Štúdie novopozorovaných vtáčích druhov na Slovensku 1. diel
1. diel, 2. diel, 3. diel, 4. diel, 5. diel, 6. diel, 7. diel
záletník prelietavý, nežnýš jemnocitný, kapoan prevrátený
Zo stromu na strom, z hniezda do hniezda.
Takýto prístup k životu robí zo záletníka prelietavého, čo do potomstva, zaiste najplodnejšieho operenca v našom vznikajúcom atlase. Našťastie však v prírode medzi samčekom a samičkou, ba ani medzi samčekom a mláďatami, nedochádza k žiadnym citovým väzbám, ako to býva u ľudí, a teda nedochádza v ich vzájomnej interakcii ani k mentálne zdravie ohrozujúcim konfliktom, či duševným depriváciám.
Záletník prelietavý, narozdiel od niektorých mužov, je tvor, ktorému ide naozaj len o jedno. Samičky sú ladené skôr panovačne a egocentricky, takže tento prístup k veci vítajú. Od samčeka vlastne očakávajú len „to jedno“. Sebavedomie samčekov tým nijako ujmu neutrpí, nakoľko žiadnym sebavedomím nedisponujú. Tí si prídu na svoje a samičku uspokojuje, že má mladé len pre seba, a nemusí sa s nikým deliť.
U nás, ľudí, sa dnes často stretávame s napodobovaním správania záletníka prelietavého. Je ale naivné sa domnievať, že odnímaním „bremena“ citov sa v rámci nášho druhu dokážeme vyhnnúť vedľajším účinkom takéhoto jednania.
Na nejednom príklade napokon vidíme, že ľudská bytosť takto stráca práve to čo hľadá, a čo je jej vlastné, to jest hĺbka citu.
Toto večne dojaté a okamihom zasiahnuté vtáča sa rado vo vodičke máča. Život je preň sledom očarujúcich udalostí a príbehov, ktorý sa už len kvôli nim samotným oplatí žiť. Jeho spev je tak precítený, že pri ňom pookreje i ten najväčší grobian.
Často sa ale stáva jeho neha nekontrolovateľnou a vtedy sa v prehnanom afekte dostáva do nemilosti okolitého vtáctva. Menej agresívne vtáčie druhy reagujú len opovrhujúcim odstupom. Pre iné však, tieto kvetnaté, často až infantilné prejavy nežnýšov, sú tak neznesiteľné, že ich zvyknú uďobávať k smrti.
Nie je hádam v prírode smutnejší pohľad, ako na uďobané nežnýše v tráve. Je to bolestivé najmä preto, že nežnýše patria medzi veľmi zdatných staviteľov krásnych hniezd, živia sa mnohými škodcami, a počuť ich spev patrí medzi tie najkrajšie zážitky, aké vôbec môžeme v lese zažiť.
Mohlo by sa zdať, že dojatie, ktoré nežnýše tak často premkýna diskvalifikuje tento druh voči tvrdým nárokom života vo voľnej prírode. Tieto ich jemné city však súvisia s reálnym prežívaním, ktoré nie je vyfabulované, ale veľmi skutočné. Nejde teda o žiadne „ňuňu“, „ňeňe“, ale na rozdiel napríklad od takého záletníka prelietavého o pravú hĺbku prežívanej skutočnosti.
Typickým znakom sú líčka sfarbené do ružova pri dojatí a štebot, ktorý si určite nepomýlite s nijakým iným vtáčkom.
Z pobrežia Galapášskej tôniny pri riekach Eufrat a Tigris k nám na zimu prilieta kapoan prevrátený.
Okrem obráteného životného cyklu, a teda vyhľadávania krutej zimy namiesto radostného, slnkom prežiareného života v zámorí, dostal svoj druhový a rodový názov aj podľa svojej telesnej konštrukcie.
Hlávku so zobáčkom má totiž vzadu, kde majú iné vtáky chvost a chvost zase na opačnej strane. Na prvý pohľad vyzerá teda celkom normálne, ale verte mi, nie je to tak.
Táto „opačnosť“ sa koniec koncov odzrkadľuje takmer vo všetkých sférach jeho života.
Tak napríklad:
– kde iní letia dopredu, on musí späť;
– pri párení sa nikdy nepári samček so samičkou, ale samička so samčekom;
– výchovou mláďat sa rodičia nezaoberajú, no zato mladé sa zaoberajú výchovou rodičou! ;
– potravu, ktorú tvoria veľké vtáčie dravce ako sú bombardi a chabravce zväčša nekonzumuje, ale necháva sa ňou odovzdane stráviť.
Pri vyššie uvedenom je zaiste veľmi pozoruhodné, že na našom území, podľa prvých písomných zmienok, prežívajú už od 14. storočia. Ale s tým nič neurobíme, a kapoany idú ešte ďalej.
Ani pri svojom lete sa neriadia starým známym „raz si hore, raz si dole“, ale celkom inverzne letia najprv dolu a až potom nahor. Populácia kapoanov je tým mierne decimovaná, pretože v protifáze prichádza ku zrážkam s obyčajne letiacim vtáctvom. Ich počty neznásobujú ani často až smrteľné zranenia pri „vzlete“. Smerom nadol.
Ku koncu svojho života sa postupne cez spiatočné vývinové stupne dostávajú do prenatálneho štádia. Čo sa s nimi však deje ďalej, je priestor už len pre našu fantáziu. Doposiaľ žiaden spoľahlivý vedecký výskum v tejto oblasti nedospel k uspokojivým výsledkom. A Matka príroda mlčí.
Niektoré menej seriózne zdroje sa snažia vysvetliť nasledovné javy pred splodením pomocou akéhosi stavu magnetického prepólovania a vzniku atómov lásky. Iná teória vraví o úplnom zániku, a zasa iná, o prerode z Kozorožca (znamenie kapoanov vo zverokruhu) na Býka.
Nuž či je tak, alebo tak, všetko je tu NAOPAK.
1. diel, 2. diel, 3. diel, 4. diel, 5. diel, 6. diel, 7. diel
