Denník N

Prebehli sme ďalšiu značku

Earth Overshoot Day, Zdroj: theweekdaytimes.com
Earth Overshoot Day, Zdroj: theweekdaytimes.com

Pondelok. Dvadsiaty deviaty júl dvetisíc devätnásť. Deň, kedy sme stihli vyčerpať všetko, čo vie Zem do jedného roka vytvoriť. Deň, kedy sme dosiahli úroveň znečistenia za rok, s ktorým je Zem schopná poradiť si ročne. Deň, ktorý je každým rokom skôr.

Jedna z prvých otázok svetovej filozofie už odpradávna rozoberá dôvod, prečo sa práve človek stal vedúcim tvorom na planéte. Zozačiatku bola táto otázka dlho zanedbávaná a odsúvaná bokom, častokrát s odpoveďou, že to bolo vždy tak, je to tak a bude to tak. Neskôr sa začalo tvrdiť, že človek je akýsi vyvolený tvor, ba niečo viac, ako ostatné organizmy. Príroda bola dlhé stáročia nepriateľom človeka a ten sa ju snažil podmaniť. A človek? Veď to je predsa vznešený tvor, stvorený samotným Bohom! Keď potom prišiel Charles Darwin so svojim O pôvode druhov, ľudstvo dlho odmietalo uveriť, že človek je a vždy bol súčasťou celého ekosystému. A práve toto uvedomenie otvorilo dvere novým hypotézam na otázku „Prečo práve homo sapiens?“.

Človek si mylne dlhé roky myslel, že je vyvolený práve kvôli svojej sile. Nielen sile fyzickej, no aj sile postaviť sa proti prírode. Konieckoncov, človek je aj tvorom najrýchlejším, pokiaľ súťažíme na vzdialenosť a vytrvalosť. Ale nič z toho nie je dôvod, pre ktorý je ľudstvo dnes v takejto vedúcej pozícii. Pravdepodobnou odpoveďou je niečo jednoduchšie. Niečo, čo zvládne skoro každé dieťa.

Učenlivosť.

Človek je tá najučenlivejšia bytosť na celej planéte. Pozoroval blesky udierajúce do stromov, aby pochopil, ako funguje oheň. Sledoval balvany, aby sa naučil, že najlepšie sa kotúľajú tie najokrúhlejšie. Počúval starších, aby vedel, ktoré bobule sa jesť dajú a ktoré nie, kedy treba siať a kedy orať alebo čoho sa treba báť a čo robiť. Premýšľal, a potom skúšal nové veci, aby získal nové skúsenosti.

A prečo to tu rozoberám? Pretože dnes stále stojíme pred výzvami, ktoré si vyžadujú naše skúsenosti, pozorovania, úsudky, logiku a najmä riešenia. Potrebujeme raz a znovu naštartovať našu vynaliezavosť a posunúť sa. Ale iným smerom. Pretože tam, kam teraz mierime, žiadna cesta nevedie.

 

Sir Alexander Fleming, r. 1943, Zdroj: zivot.pluska.sk

Plesne sú na tejto planéte milióny rokov. Počas tejto doby sa niektoré skoro nezmenili, iné sa radikálne prispôsobili prostrediu, kde žijú. Jednou z takých sú aj plesne z Penicillium, napríklad P. rubens či P. chrysogenum. Tieto vreckaté huby si počas svojho vývinu dokázali prispôsobiť svoje lyzozómy (bunkové organely) na „zneškodňovanie“ baktérií. Penicillium roqueforti, ktorú nájdeme napríklad na modrom syre (syr Niva), patrí medzi plesne s podobnou schopnosťou. Keďže sa totiž samotná pleseň P. roqueforti živí mliečnymi bielkovinami, vyvinula si schopnosť ako eliminovať svoju konkurenciu – baktérie, ktoré by si taktiež rady zgustli na takýchto bielkovinách.

Jedného dňa, na jeseň 1928, sa už Sir Alexander Fleming tak veľmi tešil na dovolenku, že vo svojom univerzitnom laboratóriu zabudol prikryť Petriho misky plné baktérií. Keď sa vrátil z dovolenky, sprvu si myslel, že baktérie budú všade rozmnožené. No ako sa pozrel cez mikroskop a uvidel zomierajúcu kolóniu baktérií, napadnutých plesňou, zasmial sa a povedal: „That’s funny.“

Do roka sa mu podarilo z plesní, ktoré „nakazili“ jeho Petriho misky, izolovať účinný enzým z lyzozómov. Nazval ho Penicilín. Ani nie dve desaťročia nato sme už ako ľudstvo vedeli zahnať zápal pľúc, meningitídu či záškrt.

Netrvalo nám milióny rokov, kým sme sa naučili vysporiadať sa s baktériami. Iba pár rokov výskumu. Obišli sme pravidlá hry. A nie prvý krát.

Začalo to pravdepodobne ohňom. Áno, pravda, najmä vďaka nemu dobyl človek svet. No za akú cenu? Vypálených pralesov, ktoré sa zmenili na savany či rovno púšte. Rozšírenia lesných požiarov, zvýšenia úmrtí a najmä degradácie biotopov, ktoré sa tvorili milióny rokov.

Potom, o niekoľko tisíc rokov neskôr, prišlo obdobie fosílnych palív. Uhlie, ropa, zemný plyn. To, čo sa na Zemi tvorilo milióny rokov, dokázal človek spotrebovať za pár storočí. Premenili sme to (okrem iného) na dočasnú energiu a emisie. Emisie, ktoré tak, ako niekedy lesné požiare, dnes prispievajú k zmene klímy na planéte.

Dnes tu máme napríklad plasty – jednoduché na výrobu, jednoduché na používanie, nemožné úspešne zlikvidovať.

A aby som to nejak skĺbil, pretože všetko to spolu súvisí, dokončím príbeh s penicilínom.

Antibiotiká, Zdroj: health.harvard.edu

Flemingovi sa podarilo nájsť ďalší z mnohých spôsoboch, ako obísť pravidlá hry. Áno, jeho objav zachránil milióny, ak nie miliardy ľudských životov. No na ako dlho? Každým dňom rastie počet druhov baktérií, ktoré sú už proti penicilínu odolné. Spôsobuje to najmä nadmerná konzumácia antibiotík a ich priemyselné či poľnohospodárske využívanie. Baktérie sa totiž, ako jednoduchšie organizmy, prispôsobujú oveľa rýchlejšie, než plesne, ktorým bude trvať možno ďalšie milióny rokov, kým si znovu nájdu nový spôsob boja. Ako dlho bude trvať, než ho objaví a zničí človek?

 

Fyzikálne zákony platia nielen v laboratóriách či učebniach, platia aj v bežnom svete. A to, že každá akcia má aj reakciu by malo byť zlatým písmom vpísané do pamäti každého premýšľajúceho človeka.

Slepá ulica, <strong>Zdroj:</strong>sk.wikipedia.org

Nič nie je zadarmo. A to, že človek tisícky rokov využíval rôzne skratky, aby sa dostal na vrchol, sa pomaly ale isto vracia. Rozbehli sme sa takou rýchlosťou, že ani nevieme, kam mierime. Len ideme. Stále napred. Dnes sme prebehli popri ďalšej značke. Popri ďalšej značke s nápisom Slepá ulica.

Teraz najčítanejšie

Milan Velecký jr.

Snažím sa všímať si dianie okolo seba i vo svete a občas ho aj zhodnotiť, kritizovať či usmerniť. Mojím cieľom je spraviť zo sveta lepšie miesto a primať spoločnosť k pozitívnej zmene. Prostredníctvom tohoto blogu vám chcem priblížiť svoje myšlienky, keďže práve premýšľaním začína zmena.