Podporiť ľudí na úteku zo Strednej Ameriky do USA môžete aj podpisom našej petície TU.

 

Amnesty International zdokumentovala škodlivé opatrenia, počnúc násilným rozdeľovaním rodín na južnej hranici USA, ktoré v niektorých prípadoch vyúsťuje do zlého zaobchádzania a mučenia, až po vytváranie stanových táborov, v ktorých sú zadržiavané deti a mladiství žiadajúci o azyl. Amnesty tiež zdokumentovala tzv. „počítanie“ ľudí na južnej hranici USA, ktoré je v praxi používané na dlhodobé zadržiavanie žiadateľov a žiadateliek o azyl, vrátane detí, bez vymedzeného časového rámca. Vláda USA zároveň zverejnila dočasné opatrenie, podľa ktorého ľudia vstupujúci do USA budú môcť požiadať o azyl v krajine iba vtedy, ak na úteku z domova neprechádzali cez tretiu krajinu.. Prevedené do praxe to bude znamenať, že o azyl v USA môžu žiadať iba ľudia z Mexika alebo Kanady.

Azylová politika ovládaná strachom a nenávisťou prináša len smrť a utrpenie

„Toto pravidlo je nehoráznym porušením našej povinnosti chrániť rodiny a jednotlivcov, ktorí hľadajú bezpečie. Trumpova administratíva znova ukázala, kam je ochotná zájsť pri odmietaní pomoci a ochrany ľuďom v núdzi.

Ako vyplýva zo správy ministerstva zahraničných vecí USA, rodiny a jednotlivci na úteku pred násilím a prenasledovaním nemôžu v krajinách, cez ktoré prechádzajú, hľadať bezpečie. Podľa nových pravidiel môžeme ľuďom na našom prahu zavrieť dvere rovno pred nosom a nechať ich napospas utrpeniu a násiliu. A to všetko ako dôsledok šírenia strachu a nenávisti,“ hovorí šéfka advokácie Amnesty International USA Charanya Krishnaswami.

Nová správa Amnesty International dokumentuje snahu Trumpovej administratívy zbaviť deti a dospelých na úteku ľudskosti, dôstojnosti a pocitu bezpečia, pričom sa zameriava najmä na situáciu detí bez sprievodu dospelých osôb. Cieľom týchto politík je odradiť ľudí na úteku od hľadania bezpečia v USA trestaním tých, ktorí tak už spravili. Následky sú hrozivé: deti zadržiavané v studených zamrežovaných celách, bez dostatočného prístupu k potravinám a liekom, či dokonca tragické umrtia, ako v nedávnom prípade otca s dieťaťom zo Salvadoru, ktorí sa utopili pri pokuse preplaviť sa cez rieku Rio Grande do Texasu.

Utrpenie tisícov detí nikoho nezaujíma

Každý rok do USA utekajú pred násilím a prenasledovaním vo svojich domovských krajinách tisíce detí bez sprievodu dospelej osoby. Tieto deti často hľadajú bezpečie a azyl alebo inú formu doplnkovej ochrany, ktorú im garantuje medzinárodné aj federálne právo USA. Počas spracovania ich žiadostí sú tisíce detí zadržiavané na dlhé mesiace v detenčných zariadeniach, čím sú porušované ich ľudské práva. Podmienky v rozpore s ľudskými právami zaznamenala Amnesty International aj pri svojej návšteve v „dočasnom núdzovom“ zadržiavacom centre Homestead na Floride, ktoré prevádzkuje súkromná spoločnosť Comprehensive Health Services vo vlastníctve Caliburn International Corporation.

V tejto situácii by sa malo konať v najlepšom záujme dieťaťa. Amnesty International sa preto domnieva, že deti by v súvislosti s migráciou nemali byť zadržiavané, pretože to nikdy nie je v ich najlepšom záujme. Podľa medzinárodného práva môžu byť jednotlivci pozbavení osobnej slobody len v prípade, ak je ich zadržiavanie v súlade so zákonom a v rozsahu potrebnom na splnenie legitímneho cieľa. Vo výnimočných prípadoch, keď je v súlade s takýmito požiadavkami aj zadržanie dieťaťa, malo by byť uplatnené na najkratšiu možnú dobu a v čo najmenej obmedzujúcich podmienkach.

Zástupkyňa Amnesty USA hovorí o dojmoch z návštevy zariadenia Homestead

Od marca 2018 je zariadenie Homestead prvou stanicou tisícov detí, ktoré majú za sebou často nebezpečnú a traumatizujúcu cestu pri hľadaní bezpečia. Ministerstvo zdravotníctva USA uviedlo, že v marci 2019 boli deti bez sprievodu v Homestead zadržiavané v priemere 52 dní. Toto číslo nezahŕňa čas, ktorý mohli pred prevezením do Homestead stráviť vo väzbe Ministerstva vnútornej bezpečnosti alebo v inom zariadení Úradu pre presídľovanie ľudí na úteku Office of Refugee Resettlement (ORR), kam mohli byť presunuté zo zariadenia Homestead.

Amnesty International hovorila s dieťaťom, ktoré bolo umiestnené v Homestead osem mesiacov, kým ho presunuli do iného stáleho útulku ORR. V iných prípadoch právni zástupcovia a zástupkyne hovoria o zadržiavaní detí na viac ako 100 alebo dokonca 200 dní. V júni 2019 bola priemerná dĺžka zadržania v systéme ORR zhruba 44 dní. Deti bez sprievodu sa z dočasných pohotovostných zariadeniach majú presunúť do certifikovaných stálych zariadení, čo najrýchlejšie“ – a to podľa možnosti v lehote do 20 dní. Deti v Homestead sa tam však zvyčajne držia oveľa dlhšie, a to po celé týždne alebo mesiace, kým sa dočkajú umiestnenia do systému náhradnej starostlivosti alebo zariadenia bez bezpečnostnej ostrahy.

Deti sú zadržiavané v neúnosných podmienkach

Homestead je súčasťou siete zariadení ORR na umiestňovanie detí bez sprievodu – a dnes jediným dočasným núdzovým zariadením ORR v Spojených štátoch. Druhé podobné zariadenie Tornillo v Texase bolo z dôvodu nevyhovujúcich podmienok, na ktoré upozorňoval kongres, verejnosť aj Amnesty International, zatvorené v januári 2019. Podľa údajov ORR bolo v máji tohto roka zadržiavaných v Homestead približne 2 200 detí a celková kapacita zariadenia je až 3 200 osôb.

Homestead pôsobí dojmom priemyselného zariadenia. Pozostáva z trvácnych a dočasných objektov z betónu a tehál; kovových prepravných kontajnerov premenených na kancelárie a právnu poradňu a objektov s mäkkými stenami. Zariadenie pozostáva z dvoch areálov: v Južnom areáli sú umiestnené deti vo veku 13 – 16 rokov a v Severnom areáli 17-roční a 17-ročné. Tehotné dievčatá sú premiestnené do iných zariadení ORR, batoľatá ani deti mladšie ako 13 rokov v tomto zariadení zadržiavané nie sú.

Deti sú rozdelené do nocľahární podľa pohlavia. V Južnom areáli našla Amnesty International 12-lôžkové izby (so šiestimi poschodovými posteľami), jedným spoločným WC a sprchou a dvoma umývadlami. Budovy v Južnom areáli obýva 144 detí na každom poschodí. Na spoločných toaletách nie sú dvere, sprchy sú zakryté iba závesmi.

Zamestnanci zariadenia informovali Amnesty International, že v Severnom kampuse sú deti umiestnené v budove niekdajšej vojenskej školy, ktorá má osem „krídel“. Krídlo, ktoré sme navštívili, malo kapacitu 144 lôžok – 72 poschodových postelí usporiadaných v radoch. Sprchy a toalety boli umiestnené vo veľkom stane umiestnenom pri budove. K dispozícii bolo 30 spŕch (rozdelených po šesť v piatich oddelených priestoroch), dlhý rad toaliet (časť z nich v oddelených kabínkach) a rad stoličiek, pravdepodobne pre deti čakajúce, kedy prídu na rad.

Každodenný život a služby tu podliehajú prísnemu režimu. Deti začínajú svoj deň o 6:30 hod. a o 22:00 hod. musia byť v posteli, pričom majú k dispozícii iba hodinu a 50 minút voľného času denne. Prístup k službám je tiež striktne regulovaný. Napríklad, ak dievčatá potrebujú hygienické vložky, musia o ne požiadať prostredníctvom formulára žiadosti o službu.

Ak sa zadržiavaniu detí bez sprievodu nedá vyhnúť, mali by byť umiestnené v oveľa menej obmedzujúcom prostredí – napríklad v trvalých nízkokapacitných licencovaných zariadeniach ORR, v ktorých je na prvom mieste starostlivosť a práva detí, v protiklade ku masovnému hospodáreniu a rozsiahlemu dohľadu a obmedzovaniu, na aké sa sťažujú deti v Homestead.

„Toto sa ničím nelíši od úmyselnej krutosti. Aj keď Trumpova administratíva tvrdí, že takáto politika podporuje integritu azylového systému, v skutočnosti ničí inštitút azylu, ako ho dnes poznáme. Každý, kto hľadá bezpečie, má právo na humánne zaobchádzanie a spravodlivý azylový proces, zodpovedajúci medzinárodným a domácim štandardom. Vláda USA musí preto okamžite upustiť od tejto neuváženej a nezákonnej politiky,“ dodáva Krishnaswami.

 

Autorkou text je Daniela Mužíková z Amnesty Slovensko, text vychádza z novej správa Amnesty International, editovala Elena Teplanová.

 

 

Zaujíma vás táto téma? O prípade Dr. Scotta Warrena, ktorý bol stíhaný za pomoc ľuďom na hranici sa dočítate v našom článku tu.

Podporiť ľudí na úteku do USA môžete aj podpisom našej petície. Pre tisíce ľudí zo Strednej Ameriky, vrátane mnohých rodín, odchod nepredstavoval voľbu, ale nutnosť. Opatrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho kabinetu však nevedú k poskytnutiu bezpečia a ochrany, ale naopak situáciu týchto ľudí iba zhoršuje.