Bratislavský Pride a trucpodnik Hrdí na rodinu znova obnovili slovné prestrelky na frontových líniách kultúrnej vojny. Oživením tradičného arzenálu bol článok Martina Hanusa na Postoj.sk, kde vyslovuje obavu, že postoj konzervatívcov je dlhodobo neudržateľný avšak optimisticky naznačuje, že ich prehra nemusí byť zásadnou katastrofou.

Zdá sa, že Martin sa snaží čítať znamenia čias a myslím, že jeho optimizmus je viac ako na mieste. História nás učí, že napriek zdaniu, sme my, kresťania veľmi prispôsobiví, čo sa týka vierouky i morálky. Tvárime sa ako silní konzervatívci a snažíme sa udržať status quo pokiaľ to ide. Keď však pochopíme, že náš postoj je neudržateľný dokážeme veľmi tvorivo reinterpretovať svoje učenie a adaptovať sa na novú situáciu. Dôkazom toho je aj to, že sme tu už 4 000 rokov (za svojho praotca považujeme Abraháma, rovnako ako židia) a dnes sme najpočetnejšie náboženstvo na svete.

Najväčším preborníkom v adaptovaní je najväčšia cirkev – katolícka. Pre ilustráciu len pár príkladov.

Všetci poznáme prípad Galilea Galieiho. (Pre popieračov citát z rozsudku: „Na príkaz jeho Svätosti [pápeža pozn. autora] a najvznešenejších pánov kardinálov tejto najvyššej a univerzálnej Inkvizícii boli teologickou komisiou posúdené výroky takto…: Tvrdenie, že Zem nie je stredom sveta, že nie je nehybná … je absurdné a filozoficky nepravdivé a z teologického hľadiska prinajmenšom pomýlené vo viere.”)

Cirkev pred 500 rokmi odsúdila jeho tézy ako falošné a prísne zakázala vôbec o nich písať. Dnes žiadneho katolíckeho teológa ani len nenapadne spochybniť, že zem sa točí okolo Slnka.

Pred nedávnom pápež František vyhlásil, že nič také ako svätá vojna neexistuje. Napriek tomu, že tým spochybnil stáročia trvajúcu prax Katolíckej Cirkvi, ktorá budovala a potvrdzovala svoju autoritu burcovaním do “svätých vojen”, tento výrok dnes nevyvolal žiadny mimoriadny ohlas.

Ešte v nedávnej dobe, keď u nás pôsobili Štúrovci, pápežský štát verejne vystavoval na koloch napichnuté hlavy svojich nepriateľov. Dnes Katolícka Cirkev považuje akýkoľvek trest smrti za morálne zlo. Vie si niekto predstaviť radikálnejší obrat vo vierouke a v morálke ako toto?

V tom istom čase rodičom, ktorí neboli kresťania, Cirkev odoberala deti, ktoré boli bez súhlasu rodičov pokrstené. Pápež Pius IX, ktorý túto prax obhajoval za každú cenu bol pred 19 rokmi vyhlásený za blahoslaveného. Dnes sa katolíci tvária ako posledná bašta ochrancov rodiny.

Toto je na ilustráciu len pár príkladov názorových obratov, katolícke dejiny sú ich však plné. Preto, keď sa ostrakizovanie homosexuálov stane morálne neúnosné, katolíci nepochybne nájdu spôsob ako ich akceptovať.

Konzervatívni kresťania z protestantského prostredia, ktorí tvrdia, že ich postoje a učenie vychádzajú z Biblie sa však tiež vedia prispôsobovať. Na ilustráciu postačia tri úryvky z Biblie:

1. Otroci, z úprimného srdca poslúchajte svojich pozemských pánov ako Krista, s bázňou a chvením. (Ef 6,5)
2. Žene však nedovoľujem učiť, ani vládnuť nad mužom, ale nech si počína v tichosti.  (1Tim 2,12)
3. Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa rozkošníckou vášňou jeden voči druhému; muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. (Rim 1,26)

Tri novo-zmluvné texty od jedného autora, no každý vnímaný iným spôsobom. Kedysi sa vysvetľovali rovnako – doslovne. Dnes je to však už aj pre cirkvi neprijateľné, tak zmenili interpretáciu.

Prvý text bol kedysi dôležitým argumentom pre legalizáciu otrokárstva. S vývojom spoločenskej morálky však pre kresťanov bola táto pozícia stále ťažšie udržateľná. Preto prijali interpretáciu, že Pavlova akceptácia otrokárstva vychádza z vtedajšieho historického a kultúrneho kontextu a jeho zámerom nebolo meniť svetský poriadok ale smerovať ľudí ku Kristovi. Druhá časť argumentácie sa opiera o to, že Nová zmluva ako celok hlása rovnosť, ba dokonca univerzálne bratstvo, a otrokárstvo je s týmito princípmi v priamom rozpore.

Druhý text v doslovnej interpretácii slúžil ako argument pre podporu patriarchálnej spoločnosti. Cirkvi však už tiež pochopili, že stáli na morálne nesprávnej strane barikády a pristúpili na rovnakú zmenu interpretácie ako v prípade otrokárstva. Niektoré zatiaľ len všeobecne v aspekte ženskej rovnoprávnosti ale stále rastie počet cirkví, ktoré priznávajú ženám rovnaké práva vo všetkých oblastiach cirkevného (svätenie žien za kňažky a biskupky), občianskeho i súkromného života.

V oblasti homosexuality je situácia podobná ako v oblasti otrokárstva alebo ženskej rovnoprávnosti, len je o pár storočí, či desaťročí omeškaná (konzervatívci samozrejme budú protestovať, niet však prečo). Aj tu už je niekoľko cirkví, ktoré prijali novú interpretáciu textu č. 3 založenú na kultúrnom kontexte jeho vzniku a princípom univerzálneho bratstva. Väčšina sa však ešte stále bráni. Je to o to poľutovaniahodnejšie, že zmienok o homosexualite je v Biblii ako šafranu a vždy akoby len mimochodom. Univerzálna láska ku všetkým je však základná téma celej Novej zmluvy.

Na záver ešte jeden citát z Biblie: „Keď nastane večer, hovoríte: ‚Bude pekne, nebo sa červenie.‘ A ráno: ‚Dnes bude nečas, nebo je červené a zamračené.‘ Vzhľad oblohy viete posúdiť a znamenia čias neviete?“ (Mt 16, 3 – 4)

Čo sa teda stane, keď sa Hanusova obava naplní a „dúha zvíťazí“, keď cirkvi budú požehnávať homosexuálne manželstvá a deti budú vyrastať s dvomi ockami, či s dvomi mamičkami? Nič, vôbec nič. Len svet bude zase o niečo spravodlivejší a lepší. A všetci sa budú čudovať tomu, prečo to trvalo tak dlho. A mnohí sa budú za to hanbiť.