavo a prístupne. V jednej zo svojich prednášok, konkrétne v roku 2011 na Duke University School of Law, Schlink napríklad vysvetľuje ústavný princíp proporcionality na príbehu dvoch susedov Franka a Johna žijúcich v horách s nasledovným úvodom.

Uprostred studenej zimnej noci vzal John Frankovo auto bez toho, aby si od Franka vypýtal privolenie, za účelom odvozu tehotnej Johnovej manželky tesne pred pôrodom do nemocnice. John auto nevrátil až do večera ďalšieho dňa. Frank, ktorý chcel ráno vyzdvihnúť svoju starú matku na osamelej autobusovej stanici v doline, tak nemohol urobiť. Stará dáma stála v chlade dve hodiny než šiel okolo poštár – ten ju musel odviesť do nemocnice s omrzlinami. Frank očakáva od Johna ospravedlnenie za nemorálne správanie, John to odmieta v presvedčení, že nenesie morálnu vinu. Ste sudcom, ako rozhodnete?

Prednáška vyšla aj v tlačenej podobe pod názvom Proportionality In Constitutional Law: Why Everywhere But Here?

V širšom populárno-náučnom poňatí (nie striktne právnom a vedeckom, a tiež nie v beletristickom) sa Schlink ako spisovateľ púšťa aj do otázok historicko-spoločenských, otázok morálky, viery a politiky (diela Erkundungen zu Geschichte, Moral Recht und Glauben; Vergewisserungen: über Politik, Recht, Schreiben und Glauben). Častou témou jeho prednášok, rozhovorov či diskusií, ktoré Schlink širokému auditóriu po celom svete poskytuje, je téma Druhej svetovej vojny a holokaustu.

Mimochodom, Schlinkovým dvorným vydavateľstvom vydávajúcim takmer každé beletristické dielo a značnú časť populárno-náučných kníh vzídených z jeho pera je švajčiarske vydavateľstvo Diogenes založené v roku 1952.

Pre milovníka kníh je vydavateľstvo zaujímavé okrem rôznorodého zamerania vydávaných diel (od detských kníh až po svetové klasiky) aj jednotnou úpravou obálky kníh, ktorá robí knihy vydavateľstva nezameniteľnými. Tenký čierny rámik ohraničený na rohoch na bielom pozadí, na vrchu s obrázkom vrátane mena autora, názvu knihy a mena vydavateľa. Predovšetkým obrázky používané ako ilustrácie obalov kníh sú skvostné a robia zo samotného dizajnu kníh umelecké dielo. Vydavateľstvo totiž od svojho vzniku neustále prichádza so starostlivo spracovanými zbierkami medzinárodne renomovaných ilustrátorov a karikaturistov, pričom mnohí z nich ilustrujú knihy vydavateľstva alebo svoje kresby (núka sa povedať až maľby) poskytujú pre potreby ilustrovania obalov kníh vydavateľstva.

V talári sudcu

Presúvajúc sa pozvoľna do súdnej siene, Bernhard Schlink bol ako ústavný sudca počas 18 rokov členom senátov, ktoré vydali viaceré, aj v dnešných dňoch stále živé rozhodnutia Ústavného súdu spolkového štátu Severné Porýnie-Vestfálsko.

Vo veci (VerfGH 11/98 z 9. 2. 1999) týkajúcej sa rozhodnutia miestnej vlády o zlúčení ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti senát Ústavného súdu, ktorého bol Schlink členom, prezentoval myšlienky k zabezpečeniu nezávislosti súdnictva a vnímaniu jeho nezávislosti zo strany verejnosti, ktoré presahujú hranice spolkového štátu Severné Porýnie-Vestfálsko.

Podľa Ústavného súdu akékoľvek rozhodnutie o zlúčení tradične samostatných ministerstiev vnútra a spravodlivosti do nového ministerstva vnútra a spravodlivosti je vyhradené zákonodarcovi. Organizácia súdnej správy sa totiž zaoberá základnou otázkou, ako by mala byť tretia zložka moci inštitucionálne zabezpečená a posilnená, a ako by mala byť  jej ústavou stanovená nezávislosť zdôraznená. V kontexte historického a ústavného vývoja súdnictva sa podľa Ústavného súdu pre vyhodnotenie vplyvu zlúčenia ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti na postavenie tretej zložky moci a na dôveru občanov v jej nezávislosť vyžaduje zvážiť výhody a nevýhody takejto fúzie pred verejnosťou, čo je zodpovednosťou parlamentu.

Nazerajúc optikou dnešných pálčivých tém interesantnými a nadčasovými sú rozhodnutia Ústavného súdu o prijímaní cudzích utečencov samosprávami (VerfGH 3/91 z 22. 9. 1992) alebo o ústavnej sťažnosti mesta Essen na prijímanie utečencov (VerfGH 5/94 z 12. 12. 1995). V oboch prípadoch bol Schlink opäť členom senátov, ktoré tieto rozhodnutia vydali.

Ústavný súd sa nechal počuť (VerfGH 3/91), že povinné prijímanie utečencov pridelených obciam v spolkovom štáte podľa zákonom stanoveného kľúča (počet pridelených utečencov vyrátaný vzhľadom na podiel obyvateľstva obce na celkovom počte obyvateľov krajiny v spojení s ohľadom na rozlohu obce v pomere k celkovej rozlohe krajiny), je odôvodnené ústavným a zákonným princípom deľby úloh a neporušuje ústavný zákaz svojvôle.

Rozhovor s Bernhardom Schlinkom

Bernhard Schlink ovplyvňuje prostredníctvom svojej beletristickej tvorby prekladanej aj do nášho jazyka mnoho čitateľov. Jeho literatúra provokuje myseľ, nabáda uvažovať nad témami a skutočnosťami zobrazenými v dielach.

Vzhľadom na široký záber záujmu a rozmer osobnosti Bernharda Schlinka pre našinca môže byť inšpiratívny jeho spôsob uvažovania aj o otázkach právnych, politických či spoločenských, ktoré sú v dnešnej dobe, dnešnej Európe a dnešnom Slovensku aktuálne.

T.H.: Aké sú vaše spomienky na obdobie vo funkcii ústavného sudcu?

B.Sch.: Rád spomínam na mojich 18 rokov na Ústavnom súde. Prípady boli zaujímavé a rokovania plodné. Tešil som sa z prechodu od ústavnej teórie k ústavnej praxi, a keďže som sa vždy zaujímal o právnu metodológiu, mal som radosť z možnosti nahliadnuť do rozdielov a vzťahov medzi metódami právnej vedy a metódami súdneho rozhodovania, ktorú mi týchto 18 rokov ponúklo.

T.H.: Bol prípad, ktorý takpovediac uviazol vo vašej mysli?

B.Sch.: Prípady boli zaujímavé, každý z nich. Hoci mnohé prípady, v ktorých sa napr. mestá snažili obhájiť svoju autonómiu oproti tomu, čo považovali za zásahy štátu do nej, boli podobné a podobne rozhodnuté. Úloha, aby samospráva tieto rozhodnutia pochopila a akceptovala, bola však vždy výzvou.

T.H.: Každý ústavný sudca oplýva istou filozofiou sudcu. Ako by ste definovali tú vašu?

B.Sch.: Byť dobre pripravený, dospieť k právnemu záveru pred zasadnutím súdu, a byť otvorený zmene názoru a otvorený súhlasiť s iným záverom dosiahnutým počas rozhodovania súdu.

T.H.: Z pohľadu princípov sudcovskej interpretácie a aplikácie práva, zaradili by ste samého seba skôr k zástancom súdneho sebaobmedzenia alebo zástancom súdneho aktivizmu?

B.Sch.: Nie som zástancom súdneho sebaobmedzenia, ani zástancom súdneho aktivizmu. Verím v metodologickú disciplínu. Kreatívna, ale disciplinovaná právna myseľ vie často nájsť nečakané riešenia pre vzniknuté problémy, ale nie vždy. Sudca a všeobecne právnik, ktorý niekedy nenájde riešenie právneho problému, ktoré by zodpovedalo jeho morálnemu a politickému presvedčeniu, nemá predstavivosť. Sudca a všeobecne právnik, ktorý vždy nájde riešenie právneho problému, ktoré zodpovedá jeho morálnemu a politickému presvedčeniu, postráda právne vedomie.

T.H.: Kde sú podľa vás hranice slobody prejavu, možno so zreteľom na slobodu tlače v súvislosti s tzv. „fake news“ a fenoménom „hoax“?

B.Sch.: Pokiaľ ide o slobodu prejavu a nenávistné prejavy, myslím si, že neexistuje žiadny recept, ktorý by vyhovoval všetkým ústavným a právnym tradíciám. V Európe máme právne predpisy proti nenávistným prejavom, v USA spoločnosť, univerzity a ďalšie inštitúcie prišli s pravidlami a predpismi, ktoré majú podobnú funkciu. Do akej miery musí zákonodarca zasiahnuť do slobody prejavu a do akej miery sa vie spoločnosť dostatočne a účinne samoregulovať, závisí vždy vzhľadom na konkrétnu krajinu.

T.H.: V čom vidíte konkrétne výzvy dnešného Nemecka v oblasti právneho štátu a ľudských práv?

B.Sch.: Jednou z výziev tak v Nemecku, ako aj inde je ochrana práva na súkromie a tiež autorských práv v digitálnom veku. Ďalšou výzvou je využívanie práva a základných práv k tomu, aby sa naše spoločnosti nerozpadli – žlté vesty vo Francúzsku nám dávajú predstavu, čo by sa mohlo stať spoločnostiam, ktoré stratia súdržnosť. Závažnou výzvou pre Európu sú snahy o odstránenie právneho štátu, ktoré Orbán započal a uskutočňuje v Maďarsku, a ktoré Kaczyński uskutočňuje v Poľsku.

T.H.: Ako vnímate otázku ochrany ľudských práv v dnešnej Európe v kontexte migračnej krízy?

B.Sch.: Pokiaľ ide o migračnú krízu, je a bude stále väčším problémom pre Európu, pre Európu ako celok, a je nanajvýš dôležité, aby aj k jej zvládnutiu Európa pristupovala ako celok. Ako? Vyvažovanie ľudských práv žiadateľov o azyl a migrantov na jednej strane a potrieb európskych národov a etnických skupín na zachovanie ich identity na strane druhej, bude problémom, o ktorom sa bude musieť neustále negociovať.

Rozhovor bol Bernhardom Schlinkom autorizovaný a jeho publikovanie ním schválené.

Teraz najčítanejšie