Denník N

Keď podniká nepodnikateľ bez chrbtovej kosti

Rok 1989 spôsobil ošiaľ. Nastala veľká decentralizácia spoločnosti. Podniky boli privatizované. Nastala transformácia kolektívneho majetku na súkromný. Ľudia začali podnikať. Ekonomika sa po prevrate zintenzívnila a vytvorila množstvu ľuďom možnosti, po ktorých prahli. Bol to snáď najdôležitejší míľnik pre slovenskú zvrchovanosť. Možnosť podnikať sa dostala aj k ľuďom, ktorí sa dostali k peniazom, s ktorými nevedeli, čo robiť. Máme kapitál? Poďme podnikať. V takejto firme sa ocitám. Krásny inzerát na profesii, celý bol taký sladký, ňuňuňu! Ale to je tak všetko.

Pohovor bol s veľmi príjemnou ženou okolo 40-50 rokov. Rozprávala mi, že tiež začínala ako predajkyňa a teraz robí manažérku. Sľubovala provízie a osobné hodnotenia. Jej premotivované reči našepkávali, že pod 600€ v čistom nepôjdem, čo ma celkom upokojovalo.

Na pohovore sme sa vystriedali viacerí, mala tam nejaké basic poznámky ku každému. Nakoniec ma zobrali, pretože vedeli, že so mnou až tak veľa práce nebude, keďže som robil rok pre mobilného operátora. Na pohovore mi bolo povedané, že budem robiť vždy s niekým a to od pondelka do piatku (9-17). Všetko išlo ako malo a ja som bol spokojný, že som našiel niečo dočasné a nenarobím sa až tak.

Je obdivuhodné, že sa nebáli porušovať zákony. Po nástupe som dostal dočasne prácu na dohodu, kde sa písalo, že budem robiť 10 hodín týždenne, čo robí 40 hodín mesačne. Háčik bol v tom, že som tam bol 5 dní v týždni, 7,5 hodiny denne. Táto zmluva bola platná od 3.6.2019. Okradli ma o stravné lístky za dni, o ktoré to naťahovali a až 12.6.2019 sa dostala ku mne zmluva. Prečo tá zmluva nebola hneď? Pretože manažérka, ktorá ma prijala a robila so mnou pohovor bola prepustená. Kolegyňa spomínala rôzne pofidérne dôvody, ktoré nebudem komentovať, pretože tu sa, milí priatelia, dostávame k momentu, kedy som začal mať tušenie, že tu niečo nehrá. S touto firmou niečo nebude v poriadku.

V reakcii na ponuku práce som musel odpovedať na viacero otázok. Jedna z nich bola, či som ochotný sa zúčastniť vstupného školenia pre nových predajcov v Lučenci, tak som odpovedal, že áno. Však Lučenec je od Zvolena 50 minút autom, hodina autobusom. To školenie som nemal za tie dva mesiace, čo som tam pracoval. Dali mi písať iba vstupný test bez vstupného, odborného školenia. Ak by som test nenapísal, nedajú mi osobné hodnotenie. Nazdieľali mi na Google Disk ich Pracovný kódex, ktorý som sa mal naučiť vo voľnom čase, ak som to osobné hodnotenie chcel dostať. Osobné hodnotenie je jednou zložkou mzdy. O stabilite danej spoločnosti sa dozviete viac nižšie, ale určite by som pomlčal o tej stabilite. Veselý kolektív? Skôr vynervovaný, vystresovaný kolektív. Vo firme sa diali od začiatku prudké zmeny, ktoré nevplývali na stabilitu firmu pozitívne. Firemné oblečenie sa mi dostalo po dvoch týždňoch veľkosti XL, (veľakrát) použité. Boli rozťahané ako tovar v sekáči, keď majú všetko za 50 centov. Vyzeral som v tom ako v nočnej košeli. Hanbil som sa. Videli ma známi, ktorí chodili okolo, ale nemohol som si obliecť svoje, pretože ma sledovali cez kameru a keby som ho nemal, tak mám mínusový bod a strháva sa mi to z osobného hodnotenia. Normálne tričká s mojou veľkosťou S prišli dva týždne pred mojim odchodom, čo je mesiac a pol. Tie tričká sa podľa mojej kolegyni tlačia od Vianoc. Čo sa týka bodu práce s najnovšími technológiami? Toto nechápem. To je práca s najnovšími technológiami, keď vykladám vykúpené Iphone alebo nejaké Xiaomi za 200 eur? Keď som sa spýtal kolegyni, či máme nejakú zamestnaneckú zľavu, tak odpoveď bola nie, nemáme. Musel som si kúpiť slúchadlá za cenu ako zákazník. Tak to mi naozaj firma umožňuje pracovať s technológiami.

Druhou zložkou sú provízie. Predáš obal na mobil, máš 10 centov. Predáš mobil, máš 1 euro. Sláva to nie je, ale nazbiera sa to po čase a môže z toho vzniknúť suma okolo 100 eur v hrubom. V inzeráte, na ktorý som reagoval bolo napísané, že provízie max 400 eur. Nie je to klamstvo, ale na pohovore mi nikto nepovedal, že provízie sú samozrejmosť, ale ich vyplácanie je podmienené splnením určitých bodov. Jeden z nich je totálne absurdný a dlho som sa s takou stupídnosťou nestretol:

„Provízie vám vyplatia za podmienky, že minimálne 26% bločkov, ktoré ste vydali sú dvojbločkami. To znamená, že ak príde zákazník kúpiť jednu vec, tak musíte vytvoriť interakciu na doplnkový predaj a predať druhý kus sortimentu. Ak nepredáte pri viac ako 26% pokusov, tak dostanete z provízií 0 EUR.“

Čiže, keď budem mať 27. deň v mesiac 25,2% dvojbločkov, tak mám klamať ľuďom, ktorí chcú jeden produkt, že ho nemáme a keď príde niekto, kde budem vidieť šancu úspešného doplnkového predaja, tak to už je v poriadku? Kto bude stratový? Ja – zamestnanec alebo zamestnávateľ? Predám menej produktov, čiže nižšia tržba, ale ja si udržím percento dvojbločkov a vyplatia mi provízie, ktoré si zbieram po trápnych a výsmešných 10 centov celý mesiac?

Najväčší gól sa stal po necelých dvoch mesiacoch. Jedna kolegyňa išla na PN (práceneschopnosť) a potom druhá na dovolenku, takže som musel robiť niekoľko dní sám. Bez školenia. Bez pomoci od firmy. Utorok 23.7 doniesol kuriér nový router. Tak sme to utorok zapájali s kolegyňou, ktorá v noci odcestovala, na dovolenku. Zapojili sme to, bolo 5 hodín a ja som išiel domov. Písala mi večer, že internet začal sekať a že dala na známosť aj novému manažérovi mailom spolu s reportom, že internet je problémový. Stredu ráno som prišiel do práce. Čakalo ma samého jedenásť hodín na nohách za 625 eur v hrubom mesačne. Ten internet vypadával každých 20 sekúnd. Niekedy aj na päť minút.

Okamžite som volal manažérovi, že nech s tým niečo robí. Ale po chvíli som si všimol, že nielenže seká internet, ale aj myš. Celý počítač bol dezorientovaný v čase a priestore. Volal som s technikom, ktorý mi kázal spraviť speed test, ktorý napovedal, že 8Mbit/s je asi žalostne málo na vykonávanie viacero aktivít cez internet. Na ten router je napojený terminál, kasa, Google Chrome, kamera priamo nado mnou. Manažér ma nechal v tom, ten technik ma nechal v tom tiež. Firmu vôbec nezaujímalo, že mne nejde internet a jeden blok mi tlačí 7 minút. A tu nejde len o bloky. V náplni práce je aj vybavovanie reklamácií, odpisovanie na maily, preberanie tovaru a kontrola daného tovaru za pomoci systému. Každému zákazníkovi vysvetľovať, prečo to trvá tak dlho a tie „obkecy“ robiť okolo toho. Ja som bol nervózny, zákazníci boli nervózny, pretože moje auru bolo značne cítiť a vidieť. Pokiaľ som nesprostredkoval službu, ktorú oni práve vyžadovali, začali byť odporní, drzí a ja som bol ideálny terč, pričom som za nič nemohol. Bol som jediný, kto mal snahu riešiť takýto interný problém, ktorý ovplyvňuje predaj, pracovné podmienky, provízie, meno firmy atď. Na záver dňa mi nesedela uzávierka, pretože som s nefunkčným internetom zabudol nablokovať sortiment za približne 30 eur. To neznamená hlavné, že mi peniaze nechýbali. Aj napriek tomu nemôžem odísť zo zamestnania a mám volať osobe, s ktorou musíme túto nezrovnalosť opraviť. Ja som bol už tak uťahaný, psychicky vyčerpaný a stále som myslel, že ZA AKÉ NAHÁŇAJÚC PLAČ PENIAZE som tam stál. Mal som to totálne na háku, keď oni mňa mali tiež celý deň. „Ako sa do hory volá, tak sa aj ozýva.“

„Raz mesačne sa písal test. Či ste boli alebo neboli v práci, test ste písať museli. Dalo sa písať online cez web. Tento čas vám nikto nezaplatil.“

Celý večer som sa v posteli otáčal, mrle ma žrali. Prisahám Bohu. Nevedel som zaspať, čo ma obkľučovala vystresovanosť a strach z toho, čo sa stane ráno. Už som vedel, o akú firmu sa jedná. Hanba, že takýto ľudia môžu podnikať. Takéto prísne podmienky získania provízií a osobného hodnotenia a postihy sú neprípustné. Ráno sa to všetko otočilo proti mne, že nesedí uzávierka a ja som mal po 20:00 volať presne tomu – neviem komu a riešiť to, že prečo mi nesedí uzávierka. A vtedy som stratil nervy. Dal som výpoveď, kde sa ma ešte snažila firma oklamať a presvedčiť, že nemôžem dať výpoveď zo dňa na deň, pričom som im to oznámil štvrtok, že pondelok už neprídem. Snažili sa ma presvedčiť, že výpovedná lehota v skúšobnej dobe je tri dni odo dňa prevzatia výpovede konateľom firmy alebo zodpovedajúcemu úseku v danej firme poslanou doporučene. Samozrejme, z tohto omylu som ich rýchlo vyviedol, pretože Zákonník práce §72 jasne hovorí nasledovné:

Snažili sa ma presvedčiť, že nepoznám Zákonník práce SR, ale to sa dosť mýlia a to som dal najavo tým, že som štvrtok vytlačil dvakrát výpoveď a raz Zákonník práce §72 a priložil k výpovedi, že keď už mi bude vedenie firmy trepať nezmysly, tak si treba overiť, či sú tieto informácie korektné a ja som naspadol z čerešne a neudrel si hlavu ako dieťa. Ak dúfala, že nepoznám svoje práva alebo slovenské zákony, tak je na omyle. Treba si nabudúce dať podmienky do inzerátu, že berieme len s IQ pod 90, aby boli ich obetnými baránkami. Je smutné, že takto sa správajú k ľuďom, ktorí sprostredkovávajú ich biznis, z ktorého žijú. Týchto ľudí by si mali vážiť a snažiť sa, aby sa aj ich zamestnanci cítili spokojne.

PS: Prvý mesiac mi poslali 436 eur a nejaké drobné za 168 odpracovaných hodín a len 42,5 eur v stravných lístkoch, pretože ma nezákonne zamestnávali na zmluve, ktorú vedome porušovali.“

Je predo mnou veľké uváženie, či upozorniť na takéto nekalé praktiky úrady a inšpekciu, ale myslím si, že ak len trochu to pomôže tým ľuďom, ktorí pre nich bohužiaľ pracujú, tak by to malo svoje opodstatnenie. Je dôležité, aby sme poukazovali na rôzne nedostatky, čo sa týka pracovných podmienok, ktoré poskytujú podnikatelia svojim zamestnancom, ktorí z dôvodu nedostatku pracovných miest alebo z iného dôvodu nemôžu opustiť ani takéto zamestnanie s takýmito podmienkami.

„Prosperujúca spoločnosť nevznikne na základe prehlbovania sociálnych rozdielov, ale na základe rovnosti, tolerantnosti a pochopenia.“

Teraz najčítanejšie