Denník N

Hrdí na rodinu? Takto sa za rodiny postavili katolíci v Amerike

V sobotu 20. júla 2019 sa v Bratislave konali dva pochody: Dúhový PRIDE a pochod Hrdí na rodinu. Kým účastníci prvého pochodu, ktorého som sa sám zúčastnil, veľmi jasne formulovali svoje požiadavky legislatívnej úpravy životných partnerstiev párov rovnakého pohlavia, druhý pochod bol podľa mňa ideovo aj osobnostne vyprázdnený. Americkí katolíci však približne v rovnakom čase ukázali, že postaviť za rodinu sa dá aj úplne konkrétne. Vďaka Bohu!

Slovenské internety v uplynulých dňoch už tradične zaplavili fotky tých zopár extravagantných jedincov z bratislavského (alebo v podstate akéhokoľvek iného) dúhového pochodu, ktorých tam bežný účastník musí hľadať ako ihlu v kope sena. A presne tak ako obvykle ich sprevádzali zhnusené komentáre a zvracajúce emotikony konzervatívnych a kresťanských aktivistov i milovníkov „alternatívnych“ médií.

Boris Kollár s farárom Kuffom na pochode Hrdí na rodinu. Zdroj: cas.sk

Priznám sa však, že mne sa oveľa viac dvíhal žalúdok, keď som na záberoch z pochodu Hrdí na rodinu videl popri kresťanských aktivistoch politikov ako Borisa Kollára, otca desiatich detí s deviatimi ženami, rozvedených politikov Andreja Danka a Martinu Šimkovičovú či známeho ne-historika a kotlebovského europoslanca Milana Uhríka.

Ešte zvláštnejšie však je, že organizátori pochodu napriek prítomnosti koaličných i opozičných politikov nevyjadrili v podstate žiadne požiadavky či návrhy na legislatívne zlepšenie podmienok slovenských rodín. Nezachytil som, že by tematizovali nejaké problémy a výzvy, s ktorými sa rodiny v našich pomeroch musia popasovať. Nepredstavili žiadne požiadavky ani program na ich riešenie. Nezazneli ani žiadne konkrétne životné príbehy.

Po všetkých stránkach vrátane načasovania na mňa tak pochod Hrdí na rodinu pôsobil predovšetkým ako divný trucpodnik voči dúhovému pochodu. Netreba sa preto čudovať, že mediálny ohlas vzbudili skôr vyššie spomenutí kontroverzní politici, kedže organizátori neponúkli žiaden reálny obsah, o ktorom by sa dalo aspoň diskutovať.

Dá sa to aj inak

V zahraničných médiách som však zachytil aj iný príbeh kresťanských aktivistov, ktorí sa veľmi konkrétne postavili za rodiny a jasne formulovali svoje požiadavky. Stovky katolíckych aktivistov prišli 18. júla 2019 protestovať pred budovu Kapitolu do Washingtonu proti imigračnej politike vlády Donalda Trumpa.

Autor: Marlena Sloss / The Washington Post

Podujatie s názvom Catholic Day of Action for Immigrant Children (Katolícky akčný deň za deti imigrantov) spojilo viaceré katolícke organizácie, ktoré sa jasne postavili za spravodlivosť proti politike zadržiavania detí imigrantov a rozdeľovania rodín. Účastníci vyzývali politikov, aby ukončili neľudské zaobchádzanie s deťmi, ktoré sú na americko-mexickej hranici násilne oddeľované od svojich rodičov. Apelovali aj na všetkých ostatných veriacich, aby sa jasne postavili proti súčasnej americkej pohraničnej politike.

Medzi demonštrantmi boli laici aj duchovní, kňazi i rehoľné sestry, a podporili ich aj viacerí biskupi. Po úvodnej modlitbe a prejavoch sa niektorí demonštranti presunuli do susednej budovy  Russell Senate, kde majú kancelárie niektorí senátori. Päť z nich si ľahlo na mramorovú podlahu a vytvorilo kríž, pričom spolu s ostatnými držali v rukách fotografie detí, ktoré sú zadržiavané alebo zomreli v imigračných detenčných centrách.

Autor: Marlena Sloss / The Washington Post

„Dnes sme tu kvôli našej viere. Evanjelium nás núti konať,“ povedala sestra Ann Scholz, zástupkyňa riaditeľky sociálnej misie Vedúcich predstavených ženských reholí v USA. „Sme pobúrení strašným zaobchádzaním s rodinami a najmä s deťmi. Neľudské zaobchádzanie s deťmi, ktoré sa koná v našom mene, sa musí skončiť,“ dodala.

„V našej krajine sa politicky nachádzame v skutočne temnej chvíli a je ľahké byť zúfalým, ale keď ste obklopení katolíkmi, ktorí vedia, že musíme svoju vieru uvádzať do života, napĺňa ma to energiou a duchom,“ uviedol John Gehring, programový riaditeľ organizácie Faith in Public Life (Viera vo verejnom živote).

Zdroj: CNS / Tyler Orsburn

Keďže protestujúci odmietli poslúchnuť opakované výzvy polície, aby opustili priestor, polícia následne zadržala 70 protestujúcich za neposlušnosť, zhromažďovanie a marenie výkonu polície. Medzi zadržanými boli aj kňazi a rehoľné sestry – dominikánka, františkán či jezuita. Keď ich polícia odvádzala, mramorovou sieňou znela modlitba Otčenáš a duchovné piesne.

Americkí katolíci nám ukázali inú tvár kresťanov, ktorí sú naozaj hrdí na rodinu a neboja sa za ňu postaviť. Môžeme sa ich príkladom inšpirovať aj na Slovensku? Dokážu aj slovenskí katolíci namiesto trucpodnikov voči LGBT* aktivistom začať relevantne a odborne upozorňovať na problémy a výzvy slovenských rodín tak, že sa k nim s radosťou pridá aj široká verejnosť? Vieme sa spojiť a začať ponúkať systémové riešenia situácie rodín a najmä detí v chudobných regiónoch a sociálne vylúčených spoločenstvách? Rodín, ktoré rozdeľuje nutné dochádzanie za prácou do zahraničia? Situáciu osamelých či chorých seniorov, o ktorých sa nemá kto postarať? Podmienky rodín zdravotne postihnutých detí, ktoré dnes často živoria a žijú z ruky do úst? A mohli by sme pokračovať.

Nie je konečne aj u nás načase spojiť svoje sily a namiesto hašterenia sa spoločne postaviť za všetky rodiny?

 

Páčil sa vám tento text? Sledujte aj našu komunitu Starokatolíci v Bratislave na Facebooku a web www.starokatolici.eu.

Teraz najčítanejšie

Martin Kováč

Manžel, otec, teológ a kňaz Starokatolíckej cirkvi v ČR s poverením pre službu na Slovensku, doktorand na ETF UK v Prahe a člen Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo 21. storočia (ok21). Venujem sa najmä novozákonnej teológii, dejinám raného judaizmu vo vzťahu k rodiacemu sa „kresťanstvu“, vybraným témam z ekumenickej teológie, ako aj hľadaniu stvárnenia kresťanstva v 21. storočí. Od roku 2014 som šťastne ženatý a máme jedno dieťa. Patrím tiež medzi zakladajúcich členov Progresívneho Slovenska.