Štúdie novopozorovaných vtáčích druhov na Slovensku 4. diel
V tomto cykle blogov sa postupne dozviete fantastické informácie o 28-ich doposiaľ nezmapovaných vtáčích druhoch na našom území.
1. diel, 2. diel, 3. diel, 4. diel, 5. diel, 6. diel, 7. diel
smutihlav uchechtavý, činčirin pišišvoristý, masaker brutálny, bumbuľa odjakživá, záujem strakatý
Nachádza sa na úpätí Malých Karpát, kde ľúbi najmä strečkovať.
Strečkovanie je pre smutihlava uchechtavého typické najmä na jeseň, ktorá je obdobím jeho párenia sa.
Samičky nestrečkujú, strečkujú len samčekovia, čo je v prírode jav pomerne nevídaný.
Živí sa bársčím.
Cez obdobie jari býva neveselý, niekedy i nemastný-neslaný.
Prezrádza ho charakteristické rapotavé krákanie, ktoré pripomína ľudské uchechtávanie.
Tohto samozvaného vládcu v korunách stromov je, ako sa hovorí, všade veľa. Všade bol, všetko videl, všetko vie. Hruď vypína dopredu, a vytáča svoje perá, aby každý videl.
Vo svojej podstate, krome svojho oranžového chohola, nie je ničím výnimočný. Patrí skôr medzi obyčajné lietavce (vetva: perokrídelnatce), avšak svojim správaním sa snaží budiť celkom opačný dojem.
No, namôjveru mu to aj funguje. Samičky na nižších vetvách sa totiž s obdivom vzmáhajú pohľadom nahor; túžobne očakávajú na svoju chvíľu, kedy ich činčirin priskočí rozradostniť nejednou zo svojich kabaretných alegórii. V skutočnosti vo výsledku ide len o rôzne vykrúcanie, naparovanie a predvádzanie sa. Mnohé samičky napriek tomu bývajú unesené.
Činčirin pišišvoristý je však záludný tvor. Akonáhle prejaví niektorá zo samičiek serióznejší záujem, v tom momente, činčirin odlieta do inej koruny stromov; zanechajúc samičky rozčarované. Tento druh sa teda nemnoží, žije z ruky do huby, ako sa povie. Je to tzv. razsavýskytovec nazemitý, kde potomstvo už môže byť iba dielom náhody.
Patrí do rodiny chrchlavcov. Odporným krákoraním či skôr trichtírovaným škrevotaním od seba odpudzuje každého živého tvora, ktorý by potencionálne mohol mať záujem s masakerom tráviť voľné chvíle. Zvykne sa preto len samotársky pohojdávať na svojej pahýlovitej nôžke v chaluchovitých lesoch nelesoch.
Často prepadá stavom excentrických prejavov nahromadenej zlosti, ktoré si vybíja sám na sebe. Častým dôvodom týchto prejavov sú opäť najmä samičie odsudky a ich panovačné obcovanie s opačným pohlavým. Vtedy jeho správanie, ktoré zahŕňa šklbanie telíčkom, vytrhávanie vlastného peria, narážanie do kmeňov stromov a pod., je síce veľmi výrazné, no zahliadnuť ho v prírode, vôbec nie je také jednoduché. Okrem toho, že sám neznáša spoločnosť, aj keď po nej v skrytosti bytostne túži, nenavštevuje ani príjemné miesta ako ostatní, ale skôr také, ktorým sa každý radšej vyhne.
Tento vták sa neživí. Aj keď je citovo založený, so svojou partnerkou neostáva po celý život. Tak isto ako pišišvor (skrátené pomenovanie činčirina pišišvoristého, pozn.aut.) je vtákom neplodiacim potomstvo.
Vo svojich úvahách je skôr negatívneho vzrastu a navzdory svojej chabej telesnej konštrukcii vyhľadáva najmä neplodnice bezpotomčie ako jedinú stravu, ktorou sa ešte dokáže neživiť.
Horári, poľovníci, lesníci a dobrovoľní milovníci prírody dobre poznajú ťažkosti, ktorými musí masaker brutálny prechádzať. Organizujú masové odchyty tohto druhu, a následne mu venujú takmer materinskú opateru, ktorej sa mu zjavne nedostáva od povýšeneckých samíc. V súčasnosti patrí medzi vysoko chránený druh, ktorému hrozí vyhynutie. Tu, v zajatí, ktoré musí mať pod dozorom vždy len veľmi skúsený chovateľ (rozbité klietky, spretrhané oplotenie, prevrhnuté napájadlá a pod.) sa dokážu po určitom čase ukludniť. V súčasnosti mu hrozí vyhynutie. Do voľnej prírody masakre nateraz radšej nevypúšťame.
Tento zábavný a zábavu milujúci tvor patrí medzi vždyživce. Prechádzky po prírode nie sú tým pravým, orechovým pre bumbule. Potrebujú extrémne šantenie od brezej mladosti až do jesene života, kedy sa z nich stávajú samotárske a nevľúdne, akoby nepochopené, život-premárnivšie trúchlivce (nadskupina: trúbliky, pozn.autora).
Svoj pozitívny vzťah k životu lesa prejavujú rôzne. Raz tak a raz onak.
Živia sa s radosťou bobuľami, tringuľami a miazgovom.
Každý kto sa niekedy s bumbuľou stretol vie, aký blahodárny účinok má jej švitorivý spev na dušu človeka. Môžete ju stretnúť na potulkách Malou Fatrou, Starou Chatrou či Ipeľom.
Iste sa na vás už teší.
Chvejúci sa vo vetre, trepotavý zápecník, spiaci záletník, brezý šantiar.
To sú prívlastky, ktorými by sme asi najlepšie mohli charakterizovať záujema strakatého.
Nezvykne urobiť ani pohyb naviac. Zvyčajne len našuchorený vysedáva na konároch stromov, kde trpezlivo očakáva na samičky. Ak sa taká, čo prisadne, nájde, hneď môže naplno ukázať všetko čo sa v ňom skrýva; no neverili by ste, snáď celý cirkusový inventár! Od stojky na hlave a následného poskakovania na nej, cez balansovanie na jednej nôžke, až po dvojité saltá zľava-doprava ponad samičku, ktorá z toho býva zvyčajne úplne vedľa.
Následný intímny život prežíva veľmi intenzívne. Má rád zmyselné predohry, ale i priamu akciu. Tu nezvykne byť záhaľčivý ni puritán. Práve naopak, je dômyselný a inovatívny. V Číne sa ním zvykli inšpirovať milenecké páry, ktoré rady obcovali pod stromami Dubovníka láskykvetnatého, ktorý je zároveň miestom najčastejšieho výskytu záujema, ktorý oň tieto milenecké dvojice javili.
1. diel, 2. diel, 3. diel, 4. diel, 5. diel, 6. diel, 7. diel
