Najväčší slovenský potravinový škandál
Uplynulých 7 rokov „istôt“ Smeru a manažmentu „hrdo, odborne a slušne“ na spôsob SNS urobilo zo Slovákov potravinových „závislákov“. Závislých od potravín z dovozu. Kým v roku 2012 bolo saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami mínusové „len“ vo výške 370 miliónov eur, uplynulý rok sa prehĺbilo na viac ako 4-násobok: -1,65 miliardy eur. Dovezené potraviny za 800 eur na každého.
Začnem zoširoka: Som presvedčený a verím, že Slovensko je hodnotovo a mentálne ukotvené na správnej strane Európy. Má ale jeden problém: reakčné časy. Lebo to, čo na Islande trvá 2 dni (niekedy možno unáhlene), v Nemecku 2 týždne či mesiace, u nás často potrebuje aj 20 rokov. Je to ako s tou ľudovou múdrosťou: najmúdrejší predvída, múdry sa učí na chybách iných, a ten tretí na vlastných. Žiaľ, na vlastnú škodu, často sa zobudíme, až keď dostaneme facku (či niekoho zavraždia, ako vo februári 2018). Dlho nám trvalo, kým sme si uvedomili, čo je zač Mečiar. Podobne dlho, čo chce a kto v skutočnosti je Ficov Smer. A tie vlečúce sa roky (20 rokov je jedna generácia) sú dlhým obdobím škôd. Ale – našťastie – nakoniec sa predsa len zobudíme!
Prečo o tom píšem? Už pred 4 rokmi som začal upozorňovať na to, že aktuálne nastavenie agrosektora je cestou do pekla (povestnou „highway to hell“). Že nastavenie každoročného viac ako polmiliardového dotačného systému priamych platieb neslúži potravinovej sebestačnosti, ani krajine, ani občanom, ani cieľom EÚ, ale iba niekoľkým agrobarónom: ako ich, v zásade, bezprácny príjem.
Vyplácanie miliárd eurodotácií totiž na Slovensku nie je nejako viazané na ciele v produkcii a zamestnanosti, ale sú vyplácané ako takmer čistá pozemková renta za hektár pôdy (ca 250 €/ha, hoci často za prenájom tohto hektára jeho vlastníkovi zaplatia len pár euro).
Bez ohľadu na to, či pestujete jednoduchú monokultúru alebo prácnu zeleninu či ovocie – o živočíšnej výrobe nehovoriac. Bez ohľadu na to, či zamestnávate 1 človeka alebo 50 poľnohospodárov. Ale je to ešte horšie: agrobaróni dnes pri rozdeľovaní dotácií dosiahli katastrofálny stav, kde dochádza “ku kumulácii vyše 80 % dotačných peňazí do rúk cca 10 percent žiadateľov”.
A výsledok? Z krajiny, ktorá bola z pohľadu zahraničného obchodu “potravinovo sebestačná” (t.j. dovoz potravín sa rovnal sume ich vývozu) a ešte v roku 2012 mala saldo záporné “len” vo výške cca 370 miliónov eur, Smer a SNS priniesli „istoty“, vďaka ktorým sme sa “hrdo, odborne a slušne” prebojovali na štvornásobok: v uplynulom roku dosiahlo negatívne saldo 1,65 miliardy eur! V obchodoch je už len cca tretina slovenských potravín, pomaly sa budeme môcť v nesebestačnosti porovnávať s Antarktídou. Až sem sme sa dostali.
Už pred 4 rokmi som definoval štvorlístok opatrení, ako z tohto marazmu von:
- Dotácie viazané na dosiahnutý cieľ (Management by Objective), a to produkciu potravín a zamestnanosť,
- Usporiadanie pozemkového vlastníctva,
- Vlastnícke vysporiadanie podielnikov v družstvách a
- Získanie know-how na transfer vedomostí, zručností a pracovných „cností“.
(Viac o štvorlístku opatrení nájdete tu.)
A voilà: trvalo to len pár rokov, kým (takmer) vymizli slovenské potraviny z obchodov, pribudlo niekoľko potravinových škandálov z dovozu, aby nielen EÚ, ale aj ministerstvo pôdohospodárstva začalo konečne po rokoch zdieľať moje riešenia, závery a presvedčenie. A tak sa v pred pár dňami zverejnenej analýze ministerstva ministerky Matečnej k nevyhnutným opatreniam dočítate, že medzi kľúčové opatrenia patrí “Optimalizácia priamych platieb” či “Konsolidácia a právna úprava trhu s pôdou”. Konkrétne aj napríklad:
“Priame platby však nie sú viazané na produkciu, a preto nemotivujú zvyšovať poľnohospodársku výrobu, pridanú hodnotu alebo produktivitu. … Podiel priamych platieb na pridanej hodnote, produkcii a zisku fariem je na Slovensku jeden z najvyšších v EÚ….Revízia odporúča aplikovať stropovanie a znižovanie priamych platieb (PP) s odpočítaním pracovných nákladov podľa návrhu EK alebo ekvivalentného návrhu so zohľadnením slovenských parametrov. Znižovanie priamych platieb a stropovanie podľa návrhu EK sa dotkne hlavne veľkých fariem, ktoré majú nízku produkciu na hektár a nízku zamestnanosť. Veľkých aktívnych fariem s aspoň priemernou zamestnanosťou (2,7 zamestnanca na 100 hektárov) takéto opatrenie nezasiahne. Zdroje získané stropovaním a znižovaním priamych platieb pre veľké neaktívne farmy sa presunú malým a stredným farmám vo forme redistributívnej platby alebo na investičné podpory malých a stredných fariem prostredníctvom investičných podpôr v rámci programu rozvoja vidieka.”
Presne tak. Alfou a omegou problémov agrosektora je zle nastavený systém dotácií v SR a je nevyhnutné ho naviazať na produkciu a zamestnanosť. Veď to sú aj pôvodné ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (zachovať v Európe potravinovú sebestačnosť pri podpore zamestnanosti a celkovo rozvoji vidieka).
Takže po dlhých rokoch (až desaťročiach) sme po drsnej facke zistili, čo potrebujeme robiť. A máme na tom aj zhodu, čo je super. Má to len jeden malý háčik, pre ktorý to ministerka Matečná nezrealizuje – termín úlohy si na ministerstve vytýčili na 1. 1. 2021! A to, ako vieme, bude už po voľbách, po ktorých už nikto tejto pani žiadne ministerstvo nezverí. Ale nevadí. Už úplne všetci vieme, ako na to a hlavne: dá sa to!
Ak Vás problémy a otázky slovenských potravín či sebestačnosti zaujímajú, viac si o nich môžete prečítať aj v mojej publikácii či článkoch, ktoré nájdete aj na www.marcelklimek.sk .
