Denník N

Ultimatívny americký cestný koráb – koniec príbehu

Sľubujem to už dva mesiace, ale dokončenie prehľadu najštýlovejších jácht na kolesách je konečne tu!

To je hrozné s tým Mikulíkom, v máji začne písať o koráboch, sľubuje dokončenie. Potom začiatkom júla začne zase písať, že ide dokončiť príbeh, ale skončí pri návrhu prevratného dizajnu Cadillacov pre povojnové ročníky… a sľubované Eldorado nikde. Ale nebojte sa, už je to tu. Pravdepodobne najštýlovejšia vec ktorá jazdila na štyroch kolesách a vrchol opulentnosti – Cadillac Eldorado, koniec 50. rokov. Auto, ktoré zadefinovalo dobu rovnako ako Elvis so svojim účesom a nezameniteľným výrazom. Ako to všetko začalo?

V roku 1952 oslavoval Cadillac ako najprestížnejšia značka GM svoje zlaté výročie. Už 50 rokov ponúkala prémiové a luxusné vozidlá, ktoré mali predstavovať to najlepšie, čo bolo možné v danej dobe na trhu kúpiť. Začiatky pritom neboli ľahké. Na začiatku bola firma Henry Ford Company, ktorá vznikla v roku 1901. Vlastne nie, už Henry Ford Company bola reorganizovaná firma Detroit Automobile Company, ktorá skončila neúspechom v roku 1900. Henry Ford Company fungovala len pár mesiacov, keď sa Ford pohádal so svojimi sponzormi a odišiel. Ford si založil už tretiu firmu, Ford Motor Company. Do Henry Ford Company prišiel strojár, vynálezca, inžinier a automobilový podnikateľ Henry M. Lenand. Jeho pôvodnou úlohou bolo oceniť majetok spoločnosti, aby investori vedeli na čom sú pred likvidáciou spoločnosti. Ten urobil audit, ale poradil investorom, že je chybou spoločnosť likvidovať. Namiesto toho mali firmu reorganizovať a postaviť nové auto, ktoré by poháňal jednovalcový motor, ktorý mal Leland už vyvinutý pre Oldsmobile.

Investori neváhali a pomenovali automobilku Cadillac. To po Antoine de la Mothe Cadillac, francúzskemu objaviteľovi z Francúzska, ktorý v 18. storočí založil mesto Detroit. Dokonca znak Cadillacu je postavený na grafike erbu tohto dobrodruha.  V Detroite automobilka pochopiteľne aj sídlila. Zatiaľ čo francúzsky objaviteľ priniesol Cadillacu značku a názov, stvoriteľ automobilky Lenand priniesol do tohto biznisu nebývalú presnosť vyrobených dielov. Tieto mali minimálne výrobné odchýlky, čo znamenalo nie len to, že do seba presne pasovali, ale aj to, že 1 000 skrutiek bolo takmer rovnakých a rovnako pasovali. To predtým rozhodne nebol štandard.

Automobilke sa darilo a Lenand sa rozhodol nájsť väčšieho partnera, predal Cadillac firme GM (1909), ale sám ostal riaditeľom až do roku 1917. Následne sa s vedením GM pohádal ohľadne dodávok pre vojnový priemysel. Cadillac mal vyrábať motory pre lietadlá, ale šéf GM bol pacifista.

Lenand z Cadillacu odišiel a založil konkurenciu – Lincoln. Následne dostal kontrakt na výrobu motorov pre lietadlá V12 Liberty. Lenže vojna čoskoro skončila a Lincoln sa musel transformovať na výrobu luxusných automobilov, do ktorých išiel V8 motor inšpirovaný práve leteckými motormi. Lenže prešlo len pár rokov a firma bola na kolenách. V roku 1922 ponúkol Ford 8 mil. USD za odkup pohľadávok firmy. Pôvodne ponúkol len 5 mil., pretože sa chcel pomstiť sa rolu Lenanda pri vzniku Cadillacu, teraz už konkurencii Fordu. Pritom majetok spoločnosti predstavoval dvojnásobok tejto sumy. Po tom čo Ford prevzal Lincoln, Lenand ostal vo vedení aj so svojím synom, Ford tam dosadil aj svojich ľudí, aby sa učili. Lenand čoskoro pochopil, že v Lincolne je len preto, aby nejako zastavil finančné krvácanie firmy, ale nemal väčší vplyv na jej smerovanie. Neprešlo ani pár mesiacov a šéf Fordu ho vyhodil.

Takáto pohnutá história bola na začiatku Cadillacu a ľudí, ktorí ho stvorili. Treba ale povedať, že napriek krušným začiatkom sa príbeh Cadillacu stal príbehom úspechu. Cadillacy boli už pred 2. Svetovou vojnou synonymom dobre postavených, silných a hromadne vyrábaných vozidiel vyššej triedy. V 30. rokoch pribudli motory V12 či dokonca V16 a tie najluxusnejšie mali ručne vyrábané karosérie na báze kočov. V roku 1940 boli predaje na úrovni 10-násobku úrovne z roku 1934. A práve novou štúdiou s názvom 1952 El Dorado „Golden Anniversary“ mala automobilka ukázať, že nemyslí len na minulosť, ale hlavne na budúcnosť.

Záujem o koncept bol taký veľký, že o rok neskôr, teda v roku 1953 vyrobil limitovanú edíciu Eldorada. Presne 532 kusov sa postavilo, výlučne pre modelový rok 1953. Prvá generácia ešte nebola postavená ako samostatný model, skôr luxusná verzia kabrioletu Series 62. Prítomný však bol jasne svojský dizajn, pričom Eldorado malo ako prvý Cadillac zaoblené čelné sklo. Cadillac si patrične zapýtal a oproti Series 62 stálo Eldorado dvojnásobok a o tretinu viac ako druhý najdrahší model vo vtedajšej ponuke Cadillacu – limuzíne Fleetwood 75 Imperial. Výbava však bola maximálne možná a všetko bolo v štandarde. Úspech znamenal uvedenie druhej generácie, ktorá už bola viac sériová. Eldorado však už bolo samostatným modelom, ktorý sa viac podobal na ostatné Cadillacy. Veľmi skoro sa ale dizajn začal opäť výraznejšie odlišovať. Pribúdali väčšie motory a nové verzie karosérie, od roku 1956 ste už mohli kúpiť aj model s pevnou strechou. Eldorado sa zväčšovalo, rástli plutvy a pribúdal opulentný štýl. GM skúšalo, kam sa ešte dá zájsť.

Pomaly každé dva roky bola na trhu nová generácia. V roku 1959 preto prechádza už štvrtá generácia.

Dĺžka 5715mm, šírka 2037mm, váha od 2300kg. Dual-quad motory boli nahradené „six-pack“ verziou, ktorá mala 3 dvoj-barelové karburátory. Motor mal objem 6.4l a výkon 325k s opciou zvýšenie výkonu na 345k.

Dizajn štvrtej generácie bol už excesom, ktorý nevydržal dlho. Bez ohľadu na to sa ale práve ročník 1959 považuje za najikonickejšie Eldorado histórie. Dizajn je ľahko zapämatateľný a nepomýlite si ho s ničím. Cadillac s GM museli poriadne zatlačiť na pílu, pretože hrozilo, že zaspia dobu. Tretia generácia sa totiž dosť podobala na Chryslery od ročníku 1957 a hrozilo, že Cadillacy prídu o svoj prémiový status.

Dizajnéri možno pojedli čarovné halucinogénne hubičky, pretože z modelov a štúdií vidieť ešte šialenejšie návrhy, než tie finálne. Zadné plutvy boli nie len rozšírené a doplnené o „rakety“ na zadných nárazníkoch, uvažovalo sa aj o tretej plutve.

Možno aj o dvojitej tretej plutve v strede. Táto by mohla zasahovať až do zadného okna…

možno aj zadné svetlá by mohli byť nie dve, ale štyri… v rôznych kombináciách…

…proste išlo sa až na limit akceptovateľnosti. Nová dekáda mala priniesť niečo úplne nové, dizajnérsky prevratné a štylisti to hľadali. Realitou však nakoniec bolo ekonomické spomalenie a odpor verejnosti k okázalosti a excesom. Dizajn sa začal zahladzovať, plutvy zmenšovať, neskôr zmizli a Eldorada na niekoľko rokov zovšedneli. No… na svoje pomery, stále to boli veľmi zaujímavé autá.  Ale to už je iný príbeh.

Teraz najčítanejšie